Vrátnica v našej novej budove je taká úžasná, že by som pánovi architektovi ktorý ju navrhoval kľudne vyťal pár rán remeňom na holý zadok a vôbec by som z toho nemal zlý pocit. Tá vrátnica totiž nie je designovaná pre ľudí, ale pre… ak mám pravdu povedať, netuším pre koho je designovaná.

Poďme sa na ňu spoločne pozrieť:

Vchádza sa zdola, otáčavými dverami. Uprostred je predelná recepciou. Naľavo od recepcie je kolotoč, ktorým sa dá iba odísť, napravo zas kolotoč, ktorým sa dá iba prísť. Výťahy sú rovno za vrátnicou. A aby toho nebolo dosť, celá vrátnica je posiata takými nejakými nezmyselnými (ale zato vysoko estetickými) frasmi, ktorých jediným účelom (okrem estetického) je stáť ľuďom v ceste.

To znamená, že keď človek ide dovnútra, musí prejsť šikmo cez recepciu zľava doprava, cestou sa vyhnúť tomu zavadzajúcemu bazmeku, prestrčiť sa cez turniket a opäť šikmo (tentokrát však doľava) k výťahu. Cestou von je to síce trochu priamočiarejšie, ale aj tak sa ide po slušnej krivke.

Prakticky je to znázornené na priloženom obrázku:

A teraz, vážení čitatelia, zbytočná rečnícka otázka: Napadá vás už na prvý pohľad to isté čo mňa? Ale iste že napadá! Máme tu krásne možnosti zjavnej optimalizácie.

Vrátnicu otočíme o 9O° a šupneme ju doľava. Turnikety posunieme viac k stredu (a vôbec by neuškodilo, keby ešte tak dva pribudli… ľudia by to ocenili hlavne v čase obeda). A okrasný bordel vykopneme tam kam patrí – niekam ďaleko do kúta.

Výsledok? Krásne zoptimalizovaná trasa:

Doporučuje 9 z 10 ľudí, ktorí sa tým kokotizmom musia denne niekoľko krát predierať tam aj späť.