Nemôžem. Proste to nejde. Nemôžem sa pozerať na spevácke sútaže, ktoré sú teraz tak populárne. Chcel by som… už len preto, aby som si z nich a ich účastníkov mohol robiť srandu. Ale nejde to. Je mi to úplne proti srsti.

Je mi úplne jedno, či je to DoReMi, Caruso Show, Superstar alebo najnovšie X Factor. Vždy to vydržím maximálne pár minút. Viac sa nedá. Je mi strašne trápne za tých ľudí. Ten pocit je tak silný, že ho proste nemôžem zniesť.

Chápem, prečo sa toho tí ľudia zúčastňujú. Obdarení nedostatkom sebakritiky, hecovaní kamarátmi, klamaní rodičmi ktorí im sugerujú že majú talent, ale hlavne hnaní neodolateľnou túžbou stať sa celebritou a občas aj značne nadopovaní omamnými látkami, tam proste idú. (Mimochodom, pozrite si niekedy X Factor, kde pred porotu pre pobavenie divákov kľudne postavia aj totálne ožralú socku alebo jedincov ktorí zjavne nie sú mentálne celkom v poriadku. Laťka proste klesla prekliato nízko.)

Nechápem však, prečo sa na to niekto pozerá. A nielen to. Videá s tými najhoršími výkonmi kolujú po internete a ľudia si tie perličky s ohromnou chuťou púšťajú. Som to vážne len ja, komu pohľad na to spôsobuje tak extrémny pocit trápnosti, že sa na to nemôže pozerať?

Alebo je už ľuďom fakt jedno, čo v tej telke ide a dôležité je len to, že to ide v telke? Pripomína mi to epizódu Seinfelda The Pitch, v ktorej hlavní hrdinovia prezentovali televíznej spoločnosti svoj nápad na seriál, v ktorom sa nič zaujímavé nedeje:

RUSSELL: Well, why am I watching it?

GEORGE: Because it's on TV.