Aby som toto tvrdenie upresnil, linux ako desktop, je kopa smradľavých sračiek. Všetko, čo je od konzoly vyššie a dá sa ovládať myšou, sú sračky sračkovaté a pochybujem, že tým štýlom, akým prebieha súčasný vývoj, tomu niekedy bude inak. Toľko teda na úvod.
Ako už niektorí asi tušia, pred niekoľkými týždňami som sa rozhodol prejsť na platformu linux, konkrétne openSUSE 11 a GNOME. Nie som žiadny počítačový laik, s linuxami sa sporadicky pohrávam zhruba od roku 1998, ale doteraz bol mojím primárnym operačným systémom vždy Windows (posledne XP). Zmenu iniciovali drobné problémy s hardware (prehrievajúci sa Apple Mac Mini a paradoxne, v XP nefungujúca nová usb klávesnica). Software som si doteraz kupoval (aspoň teda posledných pár rokov, keď to moja neštudentská finančná situácia umožnila:), takže nie som ten typ užívateľa, čo by potreboval niekde šetriť financie. OpenSUSE som mal istú dobu vo vmware a pretože som si myslel, že poskytuje celkom dobrý kompromis medzi klikacími a konzolovými nástrojmi, padla teda voľba naň.
Po pár týždňoch tunovania systému som ale ostal velmi rozčarovaný. Väčšina, ale naozaj väčšina desktopového software je polovýrobok, ktorý keby mal obstáť v konkurenčnom boji, zapadne do roka alebo dvoch prachom zabudnutia (~4% rozšírenosť linuxu toto tvrdenie prakticky dokazuje). Samo sa resizujúce okná (hádam snáď spravím aj screencast, to je skutočne funny), recent file položky v menu nejakej aplikácie cez tri obrazovky, kokotská ergonómia – nadrbané buttony hala bala, to všetko sa dá prežiť. Občas sa ale nespustí desktop (akože nič, zelená plocha), občas nezafunguje automatický login a systém si pýta heslo (to už neviem kde z piči si vyťahujú tieto nastavenia), totem si nepamätá od posledného kliknutia na volume slider jeho hodnotu, no proste na smiech.
Sorry linuxový evangelisti, ale keby Microsoft vydal Vistu s takýmito očividnými chybami, tak ich všetci vysmejú a akcie klesnú razom o polovicu.
Moja nasratosť práve teraz prerástla do stavu agónie. Zvolil som Banshee, sračko dotNetový prehrávač muziky, ktorý mal od počiatku svoje muchy, ale zdal sa mi najpoužiteľnejší. Tak som ho dnes teda updatol, spolu s nejakou kokotskou libkou na streamovanie (gstreamer), čo bola chyba chybovatá. Teraz sa správa tak isto, čiže občas sa nespustí, ale bonus – dokáže prehrať tak jednu pesničku a zajebe sa. Ďakujem pekne za taký upgrade, bez možnosti downgrade (zatial som nezistil ako). Tak, to bol primárny dôvod, prečo som taký nasratý, ale rád bych do budúcna spomenul v ďalších zápisoch ešte zopár sekundárnych, napríklad kokotizmus zvukových systémov a obstarožné X:)
Na jednej strane sa na užívateľa hrnú týždenne desiatky updatov aplikácií a zopár kritických, takže tento s dobrým pocitom, že sa niečo zlepší, ich poctivo aplikuje. Ako som bol ale práve zistil, motýlí efekt tu funguje naozaj dokonale. V systéme, kde pravá ruka nevie čo robí ľavá, kde sa menia interfaces na dennom poriadku, je naozaj obdivuhodné, že to vôbec funguje. Poučil som sa. Never touch a running system…
Takže záver, desktopový linux vyzerá na obrázkoch skvele, ale vďaka nekoordinovanému vývoju trpí samo-dojebávaním, je postavený na hovne a ešte k tomu aj sračkovo vyzerá (viď Ubuntu – „dáme tam hnedú“)…
Ach, ale som si uľavil:)

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Aj, tu někoho bolí zuby. Linux má svoje mouchy, ale naštěstí u mně na desktopu ne takové, jako máš ty. Občas nejde nějaký ten hardware, či něco podobného, ale samotný běh a fungování je radost pohledět. Jako přehrávač hudby doporučuji Amarok.