Hollywoodske nezmysly: Pád do vody

Minule som pindal na budíky v hollywoodskych filmoch. Pre mňa osobne síce iritujúci detail, v skutočnosti však úplne nepodstatná vec. Tentokrát však budem pindať na niečo oveľa závažnejšie a nebezpečnejšie  – filmové pády do vody z veľkej výšky.

Hrdinovia vo filmoch skáču a padajú zo šialených výšok. Padajú hrozne dlho a občas si pri tom aj pokecajú. A všetko je to úplne v poriadku, pretože nakoniec spadnú do vody. Jedna extrémna ukážka za všetky – trailer k filmu Cesta do stredu zeme (pád začína niekde okolo 1:10).

Najprv vám vysvetlím, prečo je to blbosť. Nakoniec vám prezradím, prečo je to veľmi nebezpečná blbosť.

Vlastnosti tekutín (a plynov)

Tekutiny sú riedke. Ak do vody strčíte ruku, v podstate pri tom odtlačíte molekuly vody na stranu.

Lenže molekuly potrebujú zabrať priestor iným molekulám a tie zas ďalším, atď. Ak do vody ruku ponoríte pomaly, všetko má dosť času presunúť sa. Ale keď do vody plácnete dlaňou, ucítite odpor. To preto, že voda má menej času dostať sa ruke z cesty a tým pádom sa začína správať ako pevné teleso. Čím rýchlejšie predmet narazí do vody, tým väčší odpor voda kladie.

To isté platí aj pre plyny (napríklad vzduch). Tie sú ešte riedšie než kvapaliny, ale pri dostatočnej rýchlosti tiež pocítite ich odpor. Vystrčte niekedy ruku z okienka idúceho auta. Môžete sa „oprieť“ o vzduch. To je presne ono.

Rýchlosť pádu

Priemerný človek v pozemskej atmosfére dosiahne pri páde maximálnu rýchlosť asi tak 190km/h. Je to približný údaj. Záleží to na veľkosti daného nešťastníka a na polohe v ktorej padá. Nabrať vyššiu rýchlosť mu bráni práve odpor vzduchu. Túto rýchlosť naberie približne za 12–15 sekúnd.

Pri takejto rýchlosti je v podstate jedno, či človek spadne na betón alebo do vody. V skutočnosti začína byť pád do vody veľmi nebezpečný až smrteľný už po 3–4 sekundách pádu.

Hrozba

Filmový mýtus o pádoch do vody z veľkej výšky je hrozne nebezpečný. Deti môžu ľahko nadobudnúť pocit, že stačí dopadnúť do vody a všetko bude v poriadku. A vyskúšajú si to na dovolenke pri mori skokom z 20. poschodia do hotelového bazénu.

Chápem, že filmový priemysel nemôže zobrazovať realitu takú aká je (nudnú) a musí si brať na pomoc rôzne barličky. Ale mal by to robiť aspoň trochu zodpovedne. Celkom by ma zaujímalo, koľko životov už majú podobné filmové bludy na svedomí. (A som si vedomý toho, že väčšine z vás je to jedno, pretože to považujete za neviditeľnú ruku Darwinizmu v praxi.)

Ako správne padať

Milé deti. Keď už musíte skákať z veľkej výšky do vody, snažte sa dodržiavať tieto zásady, vďaka ktorým minimalizujete negatívne následky takéhoto pádu:

• Dopadajte kolmo na hladinu. Do vody sa zabodnite s čo najmenším odporom. Ak nie ste skúsení skokani, radšej nohami napred.
• Ruky pozdĺž tela, nesnažte sa chrániť si vajcia a už vôbec si rukou nezapchávajte nos.
• Dievčatá, ak už máte prsia, smola. Bude to bolieť.
• V prípade že už musíte skočiť šípku, tak vypnúť lakte, dlaň jednej ruky zaprieť o chrbát druhej ruky.
• Hlavu držať rovno (ani predklon, ani záklon), celé telo vyšponovať.
• Pád bude veľmi rýchly. Nespoliehajte sa na to, že sa nadýchnete až tesne pred dopadom. Nadýchnite sa a zadržte dych čo najskôr.

Ďalšie pikantné detaily

A nakoniec ešte dve zaujímavosti:

• Zvuk je v podstate vibrácia vzduchu. Keď padáte z veľkej výšky hraničnou rýchlosťou (cca 190km/h) a niečo poviete, než zvuk od vašich úst urazí pár centimentrov vpred, bude už desiatky metrov hore. Ak teda niekto padá vedľa vás, nebude počuť váš zúfalý krik. A už vôbec sa počas pádu neporozprávate. To, čo predvádzali Patrick Swayze a Keanu Reeves počas voľného pádu vo filme Break Point je číry Hollywoodsky nezmysel.
• Hraničná rýchlosť pádu niektorých zvierat nie je smrteľná. Napríklad mravce za normálnych okolností nikdy nebudú padať tak rýchlo, aby sa pri dopade zabili. Bez ohľadu na to, z akej výšky spadnú.