inak odporucam, maju skvelu kavu, free wifi a elektricke zasuvky.

autor: hudis

nikto uz nerobi hudbu co by sa mi pacila. to znamena, ze hudby co by sa mi pacila je konecne mnozstvo a nova nevznika. blbe je to, ze neviem uz kupit niektore albumy, zvlast tie ktore su 9–10 rokov stare. sakra.

napriklad taki black sun empire ma kazde rano sprevadzaju do prace. photek a teebee z prace. ale vsetci uz na novych albumoch robia nejaky priserny dubstep a to je hruza. este som sa nadejal ze mistabishi dobry album urobi… a je to bieda, priserna bieda.

photek, teebee, noisia, future prophecies, john b. obcas concord dawn, obcas illskillz.

nove veci nevznikaju. achjo.

autor: hudis

Je to krasny pocit uvarit si vlastne pivo. A teraz nehovorim o „pive z prasku“ (pivo z koncentratu), hovorim o totalnej kontrole celeho vyrobneho procesu od a az do z. Teraz, po tyzdni lezania v chladnicke, mozem zodpovedne prehlasit, ze prva varka piva sa vydarila. Je vela ludi ktorym za to vdacim, hlavne mojej tolerantnej manzelke a ustretovym rodicom, u ktorych na zahrade som si mohol postavit pivovar. A ludom, ktori prispeli cennymi radami, sladkom od Medvidku, ludom z Pivovarskeho domu, ludom z Nerez Blucina ktori pivovar vyrobili podla mojich ztrestenych nakresov a vypoctov.

Druha varka prave kvasi, prva asi nema sancu cely mesiac lezat, co som si zobral domov do prahy je uz prakticky vypite.

Takze ludkovia moji, VIEM UVARIT PIVO :) a MAM VLASTNY PIVOVAR :)

Kto by ste chceli, mozem vam taky postavit. Potrebujete len miesto 2×2×2 metre a chladnicku.

autor: hudis

Jakob Nielsen zverejnil výsledky rýchleho testovania použiteľnosti Ipadu. Je zaujímavé sledovať, ako na to reagujú fandovia aj antifandovia Ap­plu.

Antifandovia

Tí čo majú Applu plné zuby sa vytešujú, skáču ako opice vo veľkosklade banánov a vykrikujú: „Ipad je oficiálne na riť! Jakob Nielsen to vedecky dokázal. Ak niekto používa Ipad a tvrdí že je super, tak je pózer a klame.“

Fandovia

Tie isté opičie tančeky, presne ten istý argument, akurát iné závery: „Jakob Nielsen prehlásil že Ipady sú na riť. Lenže státisíce užívateľov ho používajú a tvrdia že je super. To znamená že Jakob Nielsen je pózer a klame!“

Meh

Viete ktorá strana má pravdu? Tá ktorá má Apple aj Antiapple u prdele.

Jakob Nielsen predsa netvrdí že Ipad je zlý alebo dobrý. Proste len urobil štúdiu použiteľnosti, v ktorej prišiel na to že UI väčšiny aplikácií Ipadu je zatiaľ nekonzistentné a doporučil ako to riešiť.

Antiapplisti by teda vo svojej klietke mali ukľudniť, prestať na okoloidúcich návštevníkov vrhať fekálie a povedať si: „Niektoré aplikácie pre Ipad majú riešiteľné problémy UI.“

Applisti by zas mali dopapať banán, vytiahnuť blšku z kožuchu a povedať si: „Niektoré aplikácie pre Ipad majú problém s UI. Našťastie vďaka Jakobovi Nielsenovi vieme ako ho riešiť.“

A tí ktorým je to úprimne jedno by mali pokračovať v tom čo im ide najlepšie.

autor: fczbkk

Cvicne som vsak poslal na colne riaditelstvo email so ziadostou o pridelenie cisla EORI, pricom vypis z obchodneho registra bol trosku starsi (slubujem tymto verejne a otvorene ze len co dostanem aktualny vypis tak ho oscanujem a poslem na colne riaditelstvo, pre pokoj duse).

Neuveritelne sa stalo skutocnostou, cislo EORI mi pridelili na zaklade emailovej ziadosti O HODINU A 11 MINUT!

Tymto verejne a otvorene a ja neviem ako este vyslovujem uznanie a vdaku za promptne vybavenie mojej ziadosti. Mozno sa toto podakovanie ku nim ani nedostane a mozno si ho strcia za klobuk, ale napisat som to musel.

autor: hudis

Lenze oni po mne chcu aj vypis z obchodneho registra. Neviem ci ste niekedy boli v BA na obchodnom registri, ale je to otrasny, nekonecne dlho trvajuci a frustrujuci zazitok. Preto som sa potesil, ze sa ten vypis da ziskat aj inu cestou – elektronicky!

Nakopol som teda Chrome, zaregistroval sa na portale verejnej spravy, klikol na „ziadost o vypis z OR v elektronickej forme“ a… ajhla. Aby som mohol elektronicky vypis pouzit, musim zas raz mat windows a stiahnutu aplikaciu z webu firmy Ardaco, QSign. Super, zase mi statna sprava dodala nieco, co nemozem pouzivat.

Tak som si objednal vypis z obchodneho registra v tlacenej forme.

Za takuto sluzbu treba samozrejme zaplatit, a ja sa tomu nebranim. Preto mam kreditku, paypal account, internetbanking, sporopay a co ja viem co este.

Lenze mily portal mi akurat oznamil fakturacne udaje a ze mam poslat pekne peniaze bankovym prevodom.

Cize aj keby som mal windows a vsetky aplikacie stiahnute, tak sa k vypisu z obchodneho registra v normalnom case nedopracujem – platba potrva minimalne den, plus 3–4 dni kym obchodny register platbu zaregistruje a ktovie ako dlho budem cakat na papierovy vypis v schranke.

viete co vazena statna sprava? nasrat. prehadzujem firmu na cyprus a vy si vylizte prdel.

autor: hudis

Info o tom co vsetko treba urobit je roztrusene asi na 4 miestach. A to nehovorim o tom ze som kvoli nim musel windows do parallelsu instalovat, lebo samozrejme vsetci danovi poplatnici musia pouzivat len windows a len internet explorer.

pri inych podaniach mi to je jedno, vzdy sa daju vytlacit a poslat postou. ale zrovna suhrnny vykaz dph sa moze posielat len elektronicky, papierove nie su akceptovane.

to znamena ze ak by ste aj 100× chceli vykaz podat, danove riaditelstvo vam to neumozni (teda kym si nekupite windows a nepouzivate explorer).

Navod pre tych, ktori nemaju zaruceny elektronicky podpis, su povinni podat suhrnny vykaz dph a niekde vyhrabali windows:

Nainstalovat .NET verziu 2.0 z www.microsoft.com. Skusal som verziu 4 a nepochodil som s aplikaciou na drsr.sk.

Nainstalovat xml parser z microsoft.com

Nainstalovat Adobe reader

Stiahnut z portalu danoveho riaditelstva xades.zip, xmlplugin.zip, signaturepoli­cy2010.zip. Linky na subory su v poslednom odstavci dokumentu „podmienky vyuzivania aes“, ku ktoremu sa doklikate nasledovne: kilk na „elektronicka komunikacia“ vpravo hore. klik na „podmienky vyuzivania aes“ v lavom stlpci, scroll uuuuplne dolu. Tam je malilinkymi pismenkami napisane co treba stiahnut.

Naimportovat certifikaty, bez ktorych sa program d.signer/xades nepohne. Linky na certifikaty su umne schovane, cesta k nim je nasledovna: Prihlasit sa do portalu, klik na eTax v hornom menu, klik na „sprava certifikatov“ v lavom stlpci. klik na posledne NEPODCIARKNUTE A NICIM NEVYZNACENE slovo „tu“ v prvom riadku a slovo „tu“ v druhom riadku.

Nuz a potom uz len jednoduchy postup: klik na „vyber subjektov“, klik na „podanie dokumentov“, zo zoznamu danovych priznani vybrat „suhrnny vykaz pre dph“, precitat si navod a veselo pokracovat.

Odporucam ulozit si obsah formulara na disk do xml suboru, je tam na to tlacitko, dost to setri nervy, da sa formular pomerne lahko predvyplnit ked je nutne ho znovu skusit vyplnit. Je takmer nulova pravdepodobnost, ze sa to podari na prvy pokus a vsetky komponenty a certifikaty spolu zahraju ako treba, takze to, ze sa da to co ste uz raz napisali natiahnut z lokalneho disku urcite ocenite. Nie, portal si skutocne nepamata predosu session a co ste do formulara napisali.

Po vyplneni aspon jednej „druhej“ strany klik na tlacitko „Oznacit pred odoslanim“, a ak vam budu bohovia nakloneni, tak okienko komponentu d.signer/xades len tak zbesilo nepreklikne ale aj bude nieco robit. potom uz len vybrat certifikat zo zoznamu, podpisat, odoslat a hotovo.

Ked si uvedomite kolko prachov to stalo a ze banky, paypal, amazon a ostatni riesia podobne funkcionality uplne rutinne, az vam zle pride.

Najftipnejsie je vsak oznamenie, ze vzhladom na to, ze niektore funkcionality portalu zatazovali portal tak ze to az ohrozovalo jeho beh, boli tieto funkcionality odstavene. Napriklad ked chcete delegovat radostny zazitok z podania vykazu na niekoho ineho.

toto musim proste citovat priamo z www.drsr.sk, inak by ste mi neverili:

// Oznam pre autorizovaných používateľov: Zneprístupnenie služby Správa práv DS

Analýzou problémov portálu bolo zistené, že služba Správa práv Daňového Subjektu dostupná pre autorizovaných používateľov v roli štatutár má pri zvyšujúcom sa počte týchto používateľov významný vplyv na stabilitu prevádzky a odozvy portálu. Pri súbehu niekoľkých faktorov jej nekoordinované používanie môže spôsobiť prevádzkové problémy až nedostupnosť portálu. Z týchto dôvodov je táto služba do doby zmeny jej riešenia dočasne zneprístupnená. Po dobu nedostupnosti tejto služby je možné potrebné väzby medzi ID registrovaného používateľa autorizovaných elektronických služieb a DIČ subjektu, ktorý oprávnene zastupuje vytvárať prostredníctvom registrátorov na miestne príslušných daňových úradoch. O vytvorení týchto väzieb bude používateľ upozornený mailom. Ďakujeme za pochopenie. //

//OZNAM

DR SR, spolu so zainteresovanými dodávateľmi intenzívne pracuje na vytváraní organizačných a technických podmienok pre zabezpečenie stabilnej prevádzky portálu www.drsr.sk. Do ich implementácie sa môžu vyskytnúť situácie s predĺženou odozvou, resp. budú nevyhnutné technologické odstávky portálu.

Vopred ďakujeme za pochopenie//

Toto uz nebudem ani komentovat.

autor: hudis

Cesi maju o malo lepsie udeniny a masove vyrobky ako slovaci, ale aj tak to je hnoj (kuracie prsia napichane slanou vodou az 40% objemu). Ak by clovek nieco kvalitne chcel tak musi domace maso kupit od znameho. Ale ak chcem skutocne poctive, chutne a kvalitne talianske delikatesy, tak mi staci ist do billy a kupim.

Prosim Vas Viete Niekto Uspokojivu Odpoved Na Otazku Preco Sa Na Slovensku Neprodukuje Ziadna Potravina Ktora By Bola Zaujimava? Mame ine kravy ako svajciari? Mame ine maso ako taliani? Nevieme doviezt take iste kakaove boby aby nasa cokolada bola ako svajciarska ci belgicka? Nevieme vypestovat psenicu, z ktorej by cestoviny boli rovnako dobre ako talianske? Vieme vobec nieco vyprodukovat? Ak by to trebars nemali byt potraviny, preco nevyraba nejaka garazova firma (tak ako mnozstvo britskych) napriklad hi-endove zvukove systemy? Jedine, na co sme sa zmohli, je montovanie aut, ktore do poslednej suciastky navrhol niekto iny. A este sme sa zmohli na potieranie sutazivosti a trestanie za uspech ci sikovnost.

Ta slanina, co vcera Talian ukazoval, dozrievala vo fabrike pol roka. A podla zaberov kamery jej tam dozrievalo peknych par ton.

autor: hudis

JA:
Mám sa oholiť?

HANKA:
No… keď chceš, tak sa kľudne ohoľ.

JA:
Ja sa nechcem holiť.

HANKA:
Ohoľ sa.

autor: fczbkk

Včera bol prvý apríl. Nestal som sa obeťou žiadneho žartíku, ani doma, ani v práci. Sám som žiadny žartík nevystrojil. Celý deň prešiel prakticky bez toho, aby som zažil čokoľvek prvoaprílové. Je prvý apríl mŕtvy?

Jediné miesto kde som zavetril niečo aprílové bol web. Lenže:

• Buď šlo o tak zjavne prvoaprílové články, že by snáď nenachytali ani malé decko.
• Alebo to boli nejaké vtipné zmeny designu (napr. XKCD), ktoré som však vôbec nepochopil, pretože vďaka RSS už ani neviem, ako v originále vyzerajú moje obľúbené stránky.
• Alebo sa prejavili ako rôzne srandovné zmeny v aplikáciách (Google), ktoré mi však neprišli ani srandovné, ani zaujímavé.

Čo sa stalo? Zostarol som a stratil zmysel pre humor? Alebo som zmúdrel a už sa nenechám tak ľahko nachytať? Alebo len prvý apríl proste stratil zmysel a prestal byť zábavný, ako napr. Vianoce?

A je to zle alebo dobre?

autor: fczbkk

Oproti nám sa na hojdačke hrali dvaja arabskí bratia. Na preliezke visel malý kučeravý černoško. Okolo šmýkačiek sa preháňali dve sestry mulatky. Vedľa nás peskovala nejaká pani svojho syna ukrajinsky. Za mnou som dokonca počul maďarčinu.

Hovoril som si, že ja – slovák – so svojim miešaným československým synom sme asi najmenší exoti na ihrisku.

Zrazu pribehli dve ázijské dievčatká.

„Pane, můžeme si pučit lopatku?“ opýtala sa ma tá staršia a cerila na mňa chýbajúce predné zuby.

„Samozrejme. Nech sa páči.“

Vzala si lopatku. Chvíľu na mňa pozerala a potom konštatovala: „Pane, vy jste slovák.“

„Áno, som,“ povedal som. „A ty vieš po slovensky?“

„Nééé!“

„Ale mne rozumieš?“

„No jasně!“

Dúfam, že zo syna nevyrastie žiadny rasista ani xenofób. Mal by v živote hrozne obmedzené možnosti, keby nenávidel väčšinu ľudí okolo seba.

autor: fczbkk

Mrknite napríklad na toto video o Google Buzz. Zaujímavá myšlienka, ale… nemáte po jeho zhliadnutí pocit, že to bola strata času?

1. Sledovanie videa je pomalé

Z pohľadu informačnej hustoty je video riedke ako sperma pracovníka atómovej elektrárne.

Čitanie textu je podstatne rýchlejšie. Dobre štruktúrovaný text môžem prebehnúť očami a vyzobať si iba to čo je pre mňa podstatné.

Čo v televíznych správach povedia za 30 minút, to si prečítam za 3 minúty. Spravodajské stanice zobrazujú na obrazovke hromady ďalších informácií (napr. prúžky s bežiacim textom) pretože to diváci popri tom proste stíhajú. Ľudia dokonca začínajú popri sledovaní telky masívne používať sociálne siete.

2. Z videa sa ťažko cituje

Z textu vie citovať každý blbec. Z videa cituje iba blbec.

Keď chcem na svojom blogu citovať, je oveľa jednoduchšie urobiť copy/paste z textu než prepisovať hovorené slovo z videa.

Jasné, sú tu ešte ďalšie možnosti. Môžem na YouTube poslať video odpoveď. Alebo môžem linkovať konkrétny okamih vo videu. Ale predsa len – textový citát je textový citát.

3. Prenositeľnosť

Hlavne nič neriešiť a neprepínať.

Text si môžem vytlačiť a veľmi jednoducho si ho kamkoľvek preniesť. Video odo mňa vyžaduje špeciálne zariadenie.

Ale hlavne ho musím pozerať a počúvať zároveň, čo ma v podstate paralyzuje, nemôžem robiť nič iné. V tomto smere sú podstatne lepšie podcasty, ktoré vyžadujú iba môj sluch, takže ich môžem počúvať za chôdze alebo za jazdy.

Kedy použiť video?

Osobne vidím jediný pádny dôvod, prečo použiť video: emócie.

Vo videu môžete prejaviť emócie aj bez interpunkčných znamienok. To v texte nejde :(

Do textu môžete pridať ľubovoľné množstvo emotikonov, nikdy nevyjadríte emócie tak dobre, ako keď ukážete svoju tvár a svoje gestá.

Je to jednoduché: Ak chcete odovzdať informácie, použite text. Na odovzdanie emócií použite video.

autor: fczbkk

Na Slovensku začal platiť zákon, ktorý núti ľudí spievať hymnu, vešať vlajky, biť sa do pŕs a prisahať vernosť vlasti. Aký to asi má zmysel?

Exodus múdrych a schopných

V mojom rodnom meste v priebehu 5 rokov stúpol priemerný vek obyvateľstva o 20 rokov. Prečo? Pretože všetci mladí ľudia zdrhli. Nemajú pracovné príležitosti, rodná vlasť im neumožňuje žiť taký život aký by chceli, tak proste zdrhli. Niektorí do Bratislavy, väčšina však do zahraničia, na západ.

Kto ostal? Starí ľudia, ktorí už nevládzu ani nechcú začínať nový život niekde inde. Neschopní a hlúpi ľudia, ktorí by sa na západe neuchytili ani na pozíciách nevyžadujúcich kvalifikáciu (napr. au-pairky).

(Pozn.: Tomáš, teba medzi nich nepočítam. Ty predsa robíš kvalifikovanú prácu pre nemcov. Z môjho pohľadu si prakticky emigrovaný.)

Zaujímalo by ma, či niekto ostal kvôli národnej hrdosti. Pretože miluje svoju vlasť. Myslíte že by sa niekto taký našiel? A myslíte, že vlastenecký zákon, ktorý bude ľuďom prikazovať byť hrdí, na tom niečo zmení?

Čo Slovensko skutočne potrebuje?

Poviem vám, čo by situáciu zmenilo. Keby sa niekto kto strávil v zahraničí pár rokov vrátil a povedal: „Bol som na západe, žil som tam, pracoval som tam, ale som rád že som sa vrátil domov, pretože je tu najlepšie. Mám tu dobrú prácu, žijem v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými ľuďmi. Som hrdý na to že som slovák.“

K tomu Slovensko nepotrebuje vlajky. Ani povinné spievanie hymny. Dokonca ani vynútené prísahy vernosti. To čo Slovensko potrebuje je politické, kultúrne a ekonomické prostredie, ktoré ľuďom umožní mať dobrú prácu v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými spoluobčanmi.

Otestujme úspešnosť zákona

V mojom odbore sa používa tzv. „A/B testovanie“. Keď sa nevieme objektívne rozhodnúť, ktorá verzia webovej stránky bude fungovať lepšie (napr. či tlačítko na pridanie tovaru do nákupného košíku má byť vľavo alebo vpravo), vytvoria sa dve verzie. Verzia A sa ukáže jednej polovici návštevníkov, verzia B sa ukáže druhej polovici návštevníkov. Po nejakej dobe sa zistí, ktorá verzia bola účinnejšia (napr. v ktorej verzii viac ľudí kliklo na tlačítko).

Celkom by ma zaujímalo, ako by dopadol takýto A/B test v prípade vlasteneckého zákona. Na nejakej škole by jedna polovica žiakov pokračovala bez zmeny (skupina A), zatiaľ čo druhá polovica by povinne spievala hymnu, vešala vlajky a prisahala večnú a nehynúcu vernosť vlasti (skupina B). Po roku by sme sa všetkých detí opýtali: „Si hrdý na to, že si slovák?“

Čo myslíte? Ako by to dopadlo?

autor: fczbkk

autor: ladislav.maco

V seriáli Priatelia (Friends) bola epizóda v ktorej Phoebe mala spievať pesničky malým deťom. A keďže Phoebe bola veľmi svojská postavička, rozhodla sa, že bude deťom spievať pravdu:

Krava na lúke

Krava na lúke robí múúú,
krava na lúke robí múúú,
potom ju farmár tresne po hlave a rozmelie
a tak nejak vzniká hamburger.
A teraz sliepky!

Okrem toho tam ešte mala pesničku o tom, že stará mama nespí ale zomrela a že rodičia jedného dňa zomrú tiež. Deti z toho boli šokované a Phoebe dostala padáka. Lenže šokované deti „Tetu čo spieva pravdu“ vyhľadali a prosili ju, aby im ešte zaspievala. Pretože jej pesničky síce boli šokujúce a nepríjemné, ale pravdivé.

Kniha Terezy Boehmovej Matka z cukru a oceli je jedna veľká Phoebina pesnička o rodičovstve. Vo vtipných fejetónoch plných sarkazmu popisuje strasti a radosti svojho materstva. Pozerá sa na to pragmatickým pohľadom moderného rodiča ktorý postupne naráža na tvrdú realitu.

Môj syn mi dáva najavo, ako veľmi ma má rád.

Dozviete sa, prečo je vhodné mať k dispozícii minimálne troch prarodičov. Že je úplne normálne ak občas chcete svoje dieťa vyhodiť z okna. Že odborníčky ktoré doporučujú riešiť detskú koliku masírovaním bruška sa potrebujú zobudiť. Že utieranie pokakaného zadku rozhodne nie je také veselé a krásne ako by sa mohlo zdať po zhliadnutí reklám na plienky.

Lenže za všetkou tou uštipačnosťou, únavou a zúfalstvom je vidieť, že autorka má aj napriek všetkému svoju dcéru rada a nedala by ju za nič na svete. A presne tak to je. Rodičovstvo je úmorná neľudská drina a väčšinu času je to na zabitie. Ale vždy sa ním mihnú okamihy, ktoré to všetko vynahradia.

PS: Včera sme sa s kamarátmi ktorí tiež majú malého syna zhodli na tom, že horšia otázka než: „Kedy budete mať dieťa?“ je jedine otázka: „Kedy budete mať ďalšie dieťa?“

autor: fczbkk

Tak čo? Máte? Ok. Teraz už viete, o čom budem hovoriť. Boli ste svedkami lahôdkového paradoxu.

Opýtate si 20 dkg šalátu. Teta lahôdkarka vezme kelímok a lyžicu, naberie kus šalátu a položí to na váhu. A teraz sú dve možnosti:

22,5 dkg

Teta lahôdkarka sa na vás pozrie a opýta sa: „Môže ostať?“

Obvykle kývnete hlavou že áno. Dobre totiž viete, že keby ste zavrteli hlavou že nie, pozerala by sa na vás teta lahôdkarka veľmi škaredo.

18,5 dkg

Teta lahôdkarka ani nezdvihne hlavu. Na nič sa neopýta. Rovno pridá do kelímku ešte pol lyžice.

V tom okamihu mám vždy strašnú chuť povedať: „Môže ostať!“ Ale nemám odvahu, pretože viem že by nasledoval véééľmi škaredý pohľad.

Tri hrášky!

Nedávno som sa predsa len skúsil ozvať. „To je priveľa,“ povedal som tete lahôdkarke. „Skúste trochu ubrať.“

Hrdo som vzdoroval škaredému pohľadu. „Veď sú to len tri hrášky,“ skúsila to teta lahôdkarka.

„Áno, sú,“ súhlasil som a zdvihol obočie.

Vyhral som. Teta lahôdkarka vyškrabla z kelímku tri hrášky a navážila mi 20,5 dkg pochúťkového šalátu. Takto sa píšu dejiny, priatelia.

10%

To, čo teta lahôdkarka označila ako tri hrášky je v skutočnosti asi tak 10% toho čo som si objednal.

Som zvedavý, ako by teta lahôdkarka reagovala, keby na výplatnej páske objavila o 10% menšiu sumu. Určite by nepovedala: „Veď sú to len tri bankovky!“

PS: Len pre zaujímavosť, reč je o bistre Mlsný jazýček na Ortenovom námestí. Občas sa tam zastavím, keď ma ráno cestou do práce láme hlad. Majú tam dobré sladké pečivo a pochúťkový šalát je tiež fajn. Vrelo odporúčam.

autor: fczbkk

ako vynikajuci upgrade, ktory vyrazne urychli pracu, sa zda byt vymena klasickeho disku za SSD.

lenze… nie je ssd ako ssd, ako ostatne napoveda prilozeny obrazok.

pred casom som sa buchol po vacku a kupil som si do mojho macbook air PhotoFast 64GB SSD disk. Spociatku sa zdalo ze som si pomohol, ale coskoro som zistil, ze upgrade bol vlastne downgrade a ze rychlejsie nabiehanie aplikacii mam za cenu praktickeho zamrzania notebooku pri akejkolvek zapisovacej operacii a pouzivanie virtualizacnych systemov typu parallels ci vmware je hola nemoznost (otvoril som case v parallels a akurat sme spolocne museli konstatovat ze sa to neda pouzivat)

tak som teda ssd disk vymontoval a vratil nazad klasicky. Lenze klasicky disk v macbook air rev. A je cista tragedia. takze som sa po druhy raz rozhodol to risknut a kupil som si tento raz 128GB disk od RunCore.

vazeni… to sa ani neda porovnavat snad… tak som na to pustil xbench…

podla vsetkeho je runcore asi tak 8× rychlejsi ako photofast… a s parallelsom uz nemam vobec ziadne problemy.

uvidime ako sa bude disk spravat ked sa zacne viac zaplnat (cim je flash disk plnsi a dhsie sa pouziva, tym viac casu potrebuje na zapis, lebo musi premazavat stare bloky prv nez do nich moze nanovo zapisat), zatial som vsak vyslovene nadseny.

ale ved posudte sami po kliknuti na ilustraciu.

autor: hudis

Videl som teda 5 filmov, od úplne zlých po fakt dobré. Toto je moja subjektívna hitparáda.

★☆☆☆☆ Spirit

Čo sa stane, keď natočíte film rovnakou technológiou ako Sin City, ale použijete nekvalitnú predlohu? Dostanete film, ktorý vyzerá ako Sin City, ale je zábavný asi ako kolonoskopia.

Hlavný hrdina je natoľko nevýrazný že ani neviem kto ho hral. Eve Mendes ako jeho osudovej žene niekto zabudol vysvetliť, že je rozdiel medzi špúlením poprsia a hraním. Samuel Jackson ako hlavný záporák sa pitvorí (nič urážlivejšie ani vtipnejšie ma k jeho nevýraznému výkonu nenapadlo). Scarlett Johansson ako asistentka záporáka sa zjavne s niekým stavila o vysokú sumu peňazí že dokáže natočiť celý film bez toho, aby pohla jediným mimickým svalom. A s prehľadom vyhrala.

Tento film mi proste nesadol. Vôbec.

Vrelo vám odporúčam sa tomuto filmu vyhnúť. Dokonca aj v prípade že máte chuť na niečo ľahšie a veľmi sa vám páčil Sin City. Toto je jeho veľmi nedôstojný klon.

★★☆☆☆ X-Men Origins: Wolverine

Dve hviezdičky dávam výhradne preto, že som bol vopred pripravený na to aké zlé to bude. Pri jeho sledovaní som sa už ani nerozčuľoval. Dej ma síce nebavil, ale zabával som sa sledovaním spústy logických kotrmelcov a čírych nezmyslov. A že ich tam bolo!

Keby som mal trinásť rokov, asi by ma to ohúrilo. Príbeh dvoch nezraniteľných bratov so zvieracou silou a vysúvacími drápmi by ma určite bavil. Lenže teraz mám niečo cez tridsať. A tak som počas filmu koumal nad zásadnými otázkami:

• Wolverinove drápy boli v pôvodnej podoby kostené, zvlnené. Potom mu napustili kosti adamantiom (jasne bolo vidno že mu žiadne kosti nevyberali a nenahradili ich, iba do nich pichli ihly a dovnútra pustili roztavený kov). Ako to, že potom jeho drápy neboli zvlnené, ale rovné, naleštené a nabrúsené?
• Čo konkrétne bola Gambitova schopnosť? Bolo to ovládanie kariet? Premena karty na strelu? Používanie palice ako vrtulníku? Alebo schopnosť pomocou palice skákať a metať kozelce? Prečo sa v každej scéne jeho schopnosti demonštrovali inak? A prečo v niektorých scénach nepoužil inú schopnosť, ktorú zjavne mal, pretože ju za rovnakých podmienok použil v inej scéne?
• Keď už sme u Gambita, ako to že ohral všetkých strážcov o peniaze? Chápem, že na to využil svoje schopnosti. Lenže mutanti boli zatvorení v klietkach a bolo im znemožnené používať svoje schopnosti. Bol Gambit výnimka? Prečo? A prečo s ním strážcovia tie karty hrali, aj keď vedeli že má nadprirodzenú schopnosť vyhrávať? Hmm… a načo boli Gambitovi vo väzení pre mutantov peniaze? Potreboval drobné do automatu na kávu?
• Záverečný zmutovaný multimutant bol fakt zaujímavý. Jeho vysúvacie katany boli dlhšie než jeho predlaktia. Znamenalo to, že keď ich má zasunuté, nemôže ohnúť ruky? Mal schpnosť teleportácie a strieľania ničivého laseru z očí. Prečo teda strácal čas kung-fu súbojom s hlavným hrdinom? Prečo sa rovno neteleportoval do bezpečnej vzdialenosti a nezabil ho laserom?

Takto by sa dalo pokračovať ešte dlho. Ale asi by vás to zbytočne nudilo. Tak ako tento film.

Je Wolverine píčovina? Je. A je to aspoň zábavná píčovina. Je. Ale iba trošku.

★★★☆☆ Slumdog Milionaire (Milionár z chatrče)

Vysvetlite mi niekto prosím, za čo ten film vyhral všetky tie ceny. Fakt to nechápem.

Prvá polovica je číry a nefalšovaný horor. Pri sledovaní detstva hlavného hrdinu v krutom a hnusnom prostredí indického smetiska som bol zovretý hrôzou. Nepozeralo sa mi na to dobre. Takmer som to nevydržal.

Lenže potom sa film prehupol do druhej polovice. Zrazu sa z toho stal predvídateľný a nudný sladučký hollywoodsky príbeh, ktorý nevyhnutne a nezadržateľne smeroval k happyendu. Bez ohľadu či hlavný hrdina tie prachy vyhrá alebo nie, dopadne to dobre. Prečo (a komu) mám teda držať palce?

Film však hlavne trpel mojim obľúbeným problémom – absenciou logiky. Všetko tam bolo vysvetlené. Prečo hrdina vedel odpovede na otázky. Ako sa do súťaže vôbec dostal. Lenže… prečo tam vôbec šiel? To vážne dúfal, že dostane akurát otázky, na ktoré náhodou vďaka svojim životným osudom poznal odpovede? Nerozumiem tomu.

Keby som film hodnotil samostatne, dostal by hviezdičiek menej. Ale keďže Spirit a Wolverine úspešne podliezli laťku, musím dať tri.

★★★★☆ The Private Lives of Pippa Lee (Súkromné životy Pippy Lee)

Hlavná hrdinka je o dvadsať rokov mladšia manželka úspešného vydavateľa. Presťahujú sa z veľkomesta do kľudného malého mesta, v ktorom si chcú vychutnať dôchodok. Lenže zrazu majú príliš málo práce a spústu času. Ich zdanlivo idylický vzťah prestáva fungovať. V retrospektívach sa pritom odhaľuje hrdinkina mladosť a udalosti ktoré ju nasmerovali do manželstva a formovali jej osobnosť do súčasnej podoby.

Pripomínalo mi to film Tajnosti. Ten tiež sledoval pocity hrdinky vo vyhasínajúcom vzťahu. A v ňom som sa tiež musel poriadne sústrediť aby som sa udržal vcítený do hlavnej postavy.

Film natočili skúsení herci, zjavne pre vlastné potešenie. Produkoval ho Brad Pitt a scénar bol zjavne písaný na mieru účinkujúcim. Dokonca aj Keanu Reeves tam vďaka tomu so svojim nemenným zmäteným výrazom exceluje. Film nemá ambície stať sa trhákom a osloviť najširšie publikum, čo je veľmi osviežujúce.

Vrelo odporúčam, ale nie každému. (Mami, tebe áno.)

★★★★★ Sate of Play (Na odstrel)

Politický thriller s Russelom Crowom v hlavnej úlohe? Vážne z toho môže byť dobrý film? Prekvapivo áno.

Russel Crowe hrá investigatívneho reportéra washingtonských novín. Pri práci na príbehu vraždy feťáka si dá dve a dve dohromady. Prepojí ho s príbehom samovraždy asistentky politika, na ktorom pracuje jeho kolegyňa z on-line oddelenia. To je síce samo o sebe prekvapivé, ale čím ďalej sa o tom tí dvaja dozvedajú, tým viac sa to celé komplikuje a tým väčší prieser sa z toho stáva.

Film pekne plynie, je napínavý, v podstate logický a dobre vymyslený. Trvá dve hodiny, ale vôbec ma nenudil. Zvraty sú skutočne prekvapivé, pričom ostávajú uveriteľné. Ten úplne posledný zvrat si autori síce už mohli odpustiť, ale aspoň sa ním vyhli zbytočnému happyendu.

Je škoda, že už o pár rokov bude ten film zastaralý. Celý je totiž postavený na súčasnej kríze papierových novín. Dvojica hlavných protagonistov – klasický novinár a moderná on-line blogerka – si k sebe komplikovane hľadajú cestu a učia sa vzájomnému rešpektu. Mladšie generácie už asi nebudú veľmi chápať o čo tam vlastne šlo.

Nie je to ten najlepší film aký som kedy videl. Ale v rámci tohto zoznamu je to jednoznačných a zaslúžených 5 hviezdičiek.

Čo mi doporučíte?

Viete o nejakých štvor- až päť-hviezdičkových filmoch, ktoré by sme si s Hankou mohli pozrieť? Dajte mi prosím vedieť. Budeme vďační za kvalitné doporučenia.

autor: fczbkk

pre ludi, ktori nesleduju slovensky web alebo im z inych dovodov unikol.

autor: hudis

V tom jej pohľade bolo všetko. Predávala na tržíku na pankráci, ja som plával nablýskaným svetom Arkád a ocitol som sa zrazu Tam. Moderátor do megafónu ohlasoval ďalšiu rundu trápnych vtipov, hlučná, prapodivne znejúca kakofónia vianočných motívov zabíjala akékoľvek čaro chvíle. Vstúpil som do magického kruhu čínskych žiaroviek, pivných pohárov s nápisom Praha a Švejk, vône svařáku a všimol som si jej pohľad. Chvíľu som myslel, že mi chce predať cukrovinku, ale nie. V očiach mala radosť, že si ju niekto v tom hluku vôbec všimol, smútok, že sa ocitla na tomto mieste, v túto neutešenú vianočnú chvíľu. Obdaril som ju chápavým – ďakujem – pohľadom a stratil som sa v dave…

Stretol som tučnú dcéru s manku – „Nemáš cigaretu?!“ – nemám a nefajčím s úsmevom – „Kokocký nefajčáry…“ – zahundrala Marfuša. Všade vôkol bol zamatový závoj vône môjho mesta – „Teta, veď ja počujem, jak vám tam chrchle v pľúcach a vaša dcérenka je tlstá a má starú kožu“ – odpoveďou mi boli dva milo prekvapené mesiačiky. Svet sa pre nich na chvíľu zastavil. Neviem čo uvideli, ja som tam už nebol. Zahalený v neviditeľnom kabáte som sa stratil v zamatovej vôni môjho mesta…

A nakoniec som stretol malé chlapča – „Ujo ujo ujo ujoooo!! Pjispejte mi na nejakú cukjovinku, ujo ujo ujoo“ – Nie, zabalené s úsmevom nepomohlo – „Alé ujo ujooo“ – tu máš jeden cent, nechaj si ho a raz ti určite prinesie šťastie. A vytiahol som cent z magického kabátu.

V tom jej pohľade bolo všetko, napríklad, aj môj milý by mohol nosiť taký :)

autor: hvge