Hlúpi a nemohúci, ale hrdí
Na Slovensku začal platiť zákon, ktorý núti ľudí spievať hymnu, vešať vlajky, biť sa do pŕs a prisahať vernosť vlasti. Aký to asi má zmysel?
Exodus múdrych a schopných
V mojom rodnom meste v priebehu 5 rokov stúpol priemerný vek obyvateľstva o 20 rokov. Prečo? Pretože všetci mladí ľudia zdrhli. Nemajú pracovné príležitosti, rodná vlasť im neumožňuje žiť taký život aký by chceli, tak proste zdrhli. Niektorí do Bratislavy, väčšina však do zahraničia, na západ.
Kto ostal? Starí ľudia, ktorí už nevládzu ani nechcú začínať nový život niekde inde. Neschopní a hlúpi ľudia, ktorí by sa na západe neuchytili ani na pozíciách nevyžadujúcich kvalifikáciu (napr. au-pairky).
(Pozn.: Tomáš, teba medzi nich nepočítam. Ty predsa robíš kvalifikovanú prácu pre nemcov. Z môjho pohľadu si prakticky emigrovaný.)
Zaujímalo by ma, či niekto ostal kvôli národnej hrdosti. Pretože miluje svoju vlasť. Myslíte že by sa niekto taký našiel? A myslíte, že vlastenecký zákon, ktorý bude ľuďom prikazovať byť hrdí, na tom niečo zmení?
Čo Slovensko skutočne potrebuje?
Poviem vám, čo by situáciu zmenilo. Keby sa niekto kto strávil v zahraničí pár rokov vrátil a povedal: „Bol som na západe, žil som tam, pracoval som tam, ale som rád že som sa vrátil domov, pretože je tu najlepšie. Mám tu dobrú prácu, žijem v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými ľuďmi. Som hrdý na to že som slovák.“
K tomu Slovensko nepotrebuje vlajky. Ani povinné spievanie hymny. Dokonca ani vynútené prísahy vernosti. To čo Slovensko potrebuje je politické, kultúrne a ekonomické prostredie, ktoré ľuďom umožní mať dobrú prácu v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými spoluobčanmi.
Otestujme úspešnosť zákona
V mojom odbore sa používa tzv. „A/B testovanie“. Keď sa nevieme objektívne rozhodnúť, ktorá verzia webovej stránky bude fungovať lepšie (napr. či tlačítko na pridanie tovaru do nákupného košíku má byť vľavo alebo vpravo), vytvoria sa dve verzie. Verzia A sa ukáže jednej polovici návštevníkov, verzia B sa ukáže druhej polovici návštevníkov. Po nejakej dobe sa zistí, ktorá verzia bola účinnejšia (napr. v ktorej verzii viac ľudí kliklo na tlačítko).
Celkom by ma zaujímalo, ako by dopadol takýto A/B test v prípade vlasteneckého zákona. Na nejakej škole by jedna polovica žiakov pokračovala bez zmeny (skupina A), zatiaľ čo druhá polovica by povinne spievala hymnu, vešala vlajky a prisahala večnú a nehynúcu vernosť vlasti (skupina B). Po roku by sme sa všetkých detí opýtali: „Si hrdý na to, že si slovák?“
Čo myslíte? Ako by to dopadlo?
Facebook
Vybrali.sme.sk
Pridaj komentár
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Myslím, že po čase (nedokážu odhadnout, zda je rok dostatečně dlouhá doba) by se rozdíly rozhodně daly vypozorovat. Zvláště pak, pokud půjde o malé děti, o první třídy a podobně. Vejde jim to do krve.
Viz Severní Korea :-)
Ale myslím, že jedna věc je vědět, že se každé ráno zpívá hymna a brát to tak, znát všechny státní znaky a podobně a druhá věc je myslet si, že se v mé zemi žije opravdu dobře a být na ni tedy patřičně hrdý.
A vůbec, registrovat se kvůli postování do diskuse mi přijde dnes už divné… nešlo by to třeba přes oauth na twitter account? ;-)