Marketing, to nie je len logo a reklama

Seth Godin kedysi napísal, že marketing nie je len logo a reklama. Je to všetko, čo firma a všetci jej zamestnanci od recepčnej po generálnu riaditeľku robia. A hlavne ako to robia. Nedávno sa mi stala vec, ktorá mi to potvrdila.

---

Datart. Dlhé roky som bol ich viac-menej spokojný zákazník. Väčšinu digitálneho hardwaru síce kupujem v rôznych e-shopoch, ale Datart mal predsa len výhodu: Keď som chcel niečo hneď a nevadilo mi zdvihnúť zadok z kresla, mohol som si to tam kúpiť hneď. Sluchátka, keď sa mi staré rozpadli. Klávesnicu, keď som si ju niečím polial. Klimatizáciu, keď nám bolo v piatok večer horúco a nechceli sme čakať do pondelka.

Nedávno Datart naskočil na Twitter. A hneď ma vymákol. S kamarátmi sme zháňali bluetoothové sluchátka, chlapci z Datartu to zaregistrovali a celkom dobre mi poradili. Bolo to nečakané, ale vítané. Nechalo to vo mne dobrý pocit. Povedal som si, že keď budem mať cestu okolo Datartu, zájdem tam, sluchátka si vyskúšam a prípadne kúpim.

Príležitosť sa naskytla minulý víkend. Potreboval som rýchlo USB hub. Zbehol som do Datartu v Letňanoch, že si ho tam kúpim a popri tom omrknem tie sluchátka. Celú historku som už umelecky popísal na Facebooku, takže sa budem len citovať:

Prázdna predajňa. Uprostred stojí žlté tričko a číta noviny.

„Dobrý deň. Poradíte mi prosím? Hľadám USB hub.“

Dočíta odstavec, znechutene na mňa pozrie: „Co to jeee?“

„USB zástrčka, vedie do krabičky, na nej sú štyri USB porty.“

Žlté tričko rýchlosťou ľadovca zloží noviny a odchádza. Netuším, či ho mám nasledovať, alebo proste len chce byť odo mňa čo najďalej. Idem za ním, ale pre istotu sa držím pár krokov vzadu.

Chvíľu sa hrabe v nejakej skrini. Podáva mi krabičku: „Päťsto korún.“

Je to USB nabíjačka, ktorá má mimo iného aj nejaké ďalšie USB porty.

„To je USB nabíjačka,“ hovorím. „Potrebujem niečo jednoduchšie a skladnejšie.“

Sklenený pohľad. Je vidieť, že článok v novinách, od ktorého som ho vytrhol, bol vážne zaujímavejší než nejaké moje blbé dotazy a že by sa k nemu fakt rád vrátil. Hneď!

„Ďakujem. Dovidenia,“ rýchlo odchádzam a radšej sa ani neobzerám.

Snáď nemusím ani dodávať, že som úplne stratil odvahu a chuť pýtať sa na nejaké sluchátka.

Keď tak nad tým rozmýšľam, uvedomujem si, že predajcovia v Datarte sa ku mne vždy správali takto: Ako keby som ich svojimi debilnými a zbytočnými dotazmi a požiadavkami len obťažoval a odtŕhal od nejakej dôležitejšiej práce (neviem akej, pretože mám pocit že práve odpovedanie na moje dotazy a požiadavky je ich práca)! Dokonca aj keď sme si s priateľkou kupovali veľký a drahý televízor na stenu, správal sa k nami predajca ako k póvlu.

Je to vážne smutné, sledovať ako snaha spústy ľudí s ktorými v komunikácii s Datartom prichádzam do kontaktu (obvykle veľmi šikovné a pohotové pokladníčky, príjemní skladníci a hlavne on-line chlapci na Twitteri) vychádza navnivoč kvôli nepríjemnému a odpudivému správaniu predajcov.

Ponaučenie? Keď nabudúce budete mať fakt zlú náladu, budú vás bolieť zuby, budete ovulovať, vezmite si radšej deň voľna. A ak vám ho šéf nedá, skúste porozmýšľať, či je naozaj nutné, aby ste celému svetu a hlavne svojim zákazníkom dávali najavo, ako nimi momentálne kvôli svojej mizérii pohŕdate.

PS: Ten USB hub som si bez problémov kúpil o niečo ďalej v Globuse. A na tie sluchátka sa asi radšej vykašlem.