od-do srdca

Dexter a krv a mäso na stejky, ibufáč a whisky, zvyšky klobás, pleseň v smetnom koši, župan. Zvláštny mix dnešného večera ma dostal do zvláštneho tranzu. Vydbane pozerám na monitor, akoby na práve dohraté video z youtube a opakujem si v mysli dnešný deň.

Ranná motlidba na záchode, produkt včerajšieho banánu, čerešňového jogu a kukuričných lupienkov – zajtra sa určite zopakuje. Obligátna sprcha – mám skvelý šampón za 5 kíl, ale je fakt že vážne skvelý. Nejaké to programovanie, nejaké tie cestoviny na obed, zabolel ma zub, tak som si dal ibufáč, zase nejaké programovanie a na záver čínske sračky na večeru. Potom som pozeral Dextera a pili tam whisky na dva prsty, tak som dostal nenormálnu chuť. Vskutku nevhodný mix na večer.

Tatyana Ali / Everytime – je to strašná chujovina, ani presne neviem ako som sa k tomu videu dopracoval, ale vytrhlo ma z tranzu (najskôr asi vďaka tomu, že je to plné umelých zamilovaných pohľadov, pod pravou nefalšovanou hlavičkou sonybmg). Zvláštne, že som si tak nejak pri tom chujovom videu uvedomil, že ja vlastne od nikoho nič nechcem. Nikdy som nikoho v podstate nepožiadal o pomoc. Mám teda predovšetkým na mysli takú tú ľudskú pomoc. Vždy som bol totiž na všetko sebestačný a väčšinou naopak ľudia chceli kadejaké veci po mne. Ja rád pomáham, o tom potom. Akurát sa potom zvyčajne spýtajú, že ako sa mám a celé to poserú. Mám sa fajn. Formalita, ktorá ale v určitých prípadoch skôr uráža. Ale asi to tak má byť.

Dexter ma tak trochu poposunul zase raz rozmýšlať o rôznych mojich životných postojoch. Nie že by som teraz začal vyhľadávať sériových vrahov, je ich v našich končinách ako šafranu a samozrejme na to akosi nemám know-how. Kto by však Dextera nepoznal, je to v podstate strašné hovado, zabíja masových vrahov a popri tom zažíva neuveriteľný osobnostný vývoj a sebaspoznávanie. Nasledujúce pojítko v tomto zápise bude asi veľmi slabé. O niečo ako osobnostný vývoj sa v poslednej dobe snažím aj ja, takže, budem už len a len väčšia kurva, čo otravuje kamarátov s kadejakými chujovinami a občas organizuje spontánne akcie. To je asi tak všetko. Už si len musím vymyslieť, že čo vlastne od koho chcem…

PS: Preto mi je aj vianočné darčeky ťažké kúpiť (kúpiť neznamená darovať)…