Prúd vedomia

Fascinujú ma písomné prejavy ľudí, ktorí nečítajú. To, že si niekto nikdy neprečítal knihu, je z ich textov očividné. Nepoužívajú interpunkciu, nečlenia obsah do odstavcov. Slová ktoré sa im ženú mozgom rovno prenášajú do textu.

Čítanie takýchto e-mailov ma fascinuje. Je to ako pohľad do čiernej skrinky. Pisateľ povolí stavidlo svojej mysle a sústredí sa výhradne na prenos prúdu vedomia do textovej podoby a pritom to už nezvláda nijak filtrovať. Takže sa kľudne stane, že popri popise mieta a času plánovaného stretnutia obsahom preblysnú informácie, že pisateľ potrebuje zbehnúť na nákup, vyzdvihnúť deti zo škôlky alebo že už je pol tretej.

Nehovorím o nejakých nevzdelaných buranoch, ktorí sa živia krompáčom a vodkou. Tento problém postihuje spústy minimálne stredoškolsky vzdelaných, inak chytrých a inteligentných ľudí.

IM Teleprompter

Zatiaľ čo takúto e-mailovú kominikáciu si človek môže v kľude vychutnať keď na to má čas a náladu, pri použití IM je to hrozne iritujúce. Hovorím tomu IM Teleprompter, pretože sa to prejavuje ako plynule rolujúci text na obrazovke:

som tak rozmyslal
ako ale len
taky napad
blbost asi ale
:)
no neviem
:DDD
akoze
vlastne ma napadlo
zajtra ze by sme
ale vlastne ja zajtra nemozem
takze asi pozajtra
alebo aj nie
:(
ale ved v piatok by sme mohli
aj ked
no nic
tak niekedy inokedy
ale mozno ze aj zajtra
by sa nejak dalo
ale skor nie
:)

Celá obrazovka je zasraná upozorneniami na nové správy. Všetko bliká. Text sa valí, reagovať nestíham. Ale ono ani nie je na čo.

Namiesto toho aby si pisateľ najprv v hlave dal dohromady, či sa so mnou tento týždeň môže alebo nemôže stretnúť, začne rovno písať. A popri tom ako píše, mu to postupne dochádza. Zisťuje, že píše blbosti. Tak mi píše o tom, že píše blbosti.

Moja pozornosť je takýmito monológmi na niekoľko minút odsunutá na vedľajšiu koľaj. Obvykle si v takých prípadoch beriem na pomoc stav DND, alebo rovno vypnutie IM. Ale ani to ich nezastaví.

E-mailové IM

V prípade, že IM nie je poruke, prichádza opäť na rad e-mail.

Subject:
Ma tak napadlo…

Body:
…ale vlastne nič. Nebudem otravovať.

K tomu by som hrozne rád napísal niečo vtipné. Žiaľ, toto už nie je žiadna sranda.

autor: fczbkk

Nie som žiadny fanda leča. Už od detstva ho nemám rád. Kedysi som však videl seriál o varení, v ktorom nejaký slávny francúzsky kuchár obchádzal svojich kamarátov šéfkuchárov a u nich doma varili rôzne lakocinky. (Názov si nepamätám, ak to náhodou niekto poznáte, dajte mi prosím vedieť.).

V poslednej epizóde navštívil svoju mamu a spolu varili jedlá, ktoré mu robila keď bol malý. Mimo iného urobili aj lečo. Čumel som na to ako puk. Z nejakého blbého leča dokázali urobiť skvelo vyzerajúce a lákavé jedlo, až som naňho dostal chuť!

Nedávno som si zapol novú reláciu o varení – Babicovy dobroty. Dvaja mdlí ľudia bez energie, samotný Babica a nejaká ženská, tam akurát robili lečo. Vyprodukovali nevábny blemc, na ktorý som sa len pozrel a už som ten deň ani nemal chuť do jedla.

Autorom sa podarilo čosi geniálne. Urobili nemastnú-neslanú reláciu o varení. Keď som to sledoval, mal som pocit, že je to určené sockám pre ktorých je Eidam 20%, studený sójový špekáčik, tukový rohlík a k tomu plnotučná horčica vrcholom gastronómie. Áno, takýmto ľuďom asi slizké lečo uvarené chlapíkom ktorý vyzerá že má opicu bude pripadať atraktívne.

Pri pohľade na webové stránky relácie ma až striaslo. Fotografie jedál všetky vyzerajú tak isto – šedohnedá masa hnusu. To vážne v štúdiách Novy nemajú reflektor, aby to aspoň poriadne nasvietili? Stačí si len porovnať, ako vyzerajú lasagne od Babicu a lasagne vo svete. Kto vie, možno sú tie Babicove jedlá voňavé a chutné. Ale takto naaranžované, nasvietené a nafotené žiaľ vyzerajú ako (pozor, neklikať!) hromádky zvratkov.

Nečakám, že sa v Československu zrazu vynorí nejaký Jamie alebo Nigella. Ale aspoň trochu úrovne by predsa len nezaškodilo. Taký Martin Zounar v Prima vařečce tiež nebol žiadny génius, ale na jeho nadšenie, dobrú náladu, zvedavosť a hravosť bolo radosť sa pozerať. Varenie v jeho podaní bola radosť. Pri pohľade na Babicu mám žiaľ pocit, že varenie je nepríjemná povinnosť.

Fuj!

autor: fczbkk

(predchádzajúci odstavec priam kvitne slovom inštalácia)

Desktopové Linuxy boli v tom čase kopa sračiek, použiteľné leda tak z konzoly. Bežiac na rovnakom hardware ako Windows, bolo napr. KDE, hneď tesne po piercingu na bradavkách, druhým snom každého sado-masochistu. Tipujem, že zhruba do tohto obdobia sa datuje aj vznik pojmu „prettkávajúce buttony“. Pre neznalých, je to taký ten „hover“ efekt, keď človek nabehol myšou nad úžasne graficky zobrazené (čiže bevel) tlačítko, ktoré sa potom za zvukov hlučného swapovania pompézne prettkalo do zvýrazneného stavu. Browsovanie po [Start], ops. teda vlastne po –K– menu, bol veľmi podobný zážitok. Asi preto doteraz čisto iracionálne nemám rád KDE. V Gnome sa to tiež tak nejako prettkávalo, ale zvláštne je, že to nebolo až tak vidno.

Každopádne, mali sme v škole pravé Unixy od Digitalu, na ktorých sa priživovali zelené žaby a potom miesnosť s krásnymi X terminálmi s brilantnými a vskutku elegantnými čierno-bielymi monitormi s úžasným rozlíšením 1024×1024 bodov. Najväčšia radosť pre študentov bola práve možnosť sťahovať čiernobiele porno a posielať kamarátom na display „Tie skurvené oči” (to je naozaj reálna kamarátova reakcia – “Kukaj do pičíí, kukaj jaké skurvené oči mi tu vyskakujú“ – potom som mu poslal volajakú frndu a potom nás dozerajúci pedagóg vyhodil)

Linux bol napriek tomu cool. Človek si domov priniesol kúsok z toho sveta veľkých sálových počítačov. Dodnes si pamätám finty a prepínače neskutočne geniálneho programu screen, hoc som ho už roky nepoužil.

Podobne ako X terminálka s Digitalmi bola pre študentov mýtická aj miestnosť s WindowsNT4. Každý sa tam chcel dostať a vidieť to porno aj farebne. Tie počítače fachčili brutálne. Úplné trosky to boli, ale kadejaké prastaré Visual Studio a predpotopný GIMP (akože čestné slovo ZX Spectrum programátora, vo WindowsNT učebni bol GIMP:) tam bežali naozaj nádherne. Pravda je, že aj NT na 32MB RAM trpeli prettkávaním tlačítok, ale aspoň to nepadalo a to sa tam striedali študáci snáď aj 12 hodín denne:)

Potom prišiel Windows2000 a bol to šok. Všetko fungovalo. Mal som 64MB RAM, 266MHz počítač, na internáte som pálil warez – pri rýchlostiach vtedajších napaľovačiek hádam že aj rovno zo siete, hral mi starý Winamp, do toho som mal rozpísané zadanie do školy vo worde a samozrejme rozbenuté simulácie experimentov v ActivHDL (inak cool softík).

(a samozrejme mastný stôl a papuľu od kebabu, no klasický študentský život)

A možno som bol len kofeínom nadopovaný škrečok a teraz po tom touléne iba blúznim. Veď predsa linux je tá krása, hviezda intelektu, radosť s ním žiť plodiť a tvoriť, svetlo na konci tunela boriac jarmo národov a všetky počítače sveta by sa mali spojiť do všeobjímajúcej šťastím naplnenej, empatickým svetlom prežiarenej optickej všesiete a za zvukov symfónie miliárd brmkajúcich harddiskov – vysadíme stromy na Mars…

Aj – dva.

autor: hvge

Dostal som niekoľko zaujímavých tipov. Medzi nimi mi Synopsi navrhol Hancocka. A rozpútala sa zaujímavá debata. Debata, ktorou som si už prešiel niekoľko krát. Argumenty sú vždy tie isté, iba názvy zmieňovaných filmov sa menia:

Ľudia mi tvrdia, že niektoré filmy sú predsa oddychovka, že treba vypnúť hlavu a nechať sa baviť. Ja zas namiestam, že nemám nič proti jednoduchým oddychovým filmom, ale nesmú ma urážať. Asi nedokážem dostatočne vypnúť hlavu.

Aby bolo jasné – nemám nič proti fantastickým prvkom. Veď som fanúšik sci-fi. Kľudne prijímam mimozemšťanov, nadsvetelnú rýchlosť, superhrdinské schopnosti. Film ktorý ma pobaví nemusí byť rozhodne prísne logický. Ale v rámci svojho sveta by logika (a fyzikálne zákony) mal dodržiavať.

Vysvetlím na krásnom príklade:

Blade. Hlavný záporák, ambiciózny upír. Celý film dáva najavo, že ľuďmi pohŕda. Považuje ich za dobytok. Sám si o sebe myslí, že je nadradený. Jeho plán je prebudiť prastarého krvavého boha. A čo ten boh podľa proroctiev má urobiť? Premení všetkých ľudí na upírov. Ehm… Tak za prvé, čo sa stane s jeho nadradenosťou a výnimočnosťou na ktorých si tak zakladá, keď budú všetci upíri? A za druhé, čím sa všetci tí upíri budú živiť, keď na svete neostanú žiadni ľudia? A pritom by to bolo tak jednoduché. Stačilo byť len zmeniť pár riadkov dialógu. Namiesto premeny ľudí na upírov by prebudený boh mohol uvrhnúť ľudí do otroctva, umožniť upírom aby ovládli svet a nemuseli sa už potupne tajiť pred svojou potravou.

Keď sa pozrieme na Hancocka, je tam takýchto logických kotrmelcov plná prdel. Z môjho pohľadu je najhorší tento:

Hlavný hrdina má nadľudskú silu. Dokáže lietať. Nevadí mu oheň, mráz ani strelné zbrane. Keď mu v nemocnici chcú pichnúť injekciu, ihla sa o jeho kožu zlomí. Ale alkohol, ten na neho pôsobí bez problémov. Hancock je ochlasta s permanentnou opicou. Úplne by stačilo, keby vo filme bolo zmienené že svoje superschopnosti a superodolnosti môže z vlastnej vôle vypínať či zapínať a nemal by som námietky.

V rámci jednoduchej zábavy si kľudne pozriem Fantozziho alebo veci Mela Brooksa. Sú absurdné a debilné, ale funguje v nich vnútorná logika. Hancock a jemu podobní mi zábavní nepripadajú. Sú iba hlúpi.

autor: fczbkk

Bolo to ohromne fajn. Vašek Stoupa to zorganizoval dobre. Osobne bol pre mňa prínosný skôr sociálne než informačne, ale rozhodne to stálo za to. Konečne som videl, ako v skutočnosti vyzerajú David Grudl alebo Martin Malý (alias Artur Dent). Zoznámil som sa s niekoľkými budúcimi aj minulými kolegami (akurát z Et netery som čakal väčšiu účasť, predsa len sa tam prezentovali Správnym krokom). Dokonca som narazil na spolubojovníka z vojny, myšiaka Jula Rusnáka (s vlasmi som ho vôbec nespoznal).

V nedeľu prišla na rad moja prednáška. Bol som dosť nervózny. Bál som sa, že budem prednášať hŕstke pospávajúcich ľudí, ktorí uprostred odídu. Nakoniec ma veľmi milo prekvapilo (ale na pohode mi to nepridalo), keď sa pred začiatkom do posluchárne navalil dav, že niektorí museli sedieť na schodoch. Keď ku mne pristúpil chalan s pripínacím mikrofónom, vraj aby ma bolo dobre počuť na videozázname, povedal som si v duchu: „Ej bisťu!“ Nič lepšie ma v tej chvíli nenapadlo.

Prednášku som si vážne užil. Porozprával som niečo o Vertikálnom rytme (PowerPoint, Flickr) a Faux Absolute Positioning (PowerPoint, Flickr). Publikum bolo skvelá. Poctivo sa zasmiali mojim predpripraveným vtipom, mali zaujímavé otázky a uprostred sa aj trochu vášnivejšie diskutovalo (aj keď Centi to označil pojmom flamewar). Dokonca aj potlesk som zožal! Nevídané. Ďakujem všetkým, ktorí ma prišli pozrieť a podporiť.

Som rád že som sa akcie zúčastnil. Dúfam, že o rok sa tam uvidíme zas.

autor: fczbkk

Som muž. Heterosexuál. Moje znalosti kozmetiky sa pohybujú približne v oblasti voda po holení a krém na suché lakte. Čo ma teda oprávňuje kecať dievčatám do toho čo na seba patlajú? Toto:

Som muž. Heterosexuál.

Vychádzam z predpokladu, že dievčatá sa opatlávajú, pretože sa chcú páčiť heterosexuálnym mužom. Ako napríklad mne. A úprimne povedané, ich snaha je často kontraproduktívna.

Takže milé mladé dámy, toto sú moje tri tipy ako nevyzerať ako medúza:

1. Rúž svetlejší než zvyšok tváre je fuj-fuj

Vážne. Viem, že sa chcete opičiť po Madone, ktorá so žltými perami vystupovala v klipe Music. Ale verte mi, také pery nikto bozkať nebude. A Madona je na rozdiel od vás 50-ročná babka. Tá už aj tak nikoho nepriťahuje.

So svetlými perami vyzeráte ako keby ste trpeli nejakou nepríjemnou infekciou. Než olizovať niečo také, to si radšej budem naďalej bozkať vlastnú ruku.

2. Nesypte si popol na hlavu

Máte zlú pleť. Po celom xichte máte jebáky a farebné fleky. No hrôza! Čo s tým? Sú dve možnosti. Môžete použiť mydlo a vodu, vyjsť občas na čerstvý vzduch. Alebo môžete vziať špachtľu a natrieť sa pol centimetrovou­vrstvou droliaceho sa Dermacolu.

Skúste trikrát hádať, čo vám prospeje viac? Presne tak, druhá možnosť je správna. Chlapci sú totiž neodolateľne priťahovaní kráskami s pleťou ako čerstvo omietnutý barák.

3. Mýval nie je sexy

Praktický tip pre dievčatá, ktoré majú motorizovaného priateľa. Pritlačte oko na výfuk a požiadajte ho, aby naštartoval. Následne k výfuku pritlačte druhé oko a poproste aby pridal plyn. Hotovo, ste nalíčené!

Vitajte v exkluzívnom klube čučoriedok, ktoré trpia dezilúziou že kukuč ako mýval je sexy. Trpká pravda je, že nie je. Ak máte priateľa, ktorého to vzrušuje, tak bacha: Buď je to emo čo si po večeroch podrezáva žily, alebo randíte s nekrofilom.

Dievčatá, ženy. Leto skončilo, väčšina z vás už zakryla špeky neforemnými vetrovkami. Skúste prosím ešte niečo urobiť s tým príšerným make-upom, nech sa na vás ráno v metre dá pozerať. Ďakujem.

autor: fczbkk

Tento víkend sme postúpili do ďalšieho levelu. Alan sa začína snažiť obrátiť z chrbta na brucho. Zrazu do svojej rutiny musím pridávať ďalšie prvky:

• zabaviť ho niečím iným;
• odstraňovať veci z jeho dosahu;
• dvíhať zo zeme veci ktoré som nestihol odstrániť z jeho dosahu.

Nech! Ja si to opäť nacvičím a prebaľovanie bude zase hračka. A už sa teším na ďalší Level Up.

autor: fczbkk

Ako už niektorí asi tušia, pred niekoľkými týždňami som sa rozhodol prejsť na platformu linux, konkrétne openSUSE 11 a GNOME. Nie som žiadny počítačový laik, s linuxami sa sporadicky pohrávam zhruba od roku 1998, ale doteraz bol mojím primárnym operačným systémom vždy Windows (posledne XP). Zmenu iniciovali drobné problémy s hardware (prehrievajúci sa Apple Mac Mini a paradoxne, v XP nefungujúca nová usb klávesnica). Software som si doteraz kupoval (aspoň teda posledných pár rokov, keď to moja neštudentská finančná situácia umožnila:), takže nie som ten typ užívateľa, čo by potreboval niekde šetriť financie. OpenSUSE som mal istú dobu vo vmware a pretože som si myslel, že poskytuje celkom dobrý kompromis medzi klikacími a konzolovými nástrojmi, padla teda voľba naň.

Po pár týždňoch tunovania systému som ale ostal velmi rozčarovaný. Väčšina, ale naozaj väčšina desktopového software je polovýrobok, ktorý keby mal obstáť v konkurenčnom boji, zapadne do roka alebo dvoch prachom zabudnutia (~4% rozšírenosť linuxu toto tvrdenie prakticky dokazuje). Samo sa resizujúce okná (hádam snáď spravím aj screencast, to je skutočne funny), recent file položky v menu nejakej aplikácie cez tri obrazovky, kokotská ergonómia – nadrbané buttony hala bala, to všetko sa dá prežiť. Občas sa ale nespustí desktop (akože nič, zelená plocha), občas nezafunguje automatický login a systém si pýta heslo (to už neviem kde z piči si vyťahujú tieto nastavenia), totem si nepamätá od posledného kliknutia na volume slider jeho hodnotu, no proste na smiech.

Sorry linuxový evangelisti, ale keby Microsoft vydal Vistu s takýmito očividnými chybami, tak ich všetci vysmejú a akcie klesnú razom o polovicu.

Moja nasratosť práve teraz prerástla do stavu agónie. Zvolil som Banshee, sračko dotNetový prehrávač muziky, ktorý mal od počiatku svoje muchy, ale zdal sa mi najpoužiteľnejší. Tak som ho dnes teda updatol, spolu s nejakou kokotskou libkou na streamovanie (gstreamer), čo bola chyba chybovatá. Teraz sa správa tak isto, čiže občas sa nespustí, ale bonus – dokáže prehrať tak jednu pesničku a zajebe sa. Ďakujem pekne za taký upgrade, bez možnosti downgrade (zatial som nezistil ako). Tak, to bol primárny dôvod, prečo som taký nasratý, ale rád bych do budúcna spomenul v ďalších zápisoch ešte zopár sekundárnych, napríklad kokotizmus zvukových systémov a obstarožné X:)

Na jednej strane sa na užívateľa hrnú týždenne desiatky updatov aplikácií a zopár kritických, takže tento s dobrým pocitom, že sa niečo zlepší, ich poctivo aplikuje. Ako som bol ale práve zistil, motýlí efekt tu funguje naozaj dokonale. V systéme, kde pravá ruka nevie čo robí ľavá, kde sa menia interfaces na dennom poriadku, je naozaj obdivuhodné, že to vôbec funguje. Poučil som sa. Never touch a running system…

Takže záver, desktopový linux vyzerá na obrázkoch skvele, ale vďaka nekoordinovanému vývoju trpí samo-dojebávaním, je postavený na hovne a ešte k tomu aj sračkovo vyzerá (viď Ubuntu – „dáme tam hnedú“)…

Ach, ale som si uľavil:)

autor: hvge

Všimol som si zaujímavú vec. Neplatí to absolútne, vždy sa nájdu výnimky. Ale v globále to plati:

Mladšie generácie Alana označujú ako _miminko_, _děťátko_, _bambíno_ a podobne. Láme sa to niekde okolo štyridsiatky. Po nej nastupujú označenia ako _chlap_, _mužskej_, atď. Dievčatá ho oslovujú neutrálne, zatiaľ čo ženy dávajú dôraz na pohlavie.

Neviem, čo z toho vyvodiť (a či vôbec niečo). Ale zaujalo ma to.

autor: fczbkk

Nasledne ma napada uvaha, ako je mozne ze my pracujuci v IT pracujeme na veciach, ktore su viacmenej nehmotne a vo velmi hrubom meritku by mohli byt nepodstatne, cim samozrejme nechcem povedat ze informacne systemy akotake su nepodstatne – ved co by sme bez nich robili asi by nam nohy odpadli zarabame peniaze o ktorych sa skutocnym odbornikom v inych odvetviach moze len snivat.

A nehanbim sa povedat ze je smutne ze ma to napadlo az teraz a predtym som to povazoval za nepodstatnu vec. Chapem, ze nemocnice ako take su statnymi instituciami, ale do riti, ako chcu zabezpecit dostatok kvalitnych odbornikov, ked im ponukaju 11 500 hrubeho, ved z toho sa neda zit realny zivot, a da sa to povazovat za vysmech pre niekoho kto zachranuje zivoty.

Tymto verejne vyjadrujem zhrozenie nad uvazovanim politikov ( a to som si vzdy hovoril ze politike sa vyhnem ). Uvedomujem si ze asi nieje lahke zohnat niekolko milionov a investovat ich do zdravotnictva, ale hned by bolo lahsie keby si cteni papalasi nepotrebovali kupovat nove BMW kazdy rok, a keby nepotrebovali podobne kokotiny ako nove hlasovacie zariadenia a podobne.

Zdravie sa proste naprogramovat neda…

autor: anup

smutok ich dostihol na vianoce a nik nevie ano ci nie povecte laska je jedine co nnam nico dobreda laska och ta laska no mnooho ludi ani nevie co to je len smutia lebon nikoho nemaju och ten narek nestastny och preco niekto trpi a iny sedi na vianoe vo vyhrievanej vani akrici ze sa ma fajn aj ked vie ze in ysmutia a nariekaju nevedia ani ruku od unavi zdvihnut

no aj tak viem ze najde sa nikto koho moto nieje

musim sa mat dobre na inom, nezalezi

ale jehoo moto je teraz pomozem jemu a mozno aj niekto pomoze potom mne

autor: som_mirka

Seriál sleduje odhaľovanie nejakého tajomstva. Dejú sa tam rôzne divné veci, hovoria tomu The Pattern. nevieme kto alebo čo za nimi stojí. Hlavní hrdinovia sa snažia ten rébus rozlúsknuť.

Lenže Pattern je špecifikovaný príliš voľne. V podstate doňho môže zapadnúť úplne čokoľvek. Ak sa niekto stratí alebo objaví, ak niekto zomrie alebo ožije, ak si niekto prdne alebo naopak neprdne, môže to byť The Pattern. Scénaristom to umožňuje v každej epizóde vytiahnuť z rukávu úplne čokoľvek. Miesto, predmet, postavu, je fakt jedno čo. Pokiaľ je to aspoň trošku divné (alebo až podozrivo normálne), je to The Pattern.

Vo výsledku to znamená, že seriál môžu ťahať ľubovoľne dlho. Jediný limit je ochota divákov sa na to pozerať. Takže je už teraz jasné, že v prvej sérii sa nič nevyrieši, že bude ukončená cliffhangerom. Druhá tak isto. A tak ďalej a tak ďalej, až kým sa producentom neoplatí robiť ďalšiu sériu. Takže tú poslednú nejako ukončia, niečo vysvetlia, nechajú si poodchýlené vrátka pre nejaký ten sequel alebo celovečerák.

Lenže to už nebude nikoho zaujímať. Málokto z tých, čo to začali pozerať pretože ich zaujímalo čo to ten The Pattern je, to rozuzlenie uvidí. Odvrátia sa od seriálu dávno pred koncom s nepríjemným pocitom že ich niekto vodil za nos.

Žiaľ, takto to v dejových seriáloch v súčasnosti chodí. Vidina ďalšej série v podstate znemožňuje seriálu aby bol fakt dobrý. Sú dve možnosti, čo by sa s tým dalo robiť:

Prvá, samozrejme nerealistická, je už od začiatku seriál urobiť ako uzavrený. Dajme tomu 15 epizód a navždy dosť. Tým pádom by tvorcovia vopred museli vopred presne vedieť k čomu smerujú a každá epizóda by k tomu vyvrcholeniu musela vytrvalo napredovať.

Druhá, v praxi odskúšaná napríklad seriálom 24, spočíva v tom že je premisa seriálu postavená tak, že zápletka danej série proste musí byť ukončená. Jack Bauer má 24 hodín na to aby odvrátil teroristický útok. Ďalšia séria kľudne môže vzniknúť, ale už z toho ako je seriál postavený je nutné, aby sa to čo sa v danej sérii rozohralo na konci série ukončilo.

Nerobím si žiadne ilúzie o tom, že by na mojom názore seriálovým producentom záležalo. Každopádne do doby než sa situácia zmení, nemám chuť sledovať žiadne ďalšie do prázdna smerujúce dejové seriály (napr. Lost). Hlavne ak je k dispozícii celkom dosť zábavných a vtipných epizódnych seriálov.

PS: Čo to teraz všetci majú s tými umelými 3D nápismi levitujúcimi v scénach? Je to vážne až taký cool efekt, aby ho rvali úplne všade?

autor: fczbkk

Upozornil som ho na môj starý nápad ako vygenerovať Captcha kód nie do obrázku, ale do dot-matrix tabuľky. Slovo dalo slovo a ja som svoj nápad popísal v článku (aspoň som po hrozne dlhej dobe mal príležitosť pohrabať sa vo svojej stránke).

Pripomienky a komentáre sú samozrejme vítané.

autor: fczbkk

Iná reklama, úroveň textára na rovnako nízkej úrovni. Ženská chlemce syrovátku a pritom manželovi vysvetľuje, že jej to poskytuje profylaxiu. Mladá pani, buď ste ešte vypatlanejšia než ten idiot čo vám píše texty, alebo ste z inej krajiny. Neviem ako u vás na Venuši, ale u nás v Československu ten dryák poskytuje ochranu. (A na dôvažok by som rád podotkol, že v anglicky hovoriacich krajinách je slovo prophylactics slangovým výrazom pre kondóm.)

Rozmýšľam kto za to môže. Je to spôsobené neschopnosťou a nebetyčnou hlúposťou reklamných textárov? Alebo sú reklamní textári v skutočnosti ohromne chytrí a vzdelaní ľudia, ale musia hovoriť paskvilom, ktorý ich cieľová skupina považuje za reč?

Je táto degenerácia jazyka predzvesťou jeho neodvratného zánku? Budeme o pár generácií všetci spíkovať inglišsky?

autor: fczbkk

Zrazu sa ozvú šialené neľudské zvuky. Divné výkriky, rachot a niečo čo pripomína zúrivé škrabanie drápov. Do toho zamumlaný stručný odkaz: „Zavolám neskôr!“

Hovor je prerušený. Rozmýšľam, čo sa stalo.

Prvé a najlogickejšie vysvetlenie je, že na neho zaútočila Chupacabra. Lenže ako by sa dostala z ameriky do európy? Musí byť lepšia odpoveď.

Možno nastal spln. Lykantrop na druhej strane započal transformáciu na vlkodlaka. Lenže je poludnie. Mesačný svit musí ešte pár hodín počkať.

V duchu prechádzam zoznam možných vysvetlení. Došla mu nálpň v plameňomete? Vyliahlo sa z neho niečo? Prišiel si niekto pre svoju trofej? Spadol mu na strechu motor z lietadla? Čo sa to do frasa stalo?!

O pár minút mi zvoní telefón. Opatrne ho dvíham.

„Prepáč,“ ozve sa zo sluchátka. „Prišla poštárka a zobudila mojich psov.“

autor: fczbkk

nedaju sa mazat jednotlive sms, len cele konverzacie. nedaju sa posielat ani prijimat mms. nedostavam dorucenky o poslanych sms, aj ked da sa to kodmi operatora osefovat. telefon nevie nahravat zvuk a ani video. neexistuje hlasove vytacanie. nedaju sa posielat ani prijimat vizitky. neda sa cez bluetooth pripojit pocitac ani iny telefon, nedaju sa cez BT vymienat subory, da sa pripojit len headset a aj to nie stereo. neda sa pouzit na pripojenie pocitaca na internet ked mate datovy program mobilny.

z tohoto vyplyva, ze iphone je ako telefon daleko daleko za opicami. lenze tu je kamen urazu: iphone nie je telefon.

je to v prvom rade uzasny kus hardware s uzasnym potencialom pre blaznov ktori pouzivaju veci inak nez ich vyrobca zamyslal.

co je iphone? iphone je plnohodnotny unixovy pocitac. samozrejme az po jailbreaku, bez ktoreho je vhodny akurat tak na hadzanie o stenu. lenze pre mna je teraz uzasny na citanie knih napriklad.

co clovek ziska ked iphone vypusti z vazenia?

unixaci uz v tomto momente zvysknu: ssh pristup a shell.

v sucasnosti na mojom iphone bezi web ssh server, web server, proxy, mam na nom knihy, hudbu (mimo itunes), filmy (mimo itunes), funguje ako baterka (kto z vas nepouziva mobil na svietenie po tme?), subory prenasam cez wifi, sms posielam cez inu nez standardnu aplikaciu, a vlastne vsetko sa da ohaxorovat ked raz to zariadenie vypustite z basy.

ano myslim ze milujem svoj iphone, aj ked som ho uz 3× musel preinstalovat (moja chyba kazdy raz) a aj ked ziadnu z povodnych aplikacii, hadam okrem safari, mailu a kalendara, nepouzivam.

no ale uznajte, ked mozete z mobilu pustit nmap v restike kde ste na free wifi… :)

autor: hudis

Prostredie a postavy boli zjavne inšpirované Harry Potterom. V pseudostredovekej nočnej krajine na mňa zaútočil odporný zloduch, ktorý vyzeral úplne ako Valdemort. Bolo mi hneď jasné, že ma čaká sen plný zúfalého úteku a obrany proti jeho zákerným útokom.

Lenže v momente, kedy som si to uvedomil, došlo mi že je to len sen. A že keď chcem, nadprirodzené schopnosti svojho protivníka môžem mať aj ja. A nie len to. Môžem byť ešte hrozivejší než on. Veď je to môj sen!

Namiesto toho aby som vyrazil na útek, schmatol som Valdemorta a v priebehu pár sekúnd som ho v štýle Krav Maga brutálne zmasakroval.

Zaujímavé je, čo nasledovalo potom. Sen akoby bol vopred pripravený. Ako naskriptovaná počítačová hra, v ktorej postava môže napredovať iba po vopred vytýčenej trase. Lenže ja som hneď na začiatku urobil niečo čo situáciu úplne zmenilo. Vybočil som.

A tak som narážal na rôzne prekážky a situácie, ktoré by v prípade že by som zúfalo unikal pred Valdemortom boli fakt nepríjemné. Ale v danej situácii boli neškodné a zjavne samovoľné.

Pripadal som si ako na nejakom vojenskom civičisku, kde na brancov vyskakujú terče s tvárami teroristov. Lenže ja som nielen nemusel strieľať, ja som sa tým mohol voľne prechádzať krížom krážom a sledovať mechanizmus, ktorý dvíha tie terče.

Vo výsledku však ten sen vďaka tomu bol dosť nudný. Tak rozmýšľam, že nabudúce sa s Valdemortom trochu porhám. Začnem naháňať ja jeho. To bude sranda!

autor: fczbkk

Pomaly nemôžem ani chodiť po Prahe bez toho aby ma niečo poriadne nenasralo. Napríklad turisti. Bývam teraz v centre, kde sa to len tak hemží tými mrchami s foťákmi a mapami. Nemám nič proti, ale keď človek ráno o deviatej uteká do práce, aby to stihol, a pred ním idú štyri big-mac burgre (rozumej angličanky) rýchlosťou chuti zjesť slimáka tak to vážne nasere. Fakt ma to dokáže vytočiť keď musím spomaliť a ísť potupne za nimi a to len preto, že odnaproti sa už valí horda španielov poprípade japoncov, takže burgre sa scvrknú do jednoho menu, zatial čo naproti ide velký Longer z KFC (rozumej rada turistov). Nakoniec sa menu zase rozloží do formácie burger, kola, hranolky a omáčka a je to v piči. Keď poviem sorry, alebo pardon, tak sa na mna nevraživo pozrú a odpracú sa mi z cesty, ale vidieť taký pohľad po ránu je zdraviu škodlivé. A najlepšie sú zácpy, keď ide človek domov, za Longrom, a on naraz zastane a všetci čumia, keď as ich rozhodnem obísť pohnú sa, hovorím si dobre do piči, vydrž, pôjdu tak idem za nimi, prejdú 2 metre, že sa z tadial lepšie fotí. Už ma to sere.

Ďalšia vec sú dôchodci. Ja chápem, že už majú svoje roky, a nemôžu si to rúbať viac ako meter za sekundu, ale proste keď pekne poprosím tak uhnem bez zbytočných rečí. Na ulici je to s nimi v pohode, tam sa dajú obísť, obvykle to nie sú burgre. Ale čo dokážu v Tescu na Národní tříde. Z toho by sa jeden posral. To že tam vletím, pretože potrebujem posratú mrkvu, nakoniec kúpim všetko iné len nie mrkvu, pretože cestou poviem 8× pardón, s dovolením a mrkva ostane zabudnutá v dave. Čo potom to sa ešte dá prežiť, pretože v šore už to nieje také strašné, pokial teda babka demokratka nešetrí ako len môže a nevytiahne 348 korunový nákup v dvackách, desiatkách a korunáčkach. Vtedy ma ide trafiť. Poprípade keď niekto predomnou platí kartou jedno maslo a žuvačky.

Najhoršia situácia pochopitelne nastáva v MHD. Starší upravený pán s barlami, naraz prepne do módu Ford Mustang GT keď hlas v tramvaji oznámi meno zastávky a už sa jebe. Nechápem tých ludí, ktorý sa musia pretlačiť k dverám cez všetkých, ako by im mal újsť chodník. To proste nieje normálne. 2 minúty do príchodu metra a babky už stoja poslušne nastúpené ako keby čakali na spartakiádu v šore, samozrejme pred dverami metra. Človek ktorý vystupuje a slušne sa ospravedlní dostane jednu barlou do hlavy, v horšom prípade ešte do brucha a do kolena. Ako supy na mŕtvolu, babky na sedadlá. Ba čo, už majú svoje roky a stát ich niekedy rozhodne musí i bolieť. Prečo nie, i idem si ja raz takto metrom, nastúpi staršia pani, tak ako slušne vychovaný junák sa spýtam, či si nesadne. No a to som nemal robiť. Dostal som pičung ako svet, že ona ešte nieje stará, že čo si to o sebe myslím vôbec sa jej takéto veci pýtať či si nechce sadnúť. Na čelách prítomných ľudí sa prezentuje ich názor „to je ale piča“. Mňa to ale vyslovene ráno nebaví počúvať, kecy nejakej arogantnej kravy, ktorá nieje vďačná. Môžem ojebať.

No a to je všetko, určite som na niečo zabudol, lebo článok zápis som vymýšlal cestou domou, kde som stretol tak 3 longre a 2× big mac menu, keď tak dopíšem.

Hneď mi je lepšie keď to viete všetci.

autor: anup

http://www.wa­llstreetfighter­.com/…sign_24­.html

Dlhe roky ma serie podobny pristup klientov a tento priklad toto illustruje do mozno az trochu absurdnych rozmerov.

autor: Slash

Zápletka je klasická – Yeti v Himalájích trápí zvířátka, takže má přijít do pekla. Ukecá ale Belzebuba, aby ho pustil, že mu za to přinese nejkrásnější ženu světa. Poté se přeneseme do rakouského Schönbrunnu, kde si František Josef s císařovnou Sissi užívají nekonvenční zábavy, jakou skýtá jen císařský dvůr. Aby toho nebylo málo, podíváme se i na bavorský zámek Neuschwanstein, kde sídlí otec císařovny vévoda Maxmilián, ve filmu familiérně přezdívaný Buzi…

A jedno varování – na tenhle film NEBERTE děti.

autor: richard