… moc? Hovno. Samota.

V utorok bola moja priateľka na pokec so svojou kamarátkou, ktorá sa vrátila z Francúzka, tak reku, že si pôjdu dať nejaké to víno, a pokecajú. Metro nestihla, spala u nej. Keď v stredu prišla domov, povedala, že sa musíme porozprávať a ona nevie kde začať. Začni od začiatku. Chcem to ukončiť, hovorila mi to aj ona, aj mama, že to takto nejde, nie teraz. Dobre hovorím.

V poslednej dobe nám to moc neklapalo, vlastne to bolo strašne na hovno, ani sme sa moc nehádali, ale nejako sme sa vlastne nemali o čom rozprávať, mal som blbé obdobie v práci, a vlastne všade. Potom z nej vypadlo, že niekoho má. Čo teraz hovorím si, milujem ju, ale stojí to za to ?

Zober si nejaké veci a odíď. Choď preč, už ťa nechcem vidieť.

Na to sa mi dostalo odpovede, že to kôli mne s ním ukončila, a že chce byť nadalej so mnou. No čo ti jebe? Po tých týždňoch alkoholu, cigariet a minimálneho spánku, keď sa človek konečne rozhodne úrobiť zo seba ten šuter, že mám v piči, ona povie toto.

Ešte raz mi budeš klamať a vyhodím ta.

Dalšie 2 týždne, pomernej tichej, ale uvolnenejšej domácnosti. Jej dialógy na ICQ s ním, moje zničené pohľady, neporiadok. Nevadí, to sa spraví, spíme v jednej posteli, k sebe chrbtom, každý v tú nočnú hodinu uvažuje nad niečím iným. Obaja máme nepriateľa, obaja bojujeme sami so sebou. Skutočne to takto pôjde ďalej ? Budem jej veriť ? Zaslúži si aby som jej dal šancu ? Ale veď ju milujem, tak čo si robím starosti, láska hory prenáša.

Idem dnes k našim na kafe

Skutočne ide k rodičom ? Príde domov, alebo tam bude spať ? Keď chodila na kávu ku „kamarátke“ tak prečo by nemohla aj k rodičom ? S rodičmi si rozumiem, tykáme si, majú ma radi. Ale je to ich dcéra, budú ju radšej kryť ako by boli ku mne úprimní, o tom žiadna. SMSka. Že zostane, že majú vínny večierok. Má až tak dobré krytie ? Alebo je skutočne s matkou ?

Paranoia

Pozeráme spolu film, držíme sa za ruky, ja sa do nej vpíjam, film ide bokom. Hošánek u pravého ucha hovorí že robím kokotinu, u toho lavého, že robím dobre, že bez srdca to nepôjde. Ideme spať, obijmeme sa, a zaspávame v objatí.

Zajtra si zoberiem veci a pôjdem k rodičom, kým si niečo nenájdeš, neodsťahuješ sa

Príchod z práce. Na posteli pobalená taška s vecami. Keď sa prezlieka otočí sa ku mne chrbtom. Moje srdce zase začína pumpovať krv do žíl dvojnásobnou rýchlosťou, a stále rastie. Ideš na cigáro ? Hej ešte jedno si dám. Dávaj pozor na kocúra, sem tam zalej kvety, a nezabudni ani na myši. Kúpila som im žrádlo, sem tam im skontroluj vodu. Hovorím si, to je všetko čo zvládnem. Zvládnem omnoho viac, len nechoď preč, buď so mnou. Nevyslovené slová sa strácajú oknom ako cigaretový dym.

Tak ja už asi pôjdem, myslím že mám všetko

Doprovodím ju dole, kde chvílu stojíme, pozeráme na seba, obaja máme na krajíčku. Obíjme ma, povie daj mi pusu. Dám. Som kokot, toto som nemal robiť. Tak ahoj. Otočí sa a obaja ideme svojím smerom. Na chvíľu zastanem, pozerám, potom sa stratí za rohom. V obchode som duch. Predavačka usilovne vykecáva s kamarátkou, ja počítam sekundy ako dlho tam ešte vydržím len tak stáť.

Odomykám dvere, je mi ťažko na duši, viem do čoho idem. Idem do kuchyne sedím, a dýcham dym. Spolubydla sa zastaví, že či nejdem do kina, odpovie si v duchu sám.

Človeče, dnes nemôžem zostať, vyzeráš dosť v piči, tak to nejak zvládni, ja sa vrátim dnes nejak rozumne

Buchnutie dverí. A je to preč, už ma nič nedrží, už sa nemusím chovať ako chlap, a môžem vyzerať tak ako sa cítim. Ako jedno hovno. Som zničený, cez oči si nevidím na monitor, hladám akúkolvek útechu kdekolvek. Otváram peňaženku, že si dojdem po flašku, že sa lepšie bude spať. Tu padá na zem papierik.

Miluju tě, lásko

Nôž do srdca, benzín do ohňa, vrtačka do zubu, kladivo do hlavy. Nosím ho tam rok, prečo vypadol práve teraz. Už tu sedím, a topím sa v izbe plnej slanej vody pol hodiny. Prestáva to, začínam sa cítiť lepšie, dokonca už ani na flašku nemyslím. Je to čím ďalej lepšie a lepšie.

V nedelu odchádzam na tú chatu ako som ti hovoril

Do piči. Úplne som na to zabudol. Včera sme boli večer vonku, dali sme si nejaké francúzke víno za 400 v Grand Cafe Orient. Ani jeden z nás nevedel čo chce, keď sa spýtal kdo to ochutná. Ale bol to super večer, bol som strašne… slobodný. A nieje to tak špatné. Môžem veselo pokukávať na riťky, komentovať so spolubydlom, piť, nemusím umývať riad pravidelne, a vlastne žijem podla seba, a nič ma nesere. To je celkom v pohode.

Tak sa maj, nejako to tu zvládni

Prší. Biela obloha umocňuje neznámu pocitu samoty. Denná tma. Hnus. Depresia. Dymím a hovorím si takto chutí samota. Kdekoľvek sa pozriem, vidím spomienky. Celý byt je obrovskou spomienkou, už to toľko nebolí, ale aj tak je mi to ľúto. V tej posteli sme sa milovali, tú skrinu sme si vyberali, v tej sprche sme sa sprchovali, toto je jej vôňa, v tej kuchyni sme plánovali, ten film sme pozerali, to a to sme počúvali, tam sme boli, to sme kupovali, to sme varili, to sme plánovali, to sa stalo a nič z toho už sa nikdy nestane.

Raz si ťa nájdem, nech budeš kdekolvek, ale nie hneď.

Raz, ale ja ťa chcem teraz. Hodím sa za tramvaj, ak sa vrátiš, no ty to nevidíš, nechceš to vidieť. Márna nádej, je to skutočne preč a nevráti sa to. Chceme to obaja, ale nejde to.

Chcem len aby si vedel, že som ťa vždy milovala

Že čo si ma ? Toto je láska ? To si zo mňa robíš ako piču. Čo ti mám na toto vôbec povedať.. nič.. mlčím. Už to nieje nutné rozoberať. Je to preč tak sa s tým zmier. Plánoval som s tebou všetko, chcel som si ťa zobrať, chcel som mať s tebou deti, a veril som, že už nikoho dalšieho takého nestretnem. Za chvílu budeš mať narodeniny, už ti asi nemusím kupovať nič, ani bombonieru, ani ružu.

Chcel by som aby to fungovalo ako všetky tie romantické komédie, kde sa pohádajú, rozídu a za pár dní sú spolu a happyend. Ale nefunguje to tak, nasrať.

Dobrou noc miláčku, sladký sny

Dnes budem zase spať sám v posteli a v celom byte. Zajtrašok bude peklo. Len ja a moje myšlienky.

Viem, že nezaspím.