Na Slovensku začal platiť zákon, ktorý núti ľudí spievať hymnu, vešať vlajky, biť sa do pŕs a prisahať vernosť vlasti. Aký to asi má zmysel?

Exodus múdrych a schopných

V mojom rodnom meste v priebehu 5 rokov stúpol priemerný vek obyvateľstva o 20 rokov. Prečo? Pretože všetci mladí ľudia zdrhli. Nemajú pracovné príležitosti, rodná vlasť im neumožňuje žiť taký život aký by chceli, tak proste zdrhli. Niektorí do Bratislavy, väčšina však do zahraničia, na západ.

Kto ostal? Starí ľudia, ktorí už nevládzu ani nechcú začínať nový život niekde inde. Neschopní a hlúpi ľudia, ktorí by sa na západe neuchytili ani na pozíciách nevyžadujúcich kvalifikáciu (napr. au-pairky).

(Pozn.: Tomáš, teba medzi nich nepočítam. Ty predsa robíš kvalifikovanú prácu pre nemcov. Z môjho pohľadu si prakticky emigrovaný.)

Zaujímalo by ma, či niekto ostal kvôli národnej hrdosti. Pretože miluje svoju vlasť. Myslíte že by sa niekto taký našiel? A myslíte, že vlastenecký zákon, ktorý bude ľuďom prikazovať byť hrdí, na tom niečo zmení?

Čo Slovensko skutočne potrebuje?

Poviem vám, čo by situáciu zmenilo. Keby sa niekto kto strávil v zahraničí pár rokov vrátil a povedal: „Bol som na západe, žil som tam, pracoval som tam, ale som rád že som sa vrátil domov, pretože je tu najlepšie. Mám tu dobrú prácu, žijem v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými ľuďmi. Som hrdý na to že som slovák.“

K tomu Slovensko nepotrebuje vlajky. Ani povinné spievanie hymny. Dokonca ani vynútené prísahy vernosti. To čo Slovensko potrebuje je politické, kultúrne a ekonomické prostredie, ktoré ľuďom umožní mať dobrú prácu v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými spoluobčanmi.

Otestujme úspešnosť zákona

V mojom odbore sa používa tzv. „A/B testovanie“. Keď sa nevieme objektívne rozhodnúť, ktorá verzia webovej stránky bude fungovať lepšie (napr. či tlačítko na pridanie tovaru do nákupného košíku má byť vľavo alebo vpravo), vytvoria sa dve verzie. Verzia A sa ukáže jednej polovici návštevníkov, verzia B sa ukáže druhej polovici návštevníkov. Po nejakej dobe sa zistí, ktorá verzia bola účinnejšia (napr. v ktorej verzii viac ľudí kliklo na tlačítko).

Celkom by ma zaujímalo, ako by dopadol takýto A/B test v prípade vlasteneckého zákona. Na nejakej škole by jedna polovica žiakov pokračovala bez zmeny (skupina A), zatiaľ čo druhá polovica by povinne spievala hymnu, vešala vlajky a prisahala večnú a nehynúcu vernosť vlasti (skupina B). Po roku by sme sa všetkých detí opýtali: „Si hrdý na to, že si slovák?“

Čo myslíte? Ako by to dopadlo?

autor: fczbkk

autor: ladislav.maco

V seriáli Priatelia (Friends) bola epizóda v ktorej Phoebe mala spievať pesničky malým deťom. A keďže Phoebe bola veľmi svojská postavička, rozhodla sa, že bude deťom spievať pravdu:

Krava na lúke

Krava na lúke robí múúú,
krava na lúke robí múúú,
potom ju farmár tresne po hlave a rozmelie
a tak nejak vzniká hamburger.
A teraz sliepky!

Okrem toho tam ešte mala pesničku o tom, že stará mama nespí ale zomrela a že rodičia jedného dňa zomrú tiež. Deti z toho boli šokované a Phoebe dostala padáka. Lenže šokované deti „Tetu čo spieva pravdu“ vyhľadali a prosili ju, aby im ešte zaspievala. Pretože jej pesničky síce boli šokujúce a nepríjemné, ale pravdivé.

Kniha Terezy Boehmovej Matka z cukru a oceli je jedna veľká Phoebina pesnička o rodičovstve. Vo vtipných fejetónoch plných sarkazmu popisuje strasti a radosti svojho materstva. Pozerá sa na to pragmatickým pohľadom moderného rodiča ktorý postupne naráža na tvrdú realitu.

Môj syn mi dáva najavo, ako veľmi ma má rád.

Dozviete sa, prečo je vhodné mať k dispozícii minimálne troch prarodičov. Že je úplne normálne ak občas chcete svoje dieťa vyhodiť z okna. Že odborníčky ktoré doporučujú riešiť detskú koliku masírovaním bruška sa potrebujú zobudiť. Že utieranie pokakaného zadku rozhodne nie je také veselé a krásne ako by sa mohlo zdať po zhliadnutí reklám na plienky.

Lenže za všetkou tou uštipačnosťou, únavou a zúfalstvom je vidieť, že autorka má aj napriek všetkému svoju dcéru rada a nedala by ju za nič na svete. A presne tak to je. Rodičovstvo je úmorná neľudská drina a väčšinu času je to na zabitie. Ale vždy sa ním mihnú okamihy, ktoré to všetko vynahradia.

PS: Včera sme sa s kamarátmi ktorí tiež majú malého syna zhodli na tom, že horšia otázka než: „Kedy budete mať dieťa?“ je jedine otázka: „Kedy budete mať ďalšie dieťa?“

autor: fczbkk

Tak čo? Máte? Ok. Teraz už viete, o čom budem hovoriť. Boli ste svedkami lahôdkového paradoxu.

Opýtate si 20 dkg šalátu. Teta lahôdkarka vezme kelímok a lyžicu, naberie kus šalátu a položí to na váhu. A teraz sú dve možnosti:

22,5 dkg

Teta lahôdkarka sa na vás pozrie a opýta sa: „Môže ostať?“

Obvykle kývnete hlavou že áno. Dobre totiž viete, že keby ste zavrteli hlavou že nie, pozerala by sa na vás teta lahôdkarka veľmi škaredo.

18,5 dkg

Teta lahôdkarka ani nezdvihne hlavu. Na nič sa neopýta. Rovno pridá do kelímku ešte pol lyžice.

V tom okamihu mám vždy strašnú chuť povedať: „Môže ostať!“ Ale nemám odvahu, pretože viem že by nasledoval véééľmi škaredý pohľad.

Tri hrášky!

Nedávno som sa predsa len skúsil ozvať. „To je priveľa,“ povedal som tete lahôdkarke. „Skúste trochu ubrať.“

Hrdo som vzdoroval škaredému pohľadu. „Veď sú to len tri hrášky,“ skúsila to teta lahôdkarka.

„Áno, sú,“ súhlasil som a zdvihol obočie.

Vyhral som. Teta lahôdkarka vyškrabla z kelímku tri hrášky a navážila mi 20,5 dkg pochúťkového šalátu. Takto sa píšu dejiny, priatelia.

10%

To, čo teta lahôdkarka označila ako tri hrášky je v skutočnosti asi tak 10% toho čo som si objednal.

Som zvedavý, ako by teta lahôdkarka reagovala, keby na výplatnej páske objavila o 10% menšiu sumu. Určite by nepovedala: „Veď sú to len tri bankovky!“

PS: Len pre zaujímavosť, reč je o bistre Mlsný jazýček na Ortenovom námestí. Občas sa tam zastavím, keď ma ráno cestou do práce láme hlad. Majú tam dobré sladké pečivo a pochúťkový šalát je tiež fajn. Vrelo odporúčam.

autor: fczbkk

ako vynikajuci upgrade, ktory vyrazne urychli pracu, sa zda byt vymena klasickeho disku za SSD.

lenze… nie je ssd ako ssd, ako ostatne napoveda prilozeny obrazok.

pred casom som sa buchol po vacku a kupil som si do mojho macbook air PhotoFast 64GB SSD disk. Spociatku sa zdalo ze som si pomohol, ale coskoro som zistil, ze upgrade bol vlastne downgrade a ze rychlejsie nabiehanie aplikacii mam za cenu praktickeho zamrzania notebooku pri akejkolvek zapisovacej operacii a pouzivanie virtualizacnych systemov typu parallels ci vmware je hola nemoznost (otvoril som case v parallels a akurat sme spolocne museli konstatovat ze sa to neda pouzivat)

tak som teda ssd disk vymontoval a vratil nazad klasicky. Lenze klasicky disk v macbook air rev. A je cista tragedia. takze som sa po druhy raz rozhodol to risknut a kupil som si tento raz 128GB disk od RunCore.

vazeni… to sa ani neda porovnavat snad… tak som na to pustil xbench…

podla vsetkeho je runcore asi tak 8× rychlejsi ako photofast… a s parallelsom uz nemam vobec ziadne problemy.

uvidime ako sa bude disk spravat ked sa zacne viac zaplnat (cim je flash disk plnsi a dhsie sa pouziva, tym viac casu potrebuje na zapis, lebo musi premazavat stare bloky prv nez do nich moze nanovo zapisat), zatial som vsak vyslovene nadseny.

ale ved posudte sami po kliknuti na ilustraciu.

autor: hudis

Videl som teda 5 filmov, od úplne zlých po fakt dobré. Toto je moja subjektívna hitparáda.

★☆☆☆☆ Spirit

Čo sa stane, keď natočíte film rovnakou technológiou ako Sin City, ale použijete nekvalitnú predlohu? Dostanete film, ktorý vyzerá ako Sin City, ale je zábavný asi ako kolonoskopia.

Hlavný hrdina je natoľko nevýrazný že ani neviem kto ho hral. Eve Mendes ako jeho osudovej žene niekto zabudol vysvetliť, že je rozdiel medzi špúlením poprsia a hraním. Samuel Jackson ako hlavný záporák sa pitvorí (nič urážlivejšie ani vtipnejšie ma k jeho nevýraznému výkonu nenapadlo). Scarlett Johansson ako asistentka záporáka sa zjavne s niekým stavila o vysokú sumu peňazí že dokáže natočiť celý film bez toho, aby pohla jediným mimickým svalom. A s prehľadom vyhrala.

Tento film mi proste nesadol. Vôbec.

Vrelo vám odporúčam sa tomuto filmu vyhnúť. Dokonca aj v prípade že máte chuť na niečo ľahšie a veľmi sa vám páčil Sin City. Toto je jeho veľmi nedôstojný klon.

★★☆☆☆ X-Men Origins: Wolverine

Dve hviezdičky dávam výhradne preto, že som bol vopred pripravený na to aké zlé to bude. Pri jeho sledovaní som sa už ani nerozčuľoval. Dej ma síce nebavil, ale zabával som sa sledovaním spústy logických kotrmelcov a čírych nezmyslov. A že ich tam bolo!

Keby som mal trinásť rokov, asi by ma to ohúrilo. Príbeh dvoch nezraniteľných bratov so zvieracou silou a vysúvacími drápmi by ma určite bavil. Lenže teraz mám niečo cez tridsať. A tak som počas filmu koumal nad zásadnými otázkami:

• Wolverinove drápy boli v pôvodnej podoby kostené, zvlnené. Potom mu napustili kosti adamantiom (jasne bolo vidno že mu žiadne kosti nevyberali a nenahradili ich, iba do nich pichli ihly a dovnútra pustili roztavený kov). Ako to, že potom jeho drápy neboli zvlnené, ale rovné, naleštené a nabrúsené?
• Čo konkrétne bola Gambitova schopnosť? Bolo to ovládanie kariet? Premena karty na strelu? Používanie palice ako vrtulníku? Alebo schopnosť pomocou palice skákať a metať kozelce? Prečo sa v každej scéne jeho schopnosti demonštrovali inak? A prečo v niektorých scénach nepoužil inú schopnosť, ktorú zjavne mal, pretože ju za rovnakých podmienok použil v inej scéne?
• Keď už sme u Gambita, ako to že ohral všetkých strážcov o peniaze? Chápem, že na to využil svoje schopnosti. Lenže mutanti boli zatvorení v klietkach a bolo im znemožnené používať svoje schopnosti. Bol Gambit výnimka? Prečo? A prečo s ním strážcovia tie karty hrali, aj keď vedeli že má nadprirodzenú schopnosť vyhrávať? Hmm… a načo boli Gambitovi vo väzení pre mutantov peniaze? Potreboval drobné do automatu na kávu?
• Záverečný zmutovaný multimutant bol fakt zaujímavý. Jeho vysúvacie katany boli dlhšie než jeho predlaktia. Znamenalo to, že keď ich má zasunuté, nemôže ohnúť ruky? Mal schpnosť teleportácie a strieľania ničivého laseru z očí. Prečo teda strácal čas kung-fu súbojom s hlavným hrdinom? Prečo sa rovno neteleportoval do bezpečnej vzdialenosti a nezabil ho laserom?

Takto by sa dalo pokračovať ešte dlho. Ale asi by vás to zbytočne nudilo. Tak ako tento film.

Je Wolverine píčovina? Je. A je to aspoň zábavná píčovina. Je. Ale iba trošku.

★★★☆☆ Slumdog Milionaire (Milionár z chatrče)

Vysvetlite mi niekto prosím, za čo ten film vyhral všetky tie ceny. Fakt to nechápem.

Prvá polovica je číry a nefalšovaný horor. Pri sledovaní detstva hlavného hrdinu v krutom a hnusnom prostredí indického smetiska som bol zovretý hrôzou. Nepozeralo sa mi na to dobre. Takmer som to nevydržal.

Lenže potom sa film prehupol do druhej polovice. Zrazu sa z toho stal predvídateľný a nudný sladučký hollywoodsky príbeh, ktorý nevyhnutne a nezadržateľne smeroval k happyendu. Bez ohľadu či hlavný hrdina tie prachy vyhrá alebo nie, dopadne to dobre. Prečo (a komu) mám teda držať palce?

Film však hlavne trpel mojim obľúbeným problémom – absenciou logiky. Všetko tam bolo vysvetlené. Prečo hrdina vedel odpovede na otázky. Ako sa do súťaže vôbec dostal. Lenže… prečo tam vôbec šiel? To vážne dúfal, že dostane akurát otázky, na ktoré náhodou vďaka svojim životným osudom poznal odpovede? Nerozumiem tomu.

Keby som film hodnotil samostatne, dostal by hviezdičiek menej. Ale keďže Spirit a Wolverine úspešne podliezli laťku, musím dať tri.

★★★★☆ The Private Lives of Pippa Lee (Súkromné životy Pippy Lee)

Hlavná hrdinka je o dvadsať rokov mladšia manželka úspešného vydavateľa. Presťahujú sa z veľkomesta do kľudného malého mesta, v ktorom si chcú vychutnať dôchodok. Lenže zrazu majú príliš málo práce a spústu času. Ich zdanlivo idylický vzťah prestáva fungovať. V retrospektívach sa pritom odhaľuje hrdinkina mladosť a udalosti ktoré ju nasmerovali do manželstva a formovali jej osobnosť do súčasnej podoby.

Pripomínalo mi to film Tajnosti. Ten tiež sledoval pocity hrdinky vo vyhasínajúcom vzťahu. A v ňom som sa tiež musel poriadne sústrediť aby som sa udržal vcítený do hlavnej postavy.

Film natočili skúsení herci, zjavne pre vlastné potešenie. Produkoval ho Brad Pitt a scénar bol zjavne písaný na mieru účinkujúcim. Dokonca aj Keanu Reeves tam vďaka tomu so svojim nemenným zmäteným výrazom exceluje. Film nemá ambície stať sa trhákom a osloviť najširšie publikum, čo je veľmi osviežujúce.

Vrelo odporúčam, ale nie každému. (Mami, tebe áno.)

★★★★★ Sate of Play (Na odstrel)

Politický thriller s Russelom Crowom v hlavnej úlohe? Vážne z toho môže byť dobrý film? Prekvapivo áno.

Russel Crowe hrá investigatívneho reportéra washingtonských novín. Pri práci na príbehu vraždy feťáka si dá dve a dve dohromady. Prepojí ho s príbehom samovraždy asistentky politika, na ktorom pracuje jeho kolegyňa z on-line oddelenia. To je síce samo o sebe prekvapivé, ale čím ďalej sa o tom tí dvaja dozvedajú, tým viac sa to celé komplikuje a tým väčší prieser sa z toho stáva.

Film pekne plynie, je napínavý, v podstate logický a dobre vymyslený. Trvá dve hodiny, ale vôbec ma nenudil. Zvraty sú skutočne prekvapivé, pričom ostávajú uveriteľné. Ten úplne posledný zvrat si autori síce už mohli odpustiť, ale aspoň sa ním vyhli zbytočnému happyendu.

Je škoda, že už o pár rokov bude ten film zastaralý. Celý je totiž postavený na súčasnej kríze papierových novín. Dvojica hlavných protagonistov – klasický novinár a moderná on-line blogerka – si k sebe komplikovane hľadajú cestu a učia sa vzájomnému rešpektu. Mladšie generácie už asi nebudú veľmi chápať o čo tam vlastne šlo.

Nie je to ten najlepší film aký som kedy videl. Ale v rámci tohto zoznamu je to jednoznačných a zaslúžených 5 hviezdičiek.

Čo mi doporučíte?

Viete o nejakých štvor- až päť-hviezdičkových filmoch, ktoré by sme si s Hankou mohli pozrieť? Dajte mi prosím vedieť. Budeme vďační za kvalitné doporučenia.

autor: fczbkk

pre ludi, ktori nesleduju slovensky web alebo im z inych dovodov unikol.

autor: hudis

V tom jej pohľade bolo všetko. Predávala na tržíku na pankráci, ja som plával nablýskaným svetom Arkád a ocitol som sa zrazu Tam. Moderátor do megafónu ohlasoval ďalšiu rundu trápnych vtipov, hlučná, prapodivne znejúca kakofónia vianočných motívov zabíjala akékoľvek čaro chvíle. Vstúpil som do magického kruhu čínskych žiaroviek, pivných pohárov s nápisom Praha a Švejk, vône svařáku a všimol som si jej pohľad. Chvíľu som myslel, že mi chce predať cukrovinku, ale nie. V očiach mala radosť, že si ju niekto v tom hluku vôbec všimol, smútok, že sa ocitla na tomto mieste, v túto neutešenú vianočnú chvíľu. Obdaril som ju chápavým – ďakujem – pohľadom a stratil som sa v dave…

Stretol som tučnú dcéru s manku – „Nemáš cigaretu?!“ – nemám a nefajčím s úsmevom – „Kokocký nefajčáry…“ – zahundrala Marfuša. Všade vôkol bol zamatový závoj vône môjho mesta – „Teta, veď ja počujem, jak vám tam chrchle v pľúcach a vaša dcérenka je tlstá a má starú kožu“ – odpoveďou mi boli dva milo prekvapené mesiačiky. Svet sa pre nich na chvíľu zastavil. Neviem čo uvideli, ja som tam už nebol. Zahalený v neviditeľnom kabáte som sa stratil v zamatovej vôni môjho mesta…

A nakoniec som stretol malé chlapča – „Ujo ujo ujo ujoooo!! Pjispejte mi na nejakú cukjovinku, ujo ujo ujoo“ – Nie, zabalené s úsmevom nepomohlo – „Alé ujo ujooo“ – tu máš jeden cent, nechaj si ho a raz ti určite prinesie šťastie. A vytiahol som cent z magického kabátu.

V tom jej pohľade bolo všetko, napríklad, aj môj milý by mohol nosiť taký :)

autor: hvge

Je to tu zas. Firemné Vianoce. Každý rok rovnaké. Prečo si zamestnávatelia myslia, že ma poteší hromádka reklamných predmetov s firemným logom? Alebo ešte lepšie: oblečenie s firemným logom? Bežte s tým už prosím do prdele!

Možno je to mojou averziou k marketingu, ale čokoľvek s akýmkoľvek firemným logom pre mňa nemá hodnotu. Ak mi dáte tričko s logom vašej firmy, rozhodne to neberiem ako darček. Presne naopak. Keď si niečo také oblečiem, dávam ja darček vám – zadarmo vám poskytujem reklamnú plochu na svojom tele.

Vážení zamestnávatelia, mám pre vás tri úžasné nápady na darčeky pre vašich zamestnancov. Darčeky, ktoré nesajú.

1. Nič

Fakt, nerobím si srandu. Nič mi nedávajte. Ja to nepotrebujem ani nevyžadujem. Vy si ušetríte starosti.

2. Čokoľvek… bez firemného loga

Kľudne mi dajte to čo mi obvykle dávate. Ale nedávajte na to firemné logo. Ako som už písal v úvode: s firemným logom je to môj darček pre vás, bez firemného loga je to váš darček pre mňa.

3. Nechajte celé oddelenie nech si vyberie samo

Prachy ktoré by ste vrazili do darčekov dajte oddeleniu ako celku a nechajte ho samo rozhodnúť čo s nimi urobí. Ak si spoločne nechajú vyšiť firemné logo na tričko, fajn. Ale pravdepodobne narazíte na lepšie nápady.

Možno si kúpia spoločný stojan na bicykle alebo boxovací mech. Možno zainvestujú do stolného fotbálku alebo hernej konzoly. Žeby sa nám podarilo nenápadne spojiť firemné vianočné darčeky so zmysluplným teambuildingom?

Marketingové ani HR oddelenie darček nevymyslí

Viete čo sa stane, keď marketingovému alebo HR oddeleniu zadáte, že sa má postarať o vianočné darčeky zamestnancom? Rozdajú im tričká s firemným logom.

Záznam z brainstormu managementu ohľadne firemných vianočných darčekov

Pretože tých ľudí nepoznajú. Pretože nepoznajú jednotlivé oddelenia. Nie sú s nimi v kontakte. Budú vymýšľať jednotnú vec, ktorú môžu dať každému. Tričko s firemným logom.

Drahé firmy. Skúste sa budúci rok buď držať troch vyššie vymenovaných bodov. Alebo výber darčekov zadajte jednotlivým vedúcim. Dajte im na to rozpočet a nechajte to na nich. Uvidíte, že prídu s niečim zmysluplným.

Tip pre môjho súčasného zamestnávateľa

Čisto teoreticky, keby niekto v našej firme porozmýšľal, možno by ho napadlo, že tu máme spústu programátorov a kóderov. Niektorí ľudia vo voľnom čase pracujú na svojich srdcových projektoch: blogy, webové aplikácie, všetko možné.

Čo tak týmto ľuďom ponúknuť zobrazenie reklamy na ich projekty v dobe, kedy nejaké reklamné pozície na Centre, Atlase, Aktuálně alebo Ženě nebudú obsadené? Firmu by to prakticky nič nestálo. A neviem ako ostatní, ale mne by propagácia Rikiho a Ťupky na webe ktorý som sám nakódoval urobila ohromnú radosť.

Rozhodne väčšiu než oblečenie s firemným logom.

Obdarovaný vracia úder!

Viete čo? Budúci rok dám celému managementu ochutnať vlastnú medicínu. Pod stromček odo mňa dostanú tričko s nápisom: „Náš zamestnanec Richard Fridrich je skvelý. Ponúknite mu vyšší plat!“

Som zvedavý, či ho budú nosiť.

PS: A tie firemné PFka si prosím vás tiež nechajte pre seba. Dobre?

autor: fczbkk

Druhe pozitivum dnesneho dna bolo zistenie, ze dobra vec sa da nahradit este lepsou: moj oblubeny obchod s korenim na Malej strane bol zruseny. Nahradil ho specializovany obchod s whisky. A mojej najoblubenejsej (Glengoyne) tam maju velmi slusny vyber.

autor: hudis

autor: hudis

Seriozne. Skuste ist v Prahe do Zelovocu a na nieco sa opytat. Napriklad ci maju koriander a ak nie kedy ho dostanu. Alebo ci maju citronovu travu. Alebo galangal. Skusal som aj anglicky, nepochodil som :)

Predvcerom mi napadlo vytlacit si fotky toho co chcem. Mam v penazenke obrazok citronovej travy a galangalu.

Vcera som to odskusal a funguje to zazracne :) V Dejvicich v zelovoci: mate citronovou travu? ne, nechci citrony. ne, nechci limetky. Podivejte: mate TOHLE?

Nasledoval vietnamsky usmev od ucha k uchu a bodry dialog medzi dvoma predavacmi a predavackou, ktory bol zakonceny jedinym slovom adresovanym mne: POCKEJ.

O minutu vysmiata Vietnamka ktora utekala kamsi dozadu dobehla so sackom z ktoreho predavac vybral (sice mrazenu) citronovu travu a galangal. S vitazoslavnym vyrazom v tvari mi to hodil do sacku, nablokoval a s pozdravom „made in vietnam“ podal.

Pokus som zopakoval este v troch zelovococh. Vsetci sa smiali, okamzite chapali co chcem, nikto to uz sice nemal ale v jednom zelovoci, v ktorom komunikacna bariera bola najmensia, som sa dopracoval k vysledku, ze sice „ja nevim jak to rekne cesky ale objednam. bude to ale mozna drahy. v patek“.

Uz sa tesim ked budem behat s dalsimi obrazkami po dalsich obchodoch.

autor: hudis

Problém: Google pozvánky nerozosiela hneď

Pozvánky obvykle fungujú tak, že ich niekto pošle a príjemca ich obratom dostane. Nie však v Google Wave. V ňom niekto pozvánku pošle, potom dva týždne vôbec nič a nakoniec možno príjemcovi niečo príde.

Na jednej strane to chápem. Záujem je veľký. Kapacita je obmedzená. Google nezvláda vytvárať nové účty a rozosielať ich v reálnom čase. Keď sa nad tým zamyslím, je to jasné a logické.

Lenže to má nepríjemné následky pre toho čo pozvánky rozosiela.

Následky: Kde je moja pozvánka?

Chcem svoju pozvánku a chcem ju hneď!

Stačilo aby som sa na Twitteri zmienil, že mám 10 voľných pozvánok. Záujem bol enormný. Stačilo pár minút a všetky boli rozoslané.

Lenže ľuďom nedorazili hneď. A keďže boli nadržaní, začali to riešiť. Maily typu: „Nejak mi ešte nedorazila pozvánka. Poslal si mi ju už? Poslal si ju na správnu adresu? Skús to skontrolovať. Skús to poslať znova.“

Keď som nereagoval okamžite a keď som každému individuálne nevysvetlil, že musia chvíľu počkať, vlna dotazov sa prelievala do iných kanálov.

Zúfalé správy na Facebooku: „Neviem či si dostal môj mail. Tak ti radšej píšem aj na Facebook. Dúfam, že si to prečítaš. Kde je moja pozvánka do Wave? Poslal si mi ju už? …“

O bombardovaní na IM ani nehovorím. Tam ľudia očakávajú ešte svižnejšiu odozvu.

Riešenie: Ktoré napadlo mňa, ale nie inžinierov z Googlu

Google vo vlne s pozvánakmi uvádza, že nebudú rozoslané okamžite. Fajn. Lenže to je informácia, ktorá nezaujíma mňa, ale pozývaných!

Namiesto toho, ma nútili informovať individuálne každého pozvaného že mu pozvánka príde neskôr, mal na seba túto povinnosť vziať Google. Keď niekoho pozvem a oni mu nemôžu vytvoriť účet okamžite, mali mu poslať mail:

Nazdar!

Riki ťa pozval do Google Wave. Vytvorenie účtu nám zaberie nejaký čas. Hneď ako to bude pripravené, dáme ti vedieť. Zatiaľ sa aspoň mrkni na video.

S pozdravom

tvoj Google.

Alternatívne riešenie: Na ktoré by stačila zmena jediného slova

Keď použijem slovo pozvánka, vyvoláva to vo mne pocit, že ma niekto niekam pozval. Že už som pozvaný. Že už niekam môžem ísť. Lenže to v prípade Google Wave nie je pravda.

Aké slovo by vo mne evokovalo tie správne pocity?

Nominácia. Ak som na niečo nominovaný, viem že to jedného dňa príde (alebo aj nie). Viem, že ma niekto pridal do zoznamu. Viem, že musím počkať.

Keby Google už od začiatku v komunikácii ohľadne Wave používal slovo „nominácia“ namiesto slova „pozvánka“, mohli ma ušetriť celého toho cirkusu.

Jedno slovo.

Lenže to by do toho musel Google zatiahnuť marketing a copywritera. Nie programátora. Ani databázistu. Ani systémového administrátora. Ale copywritera.

Alebo viete čo? Bavíme sa predsa o technicky orentovaných ľuďoch z Googlu: Úplne by stačil UI designer.

autor: fczbkk

S kamarátmi sme konečne použili Google Wave v praxi. Organizovali sme si spoločnú objednávku kníh z Amazonu. Aké to bolo? Je Google Wave skutočne budúcnosť komunikácie?

Na Google Wave boli (a možno ešte stále sú) všetci hrozne nadržaní. Vyzeralo to ako zázrak. Lenže kým si to človek nevyskúša v praxi, nemá šancu pochopiť aké to vlastne je.

Prológ: Sám v temnote

Keď mi prišla pozvánka, bol som nadšený. Chcel som to čo najskôr vyskúšať. Lenže hneď som narazil na prvý problém Google Wave – ak si sám, je to Wave na nič.

Urobil som si vlnu „Moja prvá testovacia vlna“. Pridal som do nej pár robotov. A na pár dní som to zavrel. Pretože to bolo asi tak všetko čo som mohol sám urobiť.

Onedlho dostali prístup nejakí známi, tak sme to začali trochu skúšať. Ale všetko to bolo len také „Hello world, jé konečne mám Wave!“

Príležitosť sa konečne naskytla, keď sme sa s kamarátmi dohodli že si spoločne objednáme nejaké knihy z Amazonu a všetci sme už mali účet na Google Wave. Nadšene sme sa do toho pustili.

Kapitola 1: Užívateľské rozhranie

Asi je to iba subjektívny dojem, ale užívateľské rozhranie Google Wave je príšerné.

By developers, for developers.

Neviem na čo vlastne môžem kliknúť. A už vôbec neviem čo presne sa stane, keď na to kliknem. Okrem toho tam niektoré veci treba robiť preťahovaním a to je problém sám o sebe. Žiadne indikátory, ktoré by ma upozornili čo môžem odkiaľ kam ťahať.

Klávesové skratky sa dajú dohľadať, ale trvá to kým si na ne človek zvykne – je to neintuitívne a príliš nové.

Označenie viacerých správ v zozname (napr. kvôli hromadnému mazaniu alebo archivácii) je pomocou myši nemožné. Pomocou klávesnice sa to dá, lenže pohyb po položkách automaticky otvára označované vlny v pravom paneli. Čo je pri rýchlosti inicializácie (obzvlášť ak tie vlny obsahujú viac než riadok textu) nechutne pomalé.

Čím sa dostávame k tomu, že je to pomalé. A to aj v Google Chrome. Ak sa snažíte zobraziť nejakú vlnu s viacerými ľuďmi a niekoľkými príspevkami, zobrazí sa najprv totálne rozdrbaná. Potom sa začnú jednotlivé objekty inicializovať, takže to celé poskakuje a prekresľuje sa to. Počas toho máte pocit že už môžete klikať, ale keďže vám všetko uskakuje, netrúfnete si. To už by som tam radšej drbol „Loading…“ a schoval ten cirkus kým nebude UI pripravené.

Kapitola sama o sebe sú scrollbary. Doteraz nechápem, čo to má znamenať. Nevypozoroval som ako presne fungujú. Furt ich nejak oklikávam a poťahujem, ono to nejak podivne reaguje. Teraz som už akékoľvek pokusy o ich používanie vzdal, po vlnách sa pohybujem klávesami. Nikde sa mi nepodarilo nájsť vysvetlenie, čo tými custom scrollbarmi Google sledoval a prečo nepoužil obyčajné systémové.

Môžem na to klikať? Môžem za to ťahať? Prečo to nemôžem ťahať až úplne dole? Ako ďaleko sa dostanem, keď to pretiahnem do stredu?

Nepochopil som tiež formátovanie mien v kontaktoch. Google Wave zobrazuje krstné meno a z priezviska iba bodku. Nie je možné to zmeniť. Ako od seba mám rozoznať Jana Štěrbu a Jana Šrútka?!

Užívateľské rozhranie sa podľa mňa nepodarilo. Myslím, že sa ešte bude dramaticky meniť, kým sa ustáli v nejakej zrozumiteľnej a použiteľnej podobe.

Kapitola 2: Indikácia písania

V ukážkach to vyzerá nádherne. Desať ľudí naraz kolaboruje nad jedným dokumentom. Môžem sledovať čo kto píše, ako kto koho dopĺňa. Lenže v praxi je to úplne iné.

Jedna z najrevolučnejších funkcií Google Wave: Možnosť sledovať, ako niekto robí preklepy v reálnom čase.

Čumíte na text a vidíte ako niekto na druhej strane píše. Preklepy. Zle formulované vety, ktoré tri krát prepisuje kým je to zrozumiteľné. Dokonca vidíte ak tam copy/pastne nesprávny obsah (potenciálna bezpečnostná hrozba?). Je fakt nechutné sa na to pozerať. Ako keď počúvate niekoho kto strašne koktá – vy vopred viete čo chce povedať, ale musíte čakať kým zo seba to slovo vysúka.

S každým s kým som sa o tom bavil, sme sa zhodli: Stačila by indikácia, že daná osoba píše. Nepotrebujem vidieť čo presne píše. Zaujíma ma až výsledok.

Kapitola 3: Konverzácia lineárna, stromová… fraktálová?

Email je asynchrónna lineárna konverzácia. IM je synchrónna lineárna konverzácia. Vo webových fórach môže mať konverzácia stromovú štruktúru.

Google Wave to všetko kombinuje. Čo je na jednej strane geniálne. Ale na druhej strane to saje ako priemyselná vákuová pumpa.

Predstavte si, že s kamarátmi dávate dohromady zoznam kníh, ktoré si chcete objednať. Dole sa rozpúta diskusia na čie meno sa to objedná. Priamo v zozname niekto začne dopisovať detaily (dostupnosť tovaru a pod.). U jednej knihy sa dvaja ľudia začnú baviť o čom to je a či je to lepšie než nejaká iná kniha. Pribudne diskusia ako si rozdelíme poštovné – rovným dielom alebo pomerne podľa počtu objednaných kusov? Niekde nastane problém, jedna položka by oneskorila dodanie o tri týždne – vadí nám to alebo nie? Niekto si to rozmyslel, radšej si kúpi Kindle a začne vyhadzovať svoje knihy zo zoznamu.

Predstavujete si to? Celkom bordel, však? A teraz si predstavte, že toto všetko naraz môžete priamo sledovať, prípadne že vám chodia upozornenia o každej zmene.

Pri inej forme komunikácie by si to tí ktorých sa to týka dohodli niekde vedľa a ostatných by tým nezaťažovali. V Google Wave však všetci môžu naraz robiť všetko, tak prečo to nevyužiť?

Je tam možnosť označiť kus obsahu a prekopírovať ho do novej vlny. Lenže na to si treba zvyknúť a naučiť sa to nejako rozumne používať. Okrem toho to nie je celkom ono. Vhodnejšie by bolo označiť miesto v konverzácii, kde to všetko začalo. Následne celú konverzáciu, ktorá sa z toho rozvinula nekopírovať, ale presunúť do novej vetvy. A automaticky do nej prihodiť všetkých dovtedy zúčastnených konverzujúcich.

Kapitola 4: Mazať, mazať, mazať!

Pri tradičných formách komunikácie už sú zavedené nejaké pravidlá. Etiketa. Keď odpovedáte na e-mail, mali by ste odmazať nerelevantné časti pôvodnej správy (napr. 20-riadkový podpis).

Etiketa pre prácu s Google Wave ešte bude dlho a bolestivo vznikať. Situácií a kombinácií ktoré tam môžu nastať, je snáď nekonečné množstvo. Nejaké jednoduché pravidlá asi nebudú stačiť.

Ak sa k niečomu rozpúta diskusia a k niečomu sa v nej dopracujeme, môžem po aktualizácii pôvodného textu diskusiu odmazať? Ostáva predsa v histórii, ak by niekoho zaujímala. Alebo radšej nemám šahať na príspevky ostatných a dúfať, že to po sebe zmažú sami?

Osobne si myslím, že by všetci mali z vlny priebežne odmazávať všetko čo je už zastaralé alebo nerelevantné. Ony tie vlny totiž majú tendenciu sa zasierať neuveriteľným množstvom balastu. Po pár vnorených diskusiách je to neprehľadné a nezrozumiteľné. Lenže… čo je zastaralé a čo nerelevantné?

Epilóg: Veľmi rozporuplné dojmy

Čítam si to po sebe a vyzerá to, akoby som si o Google Wave nemyslel nič dobré. Nie je to tak. Moje dojmy sú veľmi rozporuplné.

Myslím si, že je to skvelý nápad. Lenže aj OpenID je skvelý nápad. A rozbieha sa veľmi ťažko. Je to nové, je to iné, ľudia na to nie sú zvyknutí, nevedia čo s tým.

Určite ešte nejaký čas potrvá, kým sa to utrasie. Užívateľské rozhranie a jeho použiteľnosť ešte potrebujú veľa práce. Ale najdlhšie asi potrvá stanovenie aspoň základných zvyklostí a postupov, etikety.

Môj syn už asi bude tento spôsob komunikácie a spolupráce považovať za prirodzený. Ale obávam sa, že moja generácia ešte dožije na klasických emailoch.

A čo vy? Máte už s Google Wave nejaké praktické skúsenosti?

autor: fczbkk

Ked sme sa nastahovali do naseho prazskeho bytu, riesil som osvetlenie. Nejake svietidla sme kupili hotove, nejake som vyrabal. Pouzival som to co sa da bezne kupit v bauhause. Objimky na ziarovky (plast, v lepsom pripade keramicke, plastove lampy a tak.

Pred par tyzdnami sme u nas na zahrade rozoberali staru budu na naradie a elektroinstalaciu v nej. Bakelitove prichytky kablov, bakelitove svietidla, bakelitove vypinace. Jedno to svietidlo som si vzal domov.

Nepovazujem sa za extremne sikovneho ale rozhodne nie som ziadne kopyto co nevie vziat skrutkovac do ruky. Ale pri elektroinstalacii veci ktore som kupil pred par dnami v bauhause mi bolo do placu. Nic nedrzalo, vsetko sa tesne nezlomilo, nikam nebol dobry pristup, kable sa zarezavali tak idiotsky ze som si pomaly ruky znicil.

Ked som dnes rozobral to 50 rokov stare bakelitove svietidlo, bolo mi do placu. Vsetko krasne lahko pristupne, mosadzne skrutky pasovali a celkovo ten design je proste genialny. Cas sa na tom svietidle nijako nepodpisal (na rozdiel od tych plastakov ktore zacali zltnut uz na druhy tyzden).

Ale najvacsi rozdiel oproti tym napodobeninam sucasym keramicka objimka. MA GLAZURU AKO TANIER. Tie sucasne su surove, neopracovane, vsetko z nich vypadava a drolia sa pod prstami.

Toto svietidlo ma prezije urcite a ma toho za sebou az hruoza.

Tie sucasne kokotiny nepreziju najblizsie malovanie a to nehovorim o tom ze sa skrutili uz pod vlastnou vahou. Este aj tie tienidla co sa na ne davaju musia byt plastove, pretoze sklenenu gulu (ako bola k tomu bakelitovemu) by jednoducho neuniesli.

Je mi z toho do placu. Naozaj sa posledne kvalitne a funkcne veci prestali vyrabat po druhej svetovej vojne?

autor: hudis

Veľmi ma teší, že ma na Twitteri sleduje tak veľa ľudí. Žiaľ, nemôžem vás všetkých sledovať späť. Uspokojivý twitter klient, ktorý by odfiltroval balast, proste neexistuje. Musím si vyberať koho sledovať a koho nie. Podľa čoho si vyberám?

Zaviedol som si veľmi jednoduché pravidlo: Pozriem sa na 5 najnovších tweetov danej osoby. Ak ma zaujme aspoň jeden z nich, sledujem.

Čo ma zaujme?

Zaujímajú ma tweety, ktoré obsahujú niečo zábavné, zaujímavé alebo užitočné. Ale hlavne osobné. Kľudne citujte iné zdroje, retweetujte. Ale pridajte k tomu nejakú vlastnú, originálnu myšlienku. Ak tvoje tweety obsahujú iba myšlienky cudzích ľudí, prečo by som mal sledovať práve teba a nie priamo ich?

Lenže to je príliš obecná definícia. Poďme sa radšej pozrieť na 10 typov tweetov, ktoré ma zaručene odradia:

1. Retweety z RSS

Problém: Narazil si na článok, ktorý chceš každému doporučiť. Klikneš na odkaz Zdieľaj na Twitteri.

Čo mi na tom vadí: Prečo mi daný článok odporúčaš? Čo užitočné si sa v ňom dozvedel? Čo ťa na ňom zaujalo alebo pobavilo? Prečo by som si ho mal prečítať aj ja?

Riešenie: Kľudne odmaž názov článku a nahraď ho niečím osobným. Napríklad: „Prečo ma Fczbkk nefollowuje? Vysvetlil to v tomto zápise. http://bit.ly/1OMDAq“

2. Nadávanie na vstávanie alebo spánkovú depriváciu

Problém: Je neskoro večer a si ospalý. Alebo je skoro ráno a si ospalý.

Čo mi na tom vadí: Nič mi na tom nevadí. Len ma to absolútne nezaujíma. V skutočnosti si pravdepodobne jediný človek na zemi, ktorého to v danej chvíli zaujíma. Okrem prípadov, kedy si testovacím subjektom v laboratóriu na skúmanie spánku. V tom prípade to zaujíma teba a ešte pár odborníkov, ktorí ťa sledujú. Inak fakt nikoho.

Riešenie: Ak si ospalý, netweetuj a bež spať. Ak si práve vstal, netweetuj a daj si kávu.

3. Nič nehovoriace tweety typu „:-O“ alebo „Hmm, tak nič.“

Problém: Nie je to vtipné. Ani zaujímavé.

Čo mi na tom vadí: Je to ako keby si hlasno chrchlal na spoločenskej akcii len preto, aby reč nestála.

Riešenie: Ak nemáš čo písať, nepíš to.

4. Trending topics

Problém: Niekde spadlo lietadlo. Alebo zomrel Michael Jackson. Pozriem sa na Twitter a vybehne mi tam tapeta cez celú obrazovku: „Spadlo lietadlo a zomrel Michael Jackson.“

Čo mi na tom vadí: Chápem, že toto je vec, na ktorej Twitter stavia. Prst na pulze planéty. Lenže… sú to pre mňa natoľko dôležité informácie, aby som o nich potreboval vedieť hneď ako sa stanú? Čo sa zmení, ak sa o nich dozviem o hodinu? Zajtra? Budúci mesiac? Vôbec?

Riešenie: Zareaguješ na túto informáciu aj inak, než te ju retweetneš? Ak nie, neretweetuj ju.

5. Čokoľvek o technológiách, ktoré ma nezaujímajú.

Problém: Apple. Java. Mobilné telefóny. Autá. Bicykle…

Čo mi na tom vadí: V podstate nič. Proste ma tie témy nezaujímajú.

Riešenie: Žiadne. Ak ťa daná vec zaujíma a baví, radostne o nej tweetuj. Ostatných fanúšikov danej veci to iste bude zaujímať. Len sa prosím nehnevaj, že ťa ja osobne nesledujem. Ďakujem za pochopenie.

6. Súkromné diskusie vytrhnuté z kontextu

Problém: Niekto niečo tweetne. Ty mu tweetneš odpoveď.

Čo mi na tom vadí: Tvoja odpoveď je určená len a len danej osobe. Prečo jej mám venovať pozornosť aj ja?

Riešenie: Priama správa. IM. Email. Wave. Možnosti sú nepreberné.

7. Živé prenosy z konferencie

Problém: Sedíš na konferencii a každých 15 sekúnd tweetuješ o tom, čo sa práve deje.

Čo mi na tom vadí: Vážne si myslíš, že budem sedieť pri počítači a obsesívne reloadovať Twitter len preto, aby som sa dozvedel, že sa prednášajúci preklikol na ďalší slide, na ktorom je graf? Nebudem.

Riešenie: Uži si konferenciu. V kľude si pozri prednášky do konca. Nechaj veci zapadnúť do kontextu. Prediskutuj ich s ostatnými účastníkmi. Nasledujúci deň svoje dojmy a poznatky jasne a zrozumiteľne formuluj. Napíš o tom na svojom blogu. Ak ma daná konferencia zaujíma, iste si to vygooglim. Sľubujem.

8. Automatické tweety z aplikácií

Problém: Páči sa ti video na YouTube. Páči sa ti pesnička na Last.fm. Hráš nejakú úžasnú hru. A furt keď niekam klikneš, automaticky tweetneš.

Čo mi na tom vadí: Nemám záujem byť informovaný zakaždým, keď niekam klikneš. Na click-tracking existujú špecializované analytické aplikácie.

Riešenie: To keby som ja tweetoval o kažom svojom klinutí… Hmm, vlastne by to boli celkom sporadické tweety. Myš používam hrozne málo. Ale o to tu teraz nejde. Chápeš čo som tým chcel povedať, však?

9. Odkaz

Problém: Tweet, ktorý obsahuje iba odkaz skrátený pomocou Bit.ly.

Čo mi na tom vadí: Neviem kam smeruje. Netuším prečo ho daná osoba tweetla. Nemám ani šajnu čo sa stane, keď naňho kliknem. Rick roll? Bite fight? Alebo nejaký iný exploit?

Riešenie: Buď pošli ten odkaz neskrátený, aby bolo vidno celú URL. Alebo jasne napíš o čo ide.

10. Ako veľmi sa na niečo tešíš

Problém: Ucvrkávaš do gatí, pretože už o tri mesiace k vám do Žblntnej n. Žbľotnou dorazí kapela Unknown Obscure Band. Každý deň dvakrát tweetuješ o tom, ako veľmi sa na to tešíš.

Čo mi na tom vadí: Bývam milión kilometrov (t.j. viac než 20 minút cesty) od Žblntnej n. Žbľotnou. A kapela Unknown Obscure Band ma zďaleka neberie tak ako teba.

Riešenie: Budeš potrebovať nástenný kalendár s veľkými číslami a červenú fixku. Zaves kalendár na stenu svojej detskej izby. Červenou fixkou zakrúžkuj dátum, kedy bude Unknown Obscure Band vystupovať v Žblntnej n. Žbľotnou. Každé ráno výrazne preškrtni aktuálny dátum, zatlieskaj od radosti a predveď rýchly oslavný tanček. Hlavne z toho vynechaj Twitter.

A čo ty?

Podľa čoho sa rozhoduješ, koho na Twitteri sledovať? Máš nejaké typy tweetov, ktoré ťa zaručene odradia? Ako vlastne oddeľuješ tony balastu od zaujímavých tweetov?

autor: fczbkk

Mám hosting u spoločnosti Unaxus (predtým Host2Day) v Nemecku. Program sa volá Shared Hosting (SH) Pro 30 GB, kde mám okrem miesta na disku všetko „neobmedzené“. Na tomto účte zdieľam 5 domén, a práve s jednou z nich mám posledné týždne neskutočné problémy.

Doména je http://vicki.sk, na ktorej prevádzkujem malý Wordpressový blog s cestovnými ponukami. Nič prevratné, Wordpress, zopár pluginov. Stránka beží už od júna, doposiaľ bez žiadnych problémov. Návštevnosť približne 150 UV denne, plus mínus 650 zobrazených stránok denne, traffic od začiatku októbra asi 2,5 GB (za september 3,08 GB).

Včera pred obedom mi prestal web fungovať a zobrazoval sa error „510 Not extended“ (podobne ako v čase písania článku).

Znenie chybovej hlášky:

Not Extended A mandatory extension policy in the request is not accepted by the server for this resource.

Z technickej podpory mi povedali, že mám otvorených príliš veľa spojení (connections), limit je 200. A ešte že v posledných dňoch moja stránka preťažovala systém a že si mám prekontrolovať a zoptimalizovať kód. A že ak to bude pokračovať, že potrebujem vserver.

Je mi to ale divné, lebo doteraz to fungovalo v pohode, problémy nastali až včera. Okrem toho mi minulý týždeň nefungovala ani jedna z domén, lebo mali na serveroch nejakého spammera, ktorého museli poriešiť.

Tak sa pýtam, stretli ste sa s niečim podobným a viete mi nejako poradiť? Ďakujem veľmi pekne.

autor: mike

Mám za sebou WebExpo 2009. Aké bolo? V podstate fajn. Ale má čo zlepšovať.

Keby som bol organizátorom ročníku 2010, dal by som prednášajúcim dve podmienky:

1. Buďte konkrétni. Ak sa na prednáške dozviem to isté čo po prečítaní prvých troch odkazov v Googli po zadaní názvu prednášky, nemám dôvod na prednášku chodiť. Všetci prednášajúci zjavne majú skúsenosti v odbore, pracovali na zaujímavých projektoch, riešili zapeklité problémy. Tak prečo ich prednášky boli také obecné? Dajte mi nahliadnuť do zákulisia, prezraďte mi nejaké zaujímavé a užitočné insiderske informácie.
2. Nacvičte si svoju prednášku. Naštudujte si ako správne vystupovať. Pripravte si svoju prezentáciu skôr než večer termínom. Odprezentujte ju niekoľko krát prázdnej miestnosti, potom svojim najbližším a nakoniec skupine kolegov. Zistíte, čo funguje a čo nie. A nebudete sa počas samotného vystúpenia zmätene pozerať na text ktorý je premietnutý na stene a pritom premýšľať, čo ste to k tomu vlastne chceli povedať.

Rýchle recenzie prednášok, ktoré som navštívil:

Dojem uživatele z pohledu tvůrce webové aplikace

Autor sa inšpiroval Getting Real od 37 Signals. Skúsil to v praxi a ono to funguje! Super. 37 Signals však pozná každý. Oveľa prínosnejšie by však bolo, keby som sa dozvedel ako to konkrétne funguje v praxi v českom prostredí. Príliš obecné, chýbali zaujímavé informácie.

Hodnotenie: „Meh…“

Marketing v sociálních sítích

Prednáške uškodili technické problémy. Projektor nefungoval, začínalo sa o niečo neskôr takže záver bol len tak z rýchliku. Opäť: Síce tam zazneli nejaké zaujímavé informácie (české špecifiká na Facebooku a Twitteri na rozdiel od amerických a anglicky hovoriacich prostredí). Ale vážne by ma to zaujímalo viac do hĺbky než do šírky.

Hodnotenie: „Meh…“

Můj život s počítači

Pre mňa osobne jeden z vrcholov WebExpa. Fuka je zaujímavá osobnosť, má toho za sebou veľa a nebojí sa o tom hovoriť. Hassman je skúsený moderátor, bol pripravený, klobúk dole. Nenudil som sa.

Hodnotenie: „Fasa“

Agilní webdesign

Viem, že Dan Srb má agilné metodiky naštudované a úspešne ich používa v praxi. Tešil som sa teda na smršť informácií, faktov a praktických tipov. (Tí čo Dana poznajú a zažili diskusiu s ním vedia, že slovo „smršť“ nie je len rečnícky obrat.) Žiaľ, ako vo väčšine ostatných prípadov sa prednášajúci bál ísť do hĺbky a detailov.

Hodnotenie: „Meh…“

Jak změnil Internet náš sexuální život?

Zaujímavá téma, pre ktorú je autor zapálený a má to dopodrobna naštudované. A čo je najdôležitejšie, zjavne je zvyknutý vystupovať na verejnosti. Asi najlepšia prednáška na celej akcii, z ktorej som žiaľ väčšinu kvôli obedu zmeškal.

Hodnotenie: „Fasa“

Kreativita, třetí oko byznysmena

Zásah do prázdna. Už keď som videl prednášajúcich, ozval sa mi v duchu hlask Erica Cartmana: „Fucking hippies!“ A ono fakt. Hra na bongo, spoločné tlieskanie a prehnaná snaha byť free a kreatívny. Našťastie prednášajúci po desiatich minútach urobili skvelú vec: umožnili návštevníkom ktorých nezaujali dostať sa von. Možnosť som využil a urobil som dobre, pretože som stihol inú prednášku:

Hodnotenie: „Bazmek“

Sémantický web

Dozvedel som sa, že RDFa je nástupca mikroformátov a ako to využíva Google. Pre mňa osobne veľmi podstatná a zaujímavá informácia, ktorú som sa mimochodom nedávno snažil niekde dohľadať. Takže po obsahovej stránke super. Vystúpenie prednášajúceho by kľudne unieslo nejaký ten zápal a energiu.

Hodnotenie: „Fasa“

(Web)design je komunikace

Prednáška balancovala na hranici zaujímavej a nezaujímavej. Fakt na ňu mám rozpoltený názor. Možno keby bola trošku lepšie pripravená, trošku sebavedomejšie predvedená a obsahovala trošilinku viac konkrétnych príkladov z praxe, bol by z nej hit.

Hodnotenie: „Meh…“

Django – nasazení v praxi

Kolegovia @Kvbik a @IkyCz mali prednášku o Djangu, tak som ich zo solidarity prišiel podporiť. Prekvapivo to nebolo až také nezaujímavé ako som sa bál. Návštevnosť síce nebola najvyššia, pretože to bola prvá ranná prednáška a ľudia sa iba začínali trúsiť. Ale možno aj vďaka tomu to malo komornejšiu príjemnú atmosféru a na záver padali zaujímavé dotazy.

Hodnotenie: „Meh…“

Optimalizace obchodní výkonnosti webu

Síce to bolo až príliš očividné PR, ale aspoň to bolo k veci a celkom zaujímavé. Chlapík ukazoval, ako v priebehu mesiaca pomocou drobných ale premyslených zmien zlepšili konverzný pomer webu. Konkrétne ukážky z Google Analytics a Website Optimizeru boli zaujímavé a poučné.

Hodnotenie: „Fasa“

Vývoj aplikací pro mobilní platformu Android

Táto prednáška bola ako Čierny Peter. Pôvodne som chcel ísť na niečo iné, ale prednášajúci ochorel, tak som sa zašielm mrknúť na Androida. Síce nie som vývojár, ale prednášajúci má danú oblasť zjavne naštudovanú, vyskúšanú v praxi a hlavne z neho sálal zápal pre vec. Aj keď šlo o oblasť do ktorej veľmi nevidím, hovoril pútavo a zrozumiteľne. To všetko sa v plnej sile ukázalo v záverečnej diskusii, kde padali fakt detailné dotazy a prednášajúci z hlavy sypal ešte detailnejšie odpovede. Fakt pekná bodka za programom.

Hodnotenie: „Fasa“

Sociálny networking

Na akcii som narazil na spústu kolegov a exkolegov. Prekvapivo som nenarazil na nikoho z Et Netery. Neviem prečo, ale celkom ma to prekvapilo.

Najväčšiu radosť mi urobi @Starenka. Po nejakej dobe komunikácie výhradne cez Twitter (podľa štatistík je najviac mojich RE smerovaných práve naňho) sme si konečne potriasli rukami, pokecali a zašli na obed. Príjemné stretnutie.

Čo je Marek Prokop?

Prednášky v Aule uvádzal a moderoval Marek Prokop. Bolo fascinujúce ho sledovať. Nemohol som si pomôcť, ale celý čas som musel premýšľať nad otázkami:

• Ako dlho mu trvalo, kým mu tá brada narástla?
• Udržiava tú bradu nejako, alebo ju necháva rásť frestyle?
• Má spodnú čeľusť? (@Starenka ho sledoval na raute a hlásil mi, že vraj minimálne náznak spodnej čeľusti zaznamenal.)
• Je to banshee alebo ent?

A čo vy? Boli ste na WebExpo 2009? Aké to bolo? Chystáte sa aj o rok?

autor: fczbkk

Na Facebooku mi prišla pozvánka. Mám sa stať fanúšikom istej skupiny. Riešim však morálnu dilemu: Téma skupiny ma síce zaujíma a rád by som sledoval čo sa tam deje. Ale rozhodne nie som fanúšikom danej skupiny.

Kedysi dávno som o podobnej veci čítal článok: Aký je rozdiel medzi obľúbenými stránkami (favorites) v Internet Exploreri a záložkami (bookmarks) vo všetkých ostatných browseroch. Autor si potreboval poznačiť odkaz na veterinárnu kliniku, kde mu vykastrujú psa. Tá stránka nie je jeho obľúbená. V skutočnosti by bol rád, keby v živote nepotreboval navštíviť takú stránku.

Ja teraz riešim rovnakú dilemu. Chcem nejakú skupinu na Facebooku sledovať, ale v skutočnosti nie som jej fanúšik. Prieči sa mi predstava, že si ktokoľvek bude môcť prečítať, že „Richard Fridrich je fanúšik XYZ“. Proste to nie je pravda.

Chápem, že Facebook sa snaží zbaviť negativity. Je mi jasné, prečo môžem označiť iba položky ktoré sa mi páčia (like), alebo prečo sa nemôžem stať anti-fanúšikom skupín. Pozitívne vyjadrovanie sa postupne prenáša aj do pozitívneho myslenia. Dlhodobo to prispieva k lepšej atmosfére.

Ja však nechcem vyjadrovať niečo negatívne. V skutočnosti chcem niečo neutrálne. Zatiaľ teda vyhráva moje chorobné dbanie na sémantiku. Skupinu sledovať nebudem.

Čo vy? Rieši vôbec niekto z vás podobné dilemy?

autor: fczbkk

Už dlho hľadám, skúšam všetko možné, ale nedarí sa mi to. Ako by neexistovala aplikácia pre prácu s Twitterom, ktorá by vyhovovala mojim požiadavkom.

Skúsim vám popísať čo od takej vysnívanej Twitter aplikácie vyžadujem. A ešte zmienim čo mi je úplne jedno a dokonca čo vyložene nechcem. Snáď sa nájde niekto, kto ma nasmeruje správnym smerom.

Čo vyžadujem

Zobrazenie, čítanie a archívovanie správ

Úplne najdôležitejšia vec!!! Zatiaľ ani jediná aplikácia na ktorú som narazil nefungovala tak, ako by som si to predstavoval

• Správy by sa mali zobrazovať od najstaršej (hore) po najnovšiu (dole), aby som si ich mohol čítať chronologicky.
• Správy by mali do zoznamu pribúdať ako neprečítané. Keď správu zobrazím, mala by sa automaticky označiť ako prečítaná. V prípade potreby by som mal mať možnosť správu označiť opäť ako neprečítanú.
• Aplikácia by si mala pamätať ktoré správy už sú prečítané a ktoré nie. Keď ju spustím, mala by mi zobraziť zoznam neprečítaných správ, aby som mohol v čítaní pokračovať tam, kde som naposledy prestal.

Predpokladám, že všetci Twitter klienti kopírujú správanie štandardného rozhrania Twitteru. Lenže to mi vôbec nevyhovuje. Oveľa viac mi vyhovuje prístup ako v RSS čítačkách.

V tomto smere by bol úplne ideálnym klientom Google Reader. Žiaľ, RSS export osobného Twitter feedu je katastrofálny.

Windows

Používam Windows. Aplikácia teda musí bežať pod Windows. Je mi jedno, či to bude desktopová aplikácia alebo webová aplikácia. Jediným kritériom je, aby snom nemal problém ju používať pod Windows.

Čitateľnosť

Tmavý text na svetlom pozadí. Rozumná veľkosť písma. Dostatočný whitespace. Rozhodne nechcem lúštiť nejaké drobné nekontrastné blšky.

A týka sa to aj užívateľského rozhrania. Tlačítka veľkosti 10×10px sa mi vážne nechce triafať.

V tejto kategórii jednoznačne vedú webové aplikácie. Obvykle s čitateľnosťou nemajú problém. Naopak aplikácie na platforme AIR v tomto bode zlyhávajú na plnej čiare.

Ovládanie klávesnicou

Pomaly si odvykám dvíhať ruky z klávesnice, myš používam čím ďalej tým menej. Takže pre pohyb po správach a základné akcie (nový tweet, reply, retweet) by som radšej mačkal čudlíky na klávesnici než čudlíky na myši.

Veľmi prekvapivo v tejto kategórii majú navrch webové aplikácie oproti desktopovým aplikáciám. Čakal by som to presne naopak.

Počítanie znakov v písanej správe

Osobne mi pripadá úplne samozrejmé, že u služby kde je dĺžka správy obmedzená na 140 znakov bude indikátor počtu znakov v písanej správe. Ako sa dá na Twitteri fungovať bez toho?

Prekvapivo však existujú Twitter klienti, ktorí to nemajú. WTF?!

Rozumný (alebo nastaviteľný) formát retweetu

Podľa mňa by mal retweet vyzerať takto:

RT @autor pôvodná správa

Takýto formát zaberie minimum znakov a je prakticky štandardom. Aj napriek tomu sa nájdu klienti, ktorí používajú napríklad reťazec „retweeting:“ a nejde ho zmeniť.

Info o tom, na ktorý tweet daný tweet reaguje

Nepoužívam to príliš často, ale stáva sa že chcem vidieť čo rozpútalo nejakú diskusiu. V takých prípadoch je odkaz na pôvodný tweet na ktorý tento tweet reaguje veľmi dôležitý.

Nejde mi o to, aby boli konverzácie organizované v nejakých vláknach. Na to kašlem. Chcem len mať pohodlnú možnosť dohľadať zdroj konverzácie.

Umlčanie

Sú ľudia ktorých sledujem, pretože ma zaujíma čo píšu. Ale sú aj ľudia, ktorých chcem sledovať len zo slušnosti, ale ich tweety ma nezaujímajú. A potom sú ľudia, ktorých tweety ma zaujímajú, ale keď prídu na nejakú konferenciu, prepadnú amoku a začnú každú minútu posielať nezaujímavé updaty. V takých prípadoch ich chcem do skončenia konferencie umlčať.

Stačila by mi teda jednoduchá funkcia mute / unmute. Nepotrebujem skupiny ani žiadny iný komplikovaný systém filtrovania ľudí. Len ťahom zapnúť, stiskom vypnúť.

Skracovacia služba Bit.ly

Na všetky ostatné služby kašlem (sorry Jdem.cz / Idem.sk). Používam Bit.ly. Ak mi nejaký Twitter klient neumožní jednoducho skracovať URLky pomocou Bit.ly, bude to mať u mňa vážne nahnuté.

Čo mi je úplne jedno

Podpora viacerých účtov

Viac účtov mám, ale iba jeden (osobný) používam aktívne. Ostatné v prípade potreby updatujem cez webové rozhranie.

Desktop / Web

Ako som už spomínal, je mi úplne jedno, či to bude desktopová alebo webová aplikácia. Z webovej aplikácie si desktopovú veľmi jednoducho urobím pomocou Prism. Takže na tom vôbec nezáleží.

Konverzácie vo vláknach

Rozhovory na Twitteri majú obvykle veľmi plytnú štruktúru. Ich organizovanie do vlákien by bola zbytočná komplikácia.

Síce by som sa takejto feature asi nebránil, ale pravdepodobne by som ju mal väčšinu času vypnutú.

Skupiny

Opäť zbytočná komplikácia. Ľudí na Twitteri delím iba do dvoch kategórií: sledujem / nesledujem. Skúšal som si v niektorých klientoch nastavovať skupiny práve pre tento účel, ale v praxi to bolo zbytočne komplikované.

Najjednoduchším riešením môjho požiadavku je naozaj tlačítko mute (viď. vyššie).

Twitter search, trendy

Osobne Twitter využívam skôr na komunikáciu a zber zaujímavých informácií z odboru. A úprimne, ak sa vynorí nejaký trend (napr. nedávno smrť Michaela Jacksona), aj tak sa to ku mne dostane a skôr ma štve že mám tou správou vytapetovanú celú obrazovku.

Užitočnejšia by bola funkcia, ktorá by naopak trending topicy automaticky odfiltrovala a nezaťažovala ma nimi.

Čo vyložene nechcem

Platforma Adobe AIR

AIR je síce pekný nápad. Žiaľ, jeho UI a rôzne drobné problémy (napr. problém so zobrazovaním znakov s diakritikou) sú zdrojom hroznej frustrácie.

Twitter klient postavený na platforme Adobe AIR by musel byť vážne ultra-super-mega-hustý, aby to na mňa urobilo dojem.

Podpora Facebooku a iných sociálnych sietí

Prosím, nemiešajme jablká s hruškami.

Keď je taký veľký problém urobiť Twitter klienta správne, prečo si tú úlohu ešte komplikovať tým, že sa do toho budeme snažiť napasovať aj úplne iné veci? Nehovoriac o negatívnom dopade na užívateľské rozhranie.

Existuje vôbec kvalitný Twitter klient?

Viete o nejakom Twitter klientovi, ktorý by spĺňal (aspoň čiastočne) moje požiadavky? A čo vlastne od Twitter klienta požadujete vy? Dajte mi vedieť v komentároch.

autor: fczbkk