1. Pretoze su otvorene vtedy kedy to potrebujem – cize prakticky nonstop
2. Pretoze su blizko – prakticky vsade
3. PRETOZE MI ROZUMEJU ked im poviem co si chcem kupit.

Pravdepodobne ste vsetci co zijete v Prahe zazili, ze ste prisli do obchodu, nieco ste chceli, a obsluhujuci vietnamec vam nerozumel. Lenze mne nerozumeju ani ceski obchodnici, a ti dokonca este menej nez vietnamski. A to nezavisle od toho ci hovorim po cesky alebo po slovensky. Schvalne, skuste si to. U mna podobne dialogy v obchodoch kde obsluhuju cesi vyzeraju nasledovne:

-- Dobry den, mate citronovu travu? – Citrony jsou tamhle. – Nie citrony, citronovu travu. Lemongrass. –To neznam, nevedeme.

-- Dobry den, mate galangal? – Prosim? – Galangal. Je to jako zazvor, ale jiny. – Zazvor je tamhle. – Nechci zazvor, chci galangal.

-- Dobry den, mate okru? – Prosim? – Okra. – To neznam.

• Dobry den, mate kaffir limetky, nebo aspon kaffir listy?

…

• Dobry den, mate thajskou bazalku?

…

• Dobry den, mate thajske lilky?

…

• Dobry den, mate cerstvy koriandr?

…

Po skusenostiach s jazykovou barierou som sa teda vybavil na nakup v obchodoch, ktore prevadzkuju vietnamci – nosim so sebou fotografiu toho co chcem. Ked tu fotku ukazem v cesky hovoriacich obchodoch, dialogy su uplne rovnake. Dialogy vo vietnamskych obchodoch sa vsak zmenili uplne zasadne, posudte sami:

-- Dobry den, mate citronovou travu? (galangal, okru, kaffir, koriandr, thajske lilky, thajskou bazalku) – Prosim? – Tohle: (ukazem fotku) Predavac(ka) usmev od ucha k uchu a odpoved spravidla: – V patek. V ojedinelych pripadoch: – Musim objednat, pristi tyden. A uplne vynimocne: – Ted ne, je zima.

No uznajte, ze vietnamski obchodnici rozumeju zakaznikom ovea lepsie nez ceski. Jednak maju otvorene dlhsie nez do 16:30, jednak vedia co po nich clovek chce, a v neposlednom rade to dokazu dodat.

autor: hudis

Práve som tak v kaviarni, pri pasívnom lákaní samičiek na vyleštený MacBook, dumal, že čo ma štve na tomto svete najviac. Úplne všetko, dalo by sa zhrnúť, no v zápätí ma napadla múdrosť. Ak by bol svet podľa mňa, tak by bol určite lepší. Preto som sa rozhodol, že zanechám tomuto svetu a mestu svoje posolstvá tak, ako prídu a pokiaľ možno v tej najsurrovejšej forme. Za čerstva.

To bolo z ostra, že? To len abych to nenaťahoval ako gumu z teplákov, pretože som nedávno na sociálnej sieti zachytil vtip, že čím viac teplákov, tým viac mafián. Vrhnem sa teda hneď za surrova na veľmi dôležitý, ba priam až kardinálny problém ľudstva.

Riešenie nezamestnanosti

V mojom svete nie sú recepčné len také obyčajné recepčné, ale sú to skutočné odborníčky, na medzinárodnej úrovni združené v organizácii zvanej IRC (International Receptionist Committee, niekedy uvádzané ako CIdR, Comité international de réceptionniste). Táto svetoznáma organizácia zastrešuje celosvetovo tisíce rôznych lokálnych, či už dobrovoľných alebo odborových, združení zamestnancov recepcií. V našich končinách je to napriklad najväčšia DSPSH (Dobrovolné sdružení poskytovatelek služeb hlasových) alebo v poslednej dobe veľmi obľúbená a odbojná slovenská bunka, skrývajúca sa pod ľúbozvučnou skratkou HSLS (Hlasové Služby Láskyplne ale Seriózne).

Vďaka obdivuhodnej snahe IRC sa teda podarilo koncom minulého tisícročia vyvrátiť všetky tie predsudky a vymiesť z kancelárií všetky tie nemiestne posmešné prívlastky, ako napríklad „Solitaire Girls“, ktoré sú dnes už naozaj prekonané. Do nového milénia vstúpili tieto, ako by povedal klasik – „Ženy z bojového poľa“ – dôsledne organizované a s plným priehrštím nových a zaujímavých povinností. Okrem tradičného a dodnes obľúbeného súťaženia v kartových hrách, dostali totiž moderné recepčné do vienka aj zariadenie, zvané Suggogator.

Moderný slovník cudzích slov popisuje Suggogator ako:

1. zar. pripojené na internet; vytvára celosvetovú sociálnu sieť zamestnancov recepcií
2. zar. primárne slúžiace na poľudštenie jednosmernej komunikácie v smere stroje ľuďom; svojou funkciou zabezpečuje svetu mier a dokázateľne zvyšuje zamestnanosť
3. skr. S3GR, hov. sugáč

Toľko súché definície zo slovníkov tak veľkých, že nejedného školáka cestou z univerzity tretieho veku seklo z nich v krížoch. Predstavme si radšej priamo v interaktívnej ukážke, ako asi vyzeral svet pred S3GR. Pre správnu funkciu musí čitateľ najskôr kliknúť na nasledujúci odkaz smerujúci do svetovej databázy google a následne v nej kliknúť na ikonku reproduktoru pre spustenie autentickej reprodukcie, v tomto prípade hlasu výťahového oznamovača poschodí, z druhej polovice dvadsiateho storočia. → ODKAZ

Strašné, že? Žiaľ, OSN začala brať tento problém úplne vážne až po incidente, pri ktorom muž uväznený dlhšiu dobu vo výťahu prišiel o rozum v dôsledku toho, že automatický hlásnik tajuplným hlasom pravidelne oznamoval „All your lift are belong to us“. Následné dôkladné vyšetrovanie kauzy však preukázalo, že predmetné hlásenie síce vzniklo ako nepodarený žart jedného z programátorov, no psychický stav cestujúceho ovplyvnil predovšetkým fakt, že to program zopakoval presne 1492 krát a hlasom zbaveným emócií.

Problém poľudštenia komunikácie so strojmi bol nakoniec úspešne vyriešený akčnou skupinou, plnou celebrít vtedajšej vedy a ekonómie (zlé jazyky tvrdia, že predovšetkým z ekonómie, ale vedecké kapacity zúčastnené na projekte to popierajú), ktorej výstupom bolo práve zariadenie Suggogator. Prvé modely zobrazovali v prípade nasadenia v sektore výťahov iba číslo poschodia a ohlasovali potrebu zvukovým signálom. Tieto neboli s počiatku veľmi obľúbené ale časom sa ľady prelomili a predsa len, pokrok je pokrok. Dnešné špičkové zariadenia sú našťastie na už úplne inej technologickej úrovni, takže vďaka pripojeniu na internet, dokážu zdielať a obsluhovať požiadavky z recepcií celého sveta, ba dokonca vďaka diplomacii IRC, kombinujú potreby prostriedkov hromadnej dopravy, lietadiel, toaliet a ďalších odvetví, všade tam, kde je nevyhnutná komunikácia typu „stroj – človek“. Na obrázku je napríklad jeden z najmodernejších prístrojov, ktorý vyniká veľmi prívetivým hlasovým rozhraním. Však posúďte sami (nasleduje znovu odkaz do svetovej databázy google) → ODKAZ

No nie je ten svet krásny? Za príplatok si dnes ľubovoľná organizácia môže dokonca najať privátnu trénovanú operátorku, ktorá sa po krátom školení dokáže odborne prihovoriť až stovke rôznym vašim zamestnancom. Napríkad, nie je nad teplé ľudské slovo hneď z rána – „Dobrý den pane Martine, tak jakpak se vám dnes vstávalo? Jééééé to není možný kluku zlatá, dyť vy jste zhubnul!!! Tak a už tu máme čtvrté patro, Vaše patro. Tak nashle…“

// autor pracoval ako vrátnik

autor: hvge

Ako asi každý čo si chce doma uvariť pivo som aj ja koketoval s myšlienkou na varenie z koncentrátov v kuchyni. Keď som však v knihe “How To Brew” od Johna Palmera videl čo všetko by musela zniesť kuchyňa v byte a aký žalostný výsledok (v zmysle množstva uvareného piva) by z toho bol, rozhodol som sa preskočiť túto vývojovú fázu a postaviť rovno normálny pivovar.

Už od začiatku mi bolo jasné, že sa chcem vyhnúť všetkým možným čerpadlám a pumpám, ktorých čistenie je náročné a zložité. Tiež som sa chcel vyhnúť zložitým mechanizmom a prevodom, ktoré sa môžu akurát tak zasekávať a kaziť. Bolo preto jasné, že sa bude jednať o konštrukčne čo možno najjednoduchší spádový pivovar fungujúci na princípe gravitácie.

Po sérii nákresov a návrhov používajúcich nerezové KEG sudy bolo jasné, že nemám ani dostatočné znalosti ani možnosti opracovávať nerez, že uchytenie sudov nebude dosť pevné a že výška priestoru by musela byť takmer 3 metre. Logická volba boa preto obrátiť sa na firmu, čo s nerezom pracuje a mohla by mi vyrobiť pivovar presne podľa mojich predstáv.

Po množstve emailov s nákresmi a popismi, osobných stretnutí a hľadaní riešení objavujúcich sa problémov bol vyrobený prvý prototyp. Môj pivovar je dvojnádobová varňa s pevnou varnou nádobou a pohyblivou odkladacou nádobou, do ktorej sa vkladá scedzovacie dno. V pivovare sa najľahšie varí na jeden rmut, avšak dá sa aj na dva alebo tri rmuty. Spôsob uchytenia ku konštrukcii, na ktorej pivovar stojí, je neštandardný, ale o to jednoduchší a spoľahlivejší. Zmenu vzájomnej polohy nádob som vyriešil bežne dostupným elektrickým zdvihákom, párnik je z bežne dostupných nerezových komínových rúr, na ohrev vody na vysladzovanie využívam obyčajný bojler. Je to slabé miesto pivovaru, pretože neprodukuje dostatočne horúcu vodu, avšak výťažnosť doterajších 6 várok bola viac než uspokojivá. Kvasím v plastovej 60 litrovej nádobe, ktorá je umiestnená v chladničke. Pivo leží v PET fľašiach v tej istej chladničke nastavenej na nižšiu teplotu.

Vystierka prebieha vo varnej nádobe, do ktorej napustím vodu z bojlera. Vystieram pri 40 stupňoch, slad schladí dielo na 37 stupňov. Prihrievam na 52 a 63 stupňov, kedy odčerpám časť diela do odkladacej nádoby. V nej je už vložené scedzovacie dno.

Rmut prihrievam na 72 a následne do varu. Po povarení ho prečerpám k odpočívajúcemu podielu. Ihneď zdvihnem odkladaciu nádobu no najvyššej polohy. Pri strope je teplejšie, takže nádoba menej vychladne. Zároveň sa rozvrství mláto a pri ďalšom pohybe sa nerozvíri. Nastáva čas na obed a očistenie varnej nádoby.

Po podrážaní, kedy ešte kalnú sladinu vraciam nazad do odkladacej nádoby, nastáva sťahovanie predku nazad do varnej nádoby a vysladzovanie. Vysladzujem tak, že mláto kropím vodou z bojlera a pomáham si rýchlovarnou konvicou. Po vysladení sa odkladacia nádoba spustí do najnižšej polohy, mláto sa vyberie aj so scedzovacím dnom a odkladacia nádoba sa vyčistí. Vo varnej nádobe začína chmeľovar. Chmelím na tri razy, posledný chmel už takmer nevarím. Po chmeľovare roztočím mladinu vo varnej nádobe a nechám ochladiť na 80 stupňov. To je dostatočný čas na to, aby v strede nádoby vznikol kalový koláč.

Medzičasom do odkladacej nádoby vložím medený chladič. Ten berie vodu zo studne, takže na chladenie nepoužívam pitnú vodu z vodovodu. Mladinu prečerpám do odkladacej nádoby pomocou heveru, ale dá sa použiť aj ventil, ktorý je umiestnený na boku nádoby. Keďže je mladina ešte horúca, odkladacia nádoba aj chladič sa vysterilizujú.

Počas chladenia mladiny vysterilizujem spilku a umyjem varnú nádobu. Po vychladení mladiny odkladaciu nádobu dvihnem do najvyššej polohy. Na dne nádoby sa usadili zvyšky kalov, takže prvý liter-dva odložím do hrnca a nechám znovu usadiť kaly. Mladinu prečerpávam do spilky v chladničke, priebežne pridávam kvasnice. Tie som predtým rozmiešal v troche mladiny a prevzdušnil.

Na jednu várku sa dá uvariť 60 litrov piva, po pár dňoch to v spilke vyzerá takto.

Vývoju pivovaru som venoval pomerne veľa úsilia. Nie každý domovarník má dostatočné možnosti svojpomocne si postaviť pivovar z dostupných materiálov a komponentov, ktorý by mu nahradil varenie v kuchyni. Preto som uzavrel predbežnú dohodu s dvoma firmami, ktoré sú schopné pivovar vyrobiť na zakázku. Cena sa odvíja v prvom rade od ceny nerezu, avšak aj s konštrukciou, bojlerom a ostatnými komponentami sa dá postaviť za 2500 eur. Konštrukcia a vzájomná poloha nádob sa prispôsobuje priestoru, v ktorom je pivovar umiestnený. Celý sa dá umiestniť na stenu o výške 2.5 metra a šírke 2–3 metre, prípadne do rohu miestnosti. V prípade záujmu ma stačí kontaktovať. Varím cca každých 8–10 týždnov a kto by rád videl pivovar v akcii je vítaný. Zároveň rád vybavím a dodám všetko potrebné, aby sa uľavilo aj vašej kuchyni. Dá sa však použiť aj ako laboratórny pivovar v prevádzkach, kde nie je únosné experimentovať na veľkej varni.

Na záver by som rád poďakoval tým, bez ktorých by pivovar nevznikol, a to konkrétne celej mojej rodine, p. Václavovi Potěšilovi, p. Ladislavovi Večeřovi a p. Ladislavovi Veselému.

autor: hudis

Vo vsetkych tychto ohladoch je na tom paradoxne zatial podla mna najlepsie bratislavsky Patronsky pivovar. Jedlo rozhodne zodpoveda pivu, cenova uroven zodpoveda kvalite podavanych jedal a piva a vdaka slovenskemu zakonu na ochranu nefajciarov je tu velmi prijemne posedenie, nakolko fajciari su za stenou. Ceny nie su najnizsie, nie su vsak prehnane a pokial mozem veci posudit, kvalitne pivo ani kvalitne jedlo nemozu byt lacne. Pan sladek je velmi ustretovy a mily clovek, zjavne macher ktory pivo vari uz roky rokuce a vysledok tomu jednoznacne zodpoveda.

Takze ano, konecne aj v Bratislave mame podnik kam by som sa vracal, kde je prijemna obsluha aj ostatny personal, kde su ustretovi, sikovni, skvelo varia a robia luxusne pivo. Dufam, ze im to dlho vydrzi.

autor: hudis

inak odporucam, maju skvelu kavu, free wifi a elektricke zasuvky.

autor: hudis

nikto uz nerobi hudbu co by sa mi pacila. to znamena, ze hudby co by sa mi pacila je konecne mnozstvo a nova nevznika. blbe je to, ze neviem uz kupit niektore albumy, zvlast tie ktore su 9–10 rokov stare. sakra.

napriklad taki black sun empire ma kazde rano sprevadzaju do prace. photek a teebee z prace. ale vsetci uz na novych albumoch robia nejaky priserny dubstep a to je hruza. este som sa nadejal ze mistabishi dobry album urobi… a je to bieda, priserna bieda.

photek, teebee, noisia, future prophecies, john b. obcas concord dawn, obcas illskillz.

nove veci nevznikaju. achjo.

autor: hudis

Je to krasny pocit uvarit si vlastne pivo. A teraz nehovorim o „pive z prasku“ (pivo z koncentratu), hovorim o totalnej kontrole celeho vyrobneho procesu od a az do z. Teraz, po tyzdni lezania v chladnicke, mozem zodpovedne prehlasit, ze prva varka piva sa vydarila. Je vela ludi ktorym za to vdacim, hlavne mojej tolerantnej manzelke a ustretovym rodicom, u ktorych na zahrade som si mohol postavit pivovar. A ludom, ktori prispeli cennymi radami, sladkom od Medvidku, ludom z Pivovarskeho domu, ludom z Nerez Blucina ktori pivovar vyrobili podla mojich ztrestenych nakresov a vypoctov.

Druha varka prave kvasi, prva asi nema sancu cely mesiac lezat, co som si zobral domov do prahy je uz prakticky vypite.

Takze ludkovia moji, VIEM UVARIT PIVO :) a MAM VLASTNY PIVOVAR :)

Kto by ste chceli, mozem vam taky postavit. Potrebujete len miesto 2×2×2 metre a chladnicku.

autor: hudis

Jakob Nielsen zverejnil výsledky rýchleho testovania použiteľnosti Ipadu. Je zaujímavé sledovať, ako na to reagujú fandovia aj antifandovia Ap­plu.

Antifandovia

Tí čo majú Applu plné zuby sa vytešujú, skáču ako opice vo veľkosklade banánov a vykrikujú: „Ipad je oficiálne na riť! Jakob Nielsen to vedecky dokázal. Ak niekto používa Ipad a tvrdí že je super, tak je pózer a klame.“

Fandovia

Tie isté opičie tančeky, presne ten istý argument, akurát iné závery: „Jakob Nielsen prehlásil že Ipady sú na riť. Lenže státisíce užívateľov ho používajú a tvrdia že je super. To znamená že Jakob Nielsen je pózer a klame!“

Meh

Viete ktorá strana má pravdu? Tá ktorá má Apple aj Antiapple u prdele.

Jakob Nielsen predsa netvrdí že Ipad je zlý alebo dobrý. Proste len urobil štúdiu použiteľnosti, v ktorej prišiel na to že UI väčšiny aplikácií Ipadu je zatiaľ nekonzistentné a doporučil ako to riešiť.

Antiapplisti by teda vo svojej klietke mali ukľudniť, prestať na okoloidúcich návštevníkov vrhať fekálie a povedať si: „Niektoré aplikácie pre Ipad majú riešiteľné problémy UI.“

Applisti by zas mali dopapať banán, vytiahnuť blšku z kožuchu a povedať si: „Niektoré aplikácie pre Ipad majú problém s UI. Našťastie vďaka Jakobovi Nielsenovi vieme ako ho riešiť.“

A tí ktorým je to úprimne jedno by mali pokračovať v tom čo im ide najlepšie.

autor: fczbkk

Cvicne som vsak poslal na colne riaditelstvo email so ziadostou o pridelenie cisla EORI, pricom vypis z obchodneho registra bol trosku starsi (slubujem tymto verejne a otvorene ze len co dostanem aktualny vypis tak ho oscanujem a poslem na colne riaditelstvo, pre pokoj duse).

Neuveritelne sa stalo skutocnostou, cislo EORI mi pridelili na zaklade emailovej ziadosti O HODINU A 11 MINUT!

Tymto verejne a otvorene a ja neviem ako este vyslovujem uznanie a vdaku za promptne vybavenie mojej ziadosti. Mozno sa toto podakovanie ku nim ani nedostane a mozno si ho strcia za klobuk, ale napisat som to musel.

autor: hudis

Lenze oni po mne chcu aj vypis z obchodneho registra. Neviem ci ste niekedy boli v BA na obchodnom registri, ale je to otrasny, nekonecne dlho trvajuci a frustrujuci zazitok. Preto som sa potesil, ze sa ten vypis da ziskat aj inu cestou – elektronicky!

Nakopol som teda Chrome, zaregistroval sa na portale verejnej spravy, klikol na „ziadost o vypis z OR v elektronickej forme“ a… ajhla. Aby som mohol elektronicky vypis pouzit, musim zas raz mat windows a stiahnutu aplikaciu z webu firmy Ardaco, QSign. Super, zase mi statna sprava dodala nieco, co nemozem pouzivat.

Tak som si objednal vypis z obchodneho registra v tlacenej forme.

Za takuto sluzbu treba samozrejme zaplatit, a ja sa tomu nebranim. Preto mam kreditku, paypal account, internetbanking, sporopay a co ja viem co este.

Lenze mily portal mi akurat oznamil fakturacne udaje a ze mam poslat pekne peniaze bankovym prevodom.

Cize aj keby som mal windows a vsetky aplikacie stiahnute, tak sa k vypisu z obchodneho registra v normalnom case nedopracujem – platba potrva minimalne den, plus 3–4 dni kym obchodny register platbu zaregistruje a ktovie ako dlho budem cakat na papierovy vypis v schranke.

viete co vazena statna sprava? nasrat. prehadzujem firmu na cyprus a vy si vylizte prdel.

autor: hudis

Info o tom co vsetko treba urobit je roztrusene asi na 4 miestach. A to nehovorim o tom ze som kvoli nim musel windows do parallelsu instalovat, lebo samozrejme vsetci danovi poplatnici musia pouzivat len windows a len internet explorer.

pri inych podaniach mi to je jedno, vzdy sa daju vytlacit a poslat postou. ale zrovna suhrnny vykaz dph sa moze posielat len elektronicky, papierove nie su akceptovane.

to znamena ze ak by ste aj 100× chceli vykaz podat, danove riaditelstvo vam to neumozni (teda kym si nekupite windows a nepouzivate explorer).

Navod pre tych, ktori nemaju zaruceny elektronicky podpis, su povinni podat suhrnny vykaz dph a niekde vyhrabali windows:

Nainstalovat .NET verziu 2.0 z www.microsoft.com. Skusal som verziu 4 a nepochodil som s aplikaciou na drsr.sk.

Nainstalovat xml parser z microsoft.com

Nainstalovat Adobe reader

Stiahnut z portalu danoveho riaditelstva xades.zip, xmlplugin.zip, signaturepoli­cy2010.zip. Linky na subory su v poslednom odstavci dokumentu „podmienky vyuzivania aes“, ku ktoremu sa doklikate nasledovne: kilk na „elektronicka komunikacia“ vpravo hore. klik na „podmienky vyuzivania aes“ v lavom stlpci, scroll uuuuplne dolu. Tam je malilinkymi pismenkami napisane co treba stiahnut.

Naimportovat certifikaty, bez ktorych sa program d.signer/xades nepohne. Linky na certifikaty su umne schovane, cesta k nim je nasledovna: Prihlasit sa do portalu, klik na eTax v hornom menu, klik na „sprava certifikatov“ v lavom stlpci. klik na posledne NEPODCIARKNUTE A NICIM NEVYZNACENE slovo „tu“ v prvom riadku a slovo „tu“ v druhom riadku.

Nuz a potom uz len jednoduchy postup: klik na „vyber subjektov“, klik na „podanie dokumentov“, zo zoznamu danovych priznani vybrat „suhrnny vykaz pre dph“, precitat si navod a veselo pokracovat.

Odporucam ulozit si obsah formulara na disk do xml suboru, je tam na to tlacitko, dost to setri nervy, da sa formular pomerne lahko predvyplnit ked je nutne ho znovu skusit vyplnit. Je takmer nulova pravdepodobnost, ze sa to podari na prvy pokus a vsetky komponenty a certifikaty spolu zahraju ako treba, takze to, ze sa da to co ste uz raz napisali natiahnut z lokalneho disku urcite ocenite. Nie, portal si skutocne nepamata predosu session a co ste do formulara napisali.

Po vyplneni aspon jednej „druhej“ strany klik na tlacitko „Oznacit pred odoslanim“, a ak vam budu bohovia nakloneni, tak okienko komponentu d.signer/xades len tak zbesilo nepreklikne ale aj bude nieco robit. potom uz len vybrat certifikat zo zoznamu, podpisat, odoslat a hotovo.

Ked si uvedomite kolko prachov to stalo a ze banky, paypal, amazon a ostatni riesia podobne funkcionality uplne rutinne, az vam zle pride.

Najftipnejsie je vsak oznamenie, ze vzhladom na to, ze niektore funkcionality portalu zatazovali portal tak ze to az ohrozovalo jeho beh, boli tieto funkcionality odstavene. Napriklad ked chcete delegovat radostny zazitok z podania vykazu na niekoho ineho.

toto musim proste citovat priamo z www.drsr.sk, inak by ste mi neverili:

// Oznam pre autorizovaných používateľov: Zneprístupnenie služby Správa práv DS

Analýzou problémov portálu bolo zistené, že služba Správa práv Daňového Subjektu dostupná pre autorizovaných používateľov v roli štatutár má pri zvyšujúcom sa počte týchto používateľov významný vplyv na stabilitu prevádzky a odozvy portálu. Pri súbehu niekoľkých faktorov jej nekoordinované používanie môže spôsobiť prevádzkové problémy až nedostupnosť portálu. Z týchto dôvodov je táto služba do doby zmeny jej riešenia dočasne zneprístupnená. Po dobu nedostupnosti tejto služby je možné potrebné väzby medzi ID registrovaného používateľa autorizovaných elektronických služieb a DIČ subjektu, ktorý oprávnene zastupuje vytvárať prostredníctvom registrátorov na miestne príslušných daňových úradoch. O vytvorení týchto väzieb bude používateľ upozornený mailom. Ďakujeme za pochopenie. //

//OZNAM

DR SR, spolu so zainteresovanými dodávateľmi intenzívne pracuje na vytváraní organizačných a technických podmienok pre zabezpečenie stabilnej prevádzky portálu www.drsr.sk. Do ich implementácie sa môžu vyskytnúť situácie s predĺženou odozvou, resp. budú nevyhnutné technologické odstávky portálu.

Vopred ďakujeme za pochopenie//

Toto uz nebudem ani komentovat.

autor: hudis

Cesi maju o malo lepsie udeniny a masove vyrobky ako slovaci, ale aj tak to je hnoj (kuracie prsia napichane slanou vodou az 40% objemu). Ak by clovek nieco kvalitne chcel tak musi domace maso kupit od znameho. Ale ak chcem skutocne poctive, chutne a kvalitne talianske delikatesy, tak mi staci ist do billy a kupim.

Prosim Vas Viete Niekto Uspokojivu Odpoved Na Otazku Preco Sa Na Slovensku Neprodukuje Ziadna Potravina Ktora By Bola Zaujimava? Mame ine kravy ako svajciari? Mame ine maso ako taliani? Nevieme doviezt take iste kakaove boby aby nasa cokolada bola ako svajciarska ci belgicka? Nevieme vypestovat psenicu, z ktorej by cestoviny boli rovnako dobre ako talianske? Vieme vobec nieco vyprodukovat? Ak by to trebars nemali byt potraviny, preco nevyraba nejaka garazova firma (tak ako mnozstvo britskych) napriklad hi-endove zvukove systemy? Jedine, na co sme sa zmohli, je montovanie aut, ktore do poslednej suciastky navrhol niekto iny. A este sme sa zmohli na potieranie sutazivosti a trestanie za uspech ci sikovnost.

Ta slanina, co vcera Talian ukazoval, dozrievala vo fabrike pol roka. A podla zaberov kamery jej tam dozrievalo peknych par ton.

autor: hudis

JA:
Mám sa oholiť?

HANKA:
No… keď chceš, tak sa kľudne ohoľ.

JA:
Ja sa nechcem holiť.

HANKA:
Ohoľ sa.

autor: fczbkk

Včera bol prvý apríl. Nestal som sa obeťou žiadneho žartíku, ani doma, ani v práci. Sám som žiadny žartík nevystrojil. Celý deň prešiel prakticky bez toho, aby som zažil čokoľvek prvoaprílové. Je prvý apríl mŕtvy?

Jediné miesto kde som zavetril niečo aprílové bol web. Lenže:

• Buď šlo o tak zjavne prvoaprílové články, že by snáď nenachytali ani malé decko.
• Alebo to boli nejaké vtipné zmeny designu (napr. XKCD), ktoré som však vôbec nepochopil, pretože vďaka RSS už ani neviem, ako v originále vyzerajú moje obľúbené stránky.
• Alebo sa prejavili ako rôzne srandovné zmeny v aplikáciách (Google), ktoré mi však neprišli ani srandovné, ani zaujímavé.

Čo sa stalo? Zostarol som a stratil zmysel pre humor? Alebo som zmúdrel a už sa nenechám tak ľahko nachytať? Alebo len prvý apríl proste stratil zmysel a prestal byť zábavný, ako napr. Vianoce?

A je to zle alebo dobre?

autor: fczbkk

Oproti nám sa na hojdačke hrali dvaja arabskí bratia. Na preliezke visel malý kučeravý černoško. Okolo šmýkačiek sa preháňali dve sestry mulatky. Vedľa nás peskovala nejaká pani svojho syna ukrajinsky. Za mnou som dokonca počul maďarčinu.

Hovoril som si, že ja – slovák – so svojim miešaným československým synom sme asi najmenší exoti na ihrisku.

Zrazu pribehli dve ázijské dievčatká.

„Pane, můžeme si pučit lopatku?“ opýtala sa ma tá staršia a cerila na mňa chýbajúce predné zuby.

„Samozrejme. Nech sa páči.“

Vzala si lopatku. Chvíľu na mňa pozerala a potom konštatovala: „Pane, vy jste slovák.“

„Áno, som,“ povedal som. „A ty vieš po slovensky?“

„Nééé!“

„Ale mne rozumieš?“

„No jasně!“

Dúfam, že zo syna nevyrastie žiadny rasista ani xenofób. Mal by v živote hrozne obmedzené možnosti, keby nenávidel väčšinu ľudí okolo seba.

autor: fczbkk

Mrknite napríklad na toto video o Google Buzz. Zaujímavá myšlienka, ale… nemáte po jeho zhliadnutí pocit, že to bola strata času?

1. Sledovanie videa je pomalé

Z pohľadu informačnej hustoty je video riedke ako sperma pracovníka atómovej elektrárne.

Čitanie textu je podstatne rýchlejšie. Dobre štruktúrovaný text môžem prebehnúť očami a vyzobať si iba to čo je pre mňa podstatné.

Čo v televíznych správach povedia za 30 minút, to si prečítam za 3 minúty. Spravodajské stanice zobrazujú na obrazovke hromady ďalších informácií (napr. prúžky s bežiacim textom) pretože to diváci popri tom proste stíhajú. Ľudia dokonca začínajú popri sledovaní telky masívne používať sociálne siete.

2. Z videa sa ťažko cituje

Z textu vie citovať každý blbec. Z videa cituje iba blbec.

Keď chcem na svojom blogu citovať, je oveľa jednoduchšie urobiť copy/paste z textu než prepisovať hovorené slovo z videa.

Jasné, sú tu ešte ďalšie možnosti. Môžem na YouTube poslať video odpoveď. Alebo môžem linkovať konkrétny okamih vo videu. Ale predsa len – textový citát je textový citát.

3. Prenositeľnosť

Hlavne nič neriešiť a neprepínať.

Text si môžem vytlačiť a veľmi jednoducho si ho kamkoľvek preniesť. Video odo mňa vyžaduje špeciálne zariadenie.

Ale hlavne ho musím pozerať a počúvať zároveň, čo ma v podstate paralyzuje, nemôžem robiť nič iné. V tomto smere sú podstatne lepšie podcasty, ktoré vyžadujú iba môj sluch, takže ich môžem počúvať za chôdze alebo za jazdy.

Kedy použiť video?

Osobne vidím jediný pádny dôvod, prečo použiť video: emócie.

Vo videu môžete prejaviť emócie aj bez interpunkčných znamienok. To v texte nejde :(

Do textu môžete pridať ľubovoľné množstvo emotikonov, nikdy nevyjadríte emócie tak dobre, ako keď ukážete svoju tvár a svoje gestá.

Je to jednoduché: Ak chcete odovzdať informácie, použite text. Na odovzdanie emócií použite video.

autor: fczbkk

Na Slovensku začal platiť zákon, ktorý núti ľudí spievať hymnu, vešať vlajky, biť sa do pŕs a prisahať vernosť vlasti. Aký to asi má zmysel?

Exodus múdrych a schopných

V mojom rodnom meste v priebehu 5 rokov stúpol priemerný vek obyvateľstva o 20 rokov. Prečo? Pretože všetci mladí ľudia zdrhli. Nemajú pracovné príležitosti, rodná vlasť im neumožňuje žiť taký život aký by chceli, tak proste zdrhli. Niektorí do Bratislavy, väčšina však do zahraničia, na západ.

Kto ostal? Starí ľudia, ktorí už nevládzu ani nechcú začínať nový život niekde inde. Neschopní a hlúpi ľudia, ktorí by sa na západe neuchytili ani na pozíciách nevyžadujúcich kvalifikáciu (napr. au-pairky).

(Pozn.: Tomáš, teba medzi nich nepočítam. Ty predsa robíš kvalifikovanú prácu pre nemcov. Z môjho pohľadu si prakticky emigrovaný.)

Zaujímalo by ma, či niekto ostal kvôli národnej hrdosti. Pretože miluje svoju vlasť. Myslíte že by sa niekto taký našiel? A myslíte, že vlastenecký zákon, ktorý bude ľuďom prikazovať byť hrdí, na tom niečo zmení?

Čo Slovensko skutočne potrebuje?

Poviem vám, čo by situáciu zmenilo. Keby sa niekto kto strávil v zahraničí pár rokov vrátil a povedal: „Bol som na západe, žil som tam, pracoval som tam, ale som rád že som sa vrátil domov, pretože je tu najlepšie. Mám tu dobrú prácu, žijem v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými ľuďmi. Som hrdý na to že som slovák.“

K tomu Slovensko nepotrebuje vlajky. Ani povinné spievanie hymny. Dokonca ani vynútené prísahy vernosti. To čo Slovensko potrebuje je politické, kultúrne a ekonomické prostredie, ktoré ľuďom umožní mať dobrú prácu v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými spoluobčanmi.

Otestujme úspešnosť zákona

V mojom odbore sa používa tzv. „A/B testovanie“. Keď sa nevieme objektívne rozhodnúť, ktorá verzia webovej stránky bude fungovať lepšie (napr. či tlačítko na pridanie tovaru do nákupného košíku má byť vľavo alebo vpravo), vytvoria sa dve verzie. Verzia A sa ukáže jednej polovici návštevníkov, verzia B sa ukáže druhej polovici návštevníkov. Po nejakej dobe sa zistí, ktorá verzia bola účinnejšia (napr. v ktorej verzii viac ľudí kliklo na tlačítko).

Celkom by ma zaujímalo, ako by dopadol takýto A/B test v prípade vlasteneckého zákona. Na nejakej škole by jedna polovica žiakov pokračovala bez zmeny (skupina A), zatiaľ čo druhá polovica by povinne spievala hymnu, vešala vlajky a prisahala večnú a nehynúcu vernosť vlasti (skupina B). Po roku by sme sa všetkých detí opýtali: „Si hrdý na to, že si slovák?“

Čo myslíte? Ako by to dopadlo?

autor: fczbkk

autor: ladislav.maco

V seriáli Priatelia (Friends) bola epizóda v ktorej Phoebe mala spievať pesničky malým deťom. A keďže Phoebe bola veľmi svojská postavička, rozhodla sa, že bude deťom spievať pravdu:

Krava na lúke

Krava na lúke robí múúú,
krava na lúke robí múúú,
potom ju farmár tresne po hlave a rozmelie
a tak nejak vzniká hamburger.
A teraz sliepky!

Okrem toho tam ešte mala pesničku o tom, že stará mama nespí ale zomrela a že rodičia jedného dňa zomrú tiež. Deti z toho boli šokované a Phoebe dostala padáka. Lenže šokované deti „Tetu čo spieva pravdu“ vyhľadali a prosili ju, aby im ešte zaspievala. Pretože jej pesničky síce boli šokujúce a nepríjemné, ale pravdivé.

Kniha Terezy Boehmovej Matka z cukru a oceli je jedna veľká Phoebina pesnička o rodičovstve. Vo vtipných fejetónoch plných sarkazmu popisuje strasti a radosti svojho materstva. Pozerá sa na to pragmatickým pohľadom moderného rodiča ktorý postupne naráža na tvrdú realitu.

Môj syn mi dáva najavo, ako veľmi ma má rád.

Dozviete sa, prečo je vhodné mať k dispozícii minimálne troch prarodičov. Že je úplne normálne ak občas chcete svoje dieťa vyhodiť z okna. Že odborníčky ktoré doporučujú riešiť detskú koliku masírovaním bruška sa potrebujú zobudiť. Že utieranie pokakaného zadku rozhodne nie je také veselé a krásne ako by sa mohlo zdať po zhliadnutí reklám na plienky.

Lenže za všetkou tou uštipačnosťou, únavou a zúfalstvom je vidieť, že autorka má aj napriek všetkému svoju dcéru rada a nedala by ju za nič na svete. A presne tak to je. Rodičovstvo je úmorná neľudská drina a väčšinu času je to na zabitie. Ale vždy sa ním mihnú okamihy, ktoré to všetko vynahradia.

PS: Včera sme sa s kamarátmi ktorí tiež majú malého syna zhodli na tom, že horšia otázka než: „Kedy budete mať dieťa?“ je jedine otázka: „Kedy budete mať ďalšie dieťa?“

autor: fczbkk

Tak čo? Máte? Ok. Teraz už viete, o čom budem hovoriť. Boli ste svedkami lahôdkového paradoxu.

Opýtate si 20 dkg šalátu. Teta lahôdkarka vezme kelímok a lyžicu, naberie kus šalátu a položí to na váhu. A teraz sú dve možnosti:

22,5 dkg

Teta lahôdkarka sa na vás pozrie a opýta sa: „Môže ostať?“

Obvykle kývnete hlavou že áno. Dobre totiž viete, že keby ste zavrteli hlavou že nie, pozerala by sa na vás teta lahôdkarka veľmi škaredo.

18,5 dkg

Teta lahôdkarka ani nezdvihne hlavu. Na nič sa neopýta. Rovno pridá do kelímku ešte pol lyžice.

V tom okamihu mám vždy strašnú chuť povedať: „Môže ostať!“ Ale nemám odvahu, pretože viem že by nasledoval véééľmi škaredý pohľad.

Tri hrášky!

Nedávno som sa predsa len skúsil ozvať. „To je priveľa,“ povedal som tete lahôdkarke. „Skúste trochu ubrať.“

Hrdo som vzdoroval škaredému pohľadu. „Veď sú to len tri hrášky,“ skúsila to teta lahôdkarka.

„Áno, sú,“ súhlasil som a zdvihol obočie.

Vyhral som. Teta lahôdkarka vyškrabla z kelímku tri hrášky a navážila mi 20,5 dkg pochúťkového šalátu. Takto sa píšu dejiny, priatelia.

10%

To, čo teta lahôdkarka označila ako tri hrášky je v skutočnosti asi tak 10% toho čo som si objednal.

Som zvedavý, ako by teta lahôdkarka reagovala, keby na výplatnej páske objavila o 10% menšiu sumu. Určite by nepovedala: „Veď sú to len tri bankovky!“

PS: Len pre zaujímavosť, reč je o bistre Mlsný jazýček na Ortenovom námestí. Občas sa tam zastavím, keď ma ráno cestou do práce láme hlad. Majú tam dobré sladké pečivo a pochúťkový šalát je tiež fajn. Vrelo odporúčam.

autor: fczbkk