Včera sa mi skoro podarilo prenajať si byt v Dubnici. Nereagovať na inzerát „Prenajmem prizemny byt v centre DCA, rozlahly pre dva az tri osoby, dobra cena“ by bol skutočne hriech. Na schôdzku som prišiel ako obyčajne – neskoro. Pred bytovkou ma už čakal majiteľ bytu a môj pravdepodobne budúci spolubývajúci.

Byt bol situovaný v malom činžiaku v pomerne dobrej lokalite, asi dvesto metrov od výčapného centra mesta piatich žaluďov. Chodiť v župane a papučiach na pivo bol vždy môj sen :) Tak som sa teda ospravedlnil za mierne meškanie a ujali sme sa prehliadky nehnuteľnosti. Prvé prekvapenie nastalo, keď sme sa vo vchode namiesto po schodoch nahor, vydali smerom nadol, do pivničných priestorov. Hneď som si teda vytvoril intenzívnu predstavu o skutočne prízemnom byte. Po otvorení bezpečnostných dverí som zažil skutočný nefalšovaný šok.

Ocitol som sa v drevom a pňami vyloženom královstve syra, slaniny, kožušín, bryndzových halušiek a kapustových prdov. Ten byt vyzeral ako pravá slovenská reštaurácia v klasickom štýle „Slovenská Koliba“. Všade po stenách boli laty, drevá a pne, všade to voňalo pilinamni, živicou a podvedome aj bryndzou. Vykurovacie rúry boli štýlovo obalené pňovou tapetou a umelecky prizdobené neviem ako bezpečne prichytenými trčiacimi drevami. Už som len čakal, že niekde z hajzla na mňa zaútočí Otesánek.

Šok som po chvíli predýchal a ten byt, hmm.. pardón tá pivnica, sa mi po chvíli začala páčiť. Vstupná hala bola takmer nekonečná, to čo by sa dalo nazvať ako obývačka tiež. Obývačke navyše dominoval masívny drevený stôl, že by sa aj sedem trpajzlíkov najedlo pri ňom (a nejednu snehulienku bych… ehm:). Moja izba bola rovnako obrovská a kraľovala v nej obrovská dubová posteľ s duchniskami jak od babky. Pri dverách bola ešte jedna, menšia posteľ, rovnako štýlovo drevená. Všade bolo príjemné pivničné prítmie, no priam magická atmosféra.

Šok tretí nastal po tom, čo chlap nejakým magickým ťahom spustil rebrík, ktorým sa dalo dostať z izby na „poschodie“, do pracovne. To už som prestal chápať časopriestorové súvislosti. Majiteľ je pravdepodobne nejaký miestny geroj, čo vysťahoval celé prvé poschodie a rozhodol sa postupne z celej bytovky urobiť kráľovstvo dreva, bryndze a pochopiteľne nezabudnuteľnej kapusty a jej dôsledkov.

Bingo! Z pracovne sa dalo dostať na príjemný balkónik, ideálny na rannú huľbu pri východe slnka (teda v mojom prípade skôr pri tom západe, všakže). Rumcajz z môjho džavotu s majiteľom pochopil, že táto časť bytu bude patriť mne. Môj nový spolubývajúci bol trošku tichší, mal asi tak 23 rokov a napriek tomu, že bol zarastenejší ako ja, jeho che-gevarovský porast mal typický postpubertálny pririedky vzhľad. Pri predpoklade že časom priberie a zhustnú mu porasty, som mu dal pracovné meno Rumcajz.

Rumcajz mal oblečené tričko ACDC a myslím si, že vie dobre variť. Také kafíčko hneď ráno na stole, praženička, čerstvé rožky, opraté a ožehlené handry, to bych veru bral. Mal som z neho pocit, že ho mama naučila všetkým týmto domácim veciam a jeho najväčšou rebéliou bol práve pokus nájsť si byt. Presunuli sme sa teda do jeho potenciálnej izby. Spočiatku som si myslel, že sme v špajzi a tá náhodná diera v stene slúži na odloženie naporcovanej morky. Bola to posteľ. Štýlová, ale po pravde, v tejto izbe bych hladal skôr kompóty ako spolubývajúceho. Keby som mu ale zohnal kuchársku zásteru ACDC, možno by ma mal aj rád… Kuš! Zahnal som kacírske myšlienky.

Nie som teda žiadny kuprezák, takže som sa žial predbežne rozlúčil so šukaním dubnických snehulienok v dubovej posteli a kamarátsky som mu ponúkol deľbu o veľkú izbu. V Rumcajzových očiach som razom stúpol a myslím, že si ma aj za tú chvíľu obľúbil. Určite sa tešil na to, že mu budem po večeroch pred spaním rozprávať historky z Prahy…

Majiteľ bol potešený, že sme si s Rumcajzom takto padli do oka, takže sme už len prebrali detaily, ako internet, chýbajúcu práčku a nájom. Bryndzová štola za 8 litrov na mesiac plus energie, no bola to jasná voľba. V čom je teda problém?

Barák bol v tieni ďalších bytoviek v okolí a nesvietilo tam prakticky nikdy počas celého roka priame slnko. Zvlášť teda do pivnice. Takže s predstavou plesnivej kapusty, plesnivej bryndze a vlhkých pilín som sa zobudil.

Na matraci z firmy Ikea…