Čo s kreténom, ktorý mi rozbíja okno na aute?
Už sa to stalo znova. Nejaký kretén mi opäť rozbil bočné okienko na aute. Nič neukradol, nič iné nerozbil. Iba mi vymlátil okienko. Ak sa vám už niečo podobné stalo, asi viete aký je to pocit. Zlosť, bezmoc, márnosť.
Sú to okamihy, kedy si človek hovorí: „Nasrať na súkromie a osobné slobody! Dajte sem všade kamery. Hlavne ho chyťte, nech sa to nestane znova.“
V arabských krajinách by tomu zasranému idiotovi asi odsekli ruku. V mojej fantázii by to bol len začiatok. Rozhodne by neostalo pri ruke a hlavne by som pri tom nepoužil ostré nástroje.
Odviezol som auto do servisu. Cestou ma prievan trochu schladil. Došlo mi že rozbité auto za stratu osobných slobôd nestojí. A že mučením nejakého vypatlaného debila by som len klesol pod jeho úroveň.
V autobuse cestou domov som si uvedomil, že už viem, čo by som robil, keby som ho dostal do rúk. Opýtal by som sa:
„Prečo?“
To je to, čo ma na tom žerie najviac. Škodu zaplatím a poisťovňa mi prispeje. Auto na deň-dva oželiem. Ale ten pocit, že sa to kedykoľvek môže bez zjavného dôvodu stať znova, ten je hrozný. Keby som vedel, prečo to ten človek robí… neviem čomu by to pomohlo?
Možno by som vedel ako tomu predísť. Možno by som pochopil že k tomu naozaj mal legitímny dôvod. Fakt neviem. Ale som si istý, že by to pomohlo.


Vybrali.sme.sk
Pridaj komentár
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Tohle ti fakt nezavidim. Me se s autem zatim v praze nic nestalo (tuk! tuk!), ale tu bezmoc a zlost si dokazu predstavit.
Myslim ze existuji dva duvody proc by se ti toto mohlo dit. Ta horsi varianta je „jen tak“, to je fakt na zabiti. Ta lepsi varianta je „hledani pokladu“, nekdo proste kontroluje jestli sis v aute nenechal nic cenneho. V tvoji situaci bych mozna pomalu zacal premyslet o nejake ceduli „Toto auto je prázdné, nic na ukradení tu není“.