Zaujímavé. Včera sa diali rôzne zaujímavé veci. Dopoludnia sa mi ozvala MtB, s ktorou som chvíľu pokecal. Zážitok. Ehm… popojedem.

Po práci sme si s Hankou vyšli na večeru do mesta. Pozvaný bol aj Filip, takže sme obaja boli zvedaví, kedy príde (pretože Filip je známy svojou nedochvíľnosťou). Sranda však začala pred kníhkupectvom na Můstku, kde sme mali s Hankou zraz. Prišiel som o niečo skôr a keďže tam Hanka ešte nebola, tak som si sadol na kvetináč a začítal sa (Denník Bridget Jonesové 2 – vrelo odporúčam, je to fakt dobré). Zakaždým, keď som dočítal stránku, som zdvihol hlavu a rozhliadol sa okolo. Keď sa mi zdalo, že Hanka už 5 minút mešká, znervóznel som, postavil som sa a obzrel okolo seba. Stála hneď za mnou a pozerala sa do výkladu. Prišla pred piatimi minútami, ale keďže som mal sklonenú hlavu, tak si ma nevšimla a šla si pozerať knihy.

Odobrali sme sa do Modré zahrady, ktorú mám dosť rád (možno je to tým, že obsluha je tam komplet slovenská, takže mám aspoň občas možnosť počuť zopár slov v reči môjho kmeňa). Bolo o päť minút sedem a my sme sa akurát bavili o tom, koľko asi bude Filip meškať, keď dotyčný vbehol dovnútra a posadil sa k nám.
„Si nedochvíľny,“ hovorím mu. „Mal si tu byť až o päť minút.“
„Já myslel, že jdu téměř o hodinu pozdějc,“ odpovedal Filip a definitívne ma tým dorazil.

Ďalšou čerešničkou na torte bol fakt, že v Modré zahradě bola tiež Lenka, projektová vedúca z roboty. Hmm…