bakelit

Je mi do placu z napodobenin veci ktore nas obklopuju.

Ked sme sa nastahovali do naseho prazskeho bytu, riesil som osvetlenie. Nejake svietidla sme kupili hotove, nejake som vyrabal. Pouzival som to co sa da bezne kupit v bauhause. Objimky na ziarovky (plast, v lepsom pripade keramicke, plastove lampy a tak.

Pred par tyzdnami sme u nas na zahrade rozoberali staru budu na naradie a elektroinstalaciu v nej. Bakelitove prichytky kablov, bakelitove svietidla, bakelitove vypinace. Jedno to svietidlo som si vzal domov.

Nepovazujem sa za extremne sikovneho ale rozhodne nie som ziadne kopyto co nevie vziat skrutkovac do ruky. Ale pri elektroinstalacii veci ktore som kupil pred par dnami v bauhause mi bolo do placu. Nic nedrzalo, vsetko sa tesne nezlomilo, nikam nebol dobry pristup, kable sa zarezavali tak idiotsky ze som si pomaly ruky znicil.

Ked som dnes rozobral to 50 rokov stare bakelitove svietidlo, bolo mi do placu. Vsetko krasne lahko pristupne, mosadzne skrutky pasovali a celkovo ten design je proste genialny. Cas sa na tom svietidle nijako nepodpisal (na rozdiel od tych plastakov ktore zacali zltnut uz na druhy tyzden).

Ale najvacsi rozdiel oproti tym napodobeninam sucasym keramicka objimka. MA GLAZURU AKO TANIER. Tie sucasne su surove, neopracovane, vsetko z nich vypadava a drolia sa pod prstami.

Toto svietidlo ma prezije urcite a ma toho za sebou az hruoza.

Tie sucasne kokotiny nepreziju najblizsie malovanie a to nehovorim o tom ze sa skrutili uz pod vlastnou vahou. Este aj tie tienidla co sa na ne davaju musia byt plastove, pretoze sklenenu gulu (ako bola k tomu bakelitovemu) by jednoducho neuniesli.

Je mi z toho do placu. Naozaj sa posledne kvalitne a funkcne veci prestali vyrabat po druhej svetovej vojne?