Presne tak, som jeden obyčajný nasratý dospelák. Túto deformáciu som na sebe pozoroval už dlhšiu dobu a bohužial je to tak.

Pomaly nemôžem ani chodiť po Prahe bez toho aby ma niečo poriadne nenasralo. Napríklad turisti. Bývam teraz v centre, kde sa to len tak hemží tými mrchami s foťákmi a mapami. Nemám nič proti, ale keď človek ráno o deviatej uteká do práce, aby to stihol, a pred ním idú štyri big-mac burgre (rozumej angličanky) rýchlosťou chuti zjesť slimáka tak to vážne nasere. Fakt ma to dokáže vytočiť keď musím spomaliť a ísť potupne za nimi a to len preto, že odnaproti sa už valí horda španielov poprípade japoncov, takže burgre sa scvrknú do jednoho menu, zatial čo naproti ide velký Longer z KFC (rozumej rada turistov). Nakoniec sa menu zase rozloží do formácie burger, kola, hranolky a omáčka a je to v piči. Keď poviem sorry, alebo pardon, tak sa na mna nevraživo pozrú a odpracú sa mi z cesty, ale vidieť taký pohľad po ránu je zdraviu škodlivé. A najlepšie sú zácpy, keď ide človek domov, za Longrom, a on naraz zastane a všetci čumia, keď as ich rozhodnem obísť pohnú sa, hovorím si dobre do piči, vydrž, pôjdu tak idem za nimi, prejdú 2 metre, že sa z tadial lepšie fotí. Už ma to sere.

Ďalšia vec sú dôchodci. Ja chápem, že už majú svoje roky, a nemôžu si to rúbať viac ako meter za sekundu, ale proste keď pekne poprosím tak uhnem bez zbytočných rečí. Na ulici je to s nimi v pohode, tam sa dajú obísť, obvykle to nie sú burgre. Ale čo dokážu v Tescu na Národní tříde. Z toho by sa jeden posral. To že tam vletím, pretože potrebujem posratú mrkvu, nakoniec kúpim všetko iné len nie mrkvu, pretože cestou poviem 8× pardón, s dovolením a mrkva ostane zabudnutá v dave. Čo potom to sa ešte dá prežiť, pretože v šore už to nieje také strašné, pokial teda babka demokratka nešetrí ako len môže a nevytiahne 348 korunový nákup v dvackách, desiatkách a korunáčkach. Vtedy ma ide trafiť. Poprípade keď niekto predomnou platí kartou jedno maslo a žuvačky.

Najhoršia situácia pochopitelne nastáva v MHD. Starší upravený pán s barlami, naraz prepne do módu Ford Mustang GT keď hlas v tramvaji oznámi meno zastávky a už sa jebe. Nechápem tých ludí, ktorý sa musia pretlačiť k dverám cez všetkých, ako by im mal újsť chodník. To proste nieje normálne. 2 minúty do príchodu metra a babky už stoja poslušne nastúpené ako keby čakali na spartakiádu v šore, samozrejme pred dverami metra. Človek ktorý vystupuje a slušne sa ospravedlní dostane jednu barlou do hlavy, v horšom prípade ešte do brucha a do kolena. Ako supy na mŕtvolu, babky na sedadlá. Ba čo, už majú svoje roky a stát ich niekedy rozhodne musí i bolieť. Prečo nie, i idem si ja raz takto metrom, nastúpi staršia pani, tak ako slušne vychovaný junák sa spýtam, či si nesadne. No a to som nemal robiť. Dostal som pičung ako svet, že ona ešte nieje stará, že čo si to o sebe myslím vôbec sa jej takéto veci pýtať či si nechce sadnúť. Na čelách prítomných ľudí sa prezentuje ich názor „to je ale piča“. Mňa to ale vyslovene ráno nebaví počúvať, kecy nejakej arogantnej kravy, ktorá nieje vďačná. Môžem ojebať.

No a to je všetko, určite som na niečo zabudol, lebo článok zápis som vymýšlal cestou domou, kde som stretol tak 3 longre a 2× big mac menu, keď tak dopíšem.

Hneď mi je lepšie keď to viete všetci.