AcidLog je experiment. Nadesignuj a naprogramuj si ho podľa vlastných predstáv. viac »

Včera som mal v práci ťažký deň. Bolo veľa roboty, probémy s mail serverom a neviem ešte aké maličkosti. Večer som bol s priateľkou dohodnutý, že sa pojdeme pozrieť do Sconta na Černý most a kúpime si nejakú peknú skriňu, aby sme nemuseli skladovať oblečenie v krabiciach a všade kde to len išlo.

Tesne predtým sa mi ale ozval bývalý spolubývajúci, že by chcel aby som mu doniesol večer klúče od bytu. Povedal som si prečo nie, aspoň bude od neho pokoj. Od doby čo sa rozhodol pre nelegálnu činnosť, povedal som si ruky preč a kašlem na to. Nedalo sa s ním rozprávať.

Písal som Katke, že to Sconto asi necháme na zajtra, pretože toto chceme mať všetci doriešené a nech je už kľud a niesme akokoľvek spojovaný s tým človekom. Bola nasraná, tak som si povedal, že to nebudem riešiť a napíšem že pojdeme pozdeišie. V pohode.

Pri odovzdaní klúčov mal ten pán blbé kecy a celkom ma to celé nasralo, popravde totálne ma to nasralo a mal som chuť si zaboxovať do pytlu. Bol som ako šialený, proste fakt strašne vytočený, a chcel som byť doma, pomyslenie na to že sa mám ešte srať na Černý Most ma vytáčalo ešte viac. Kaťa povedala nech idem domov, že sa pojde mrknúť sama. Dal som jej nejaké prachy a otočil sa a išiel.

Po prvých 20 metroch ma to začalo mrzieť tak som na Florenci rýchlo skočil na záchod a chytil dalšie metro na Čerňák. Počúval som hudbu, ktorá ma celkom ukludnila a odviedla moje myšlienky na tú blbosť stranou a už to bolo v pohode. Na Čerňáku som jej volal, ako do Sconta, a vyrazil som.

Dostal som geniálny nápad dať si cigáro, a ako som tak kráčal rýchlym krokom a znovu premýšlal nad tým čo sa stalo, musel som zastať pretože ma poriadne pichlo pri srdci, a začalo mi byť celkom špatne z toho. Volal som Kati znovu, chcel som ju počuť, vedel som že jej hlas ma ukľudní, a aj sa tak stalo.

Keď sme sa nakoniec vrátili (pre skrinu si pojdeme dnes), premýšlal som nad tým znovu a povedal som si, že za to aby som sa znervoznoval a bol nasratý mi to nestojí a na celú tú vec sa vykašlem a za pár dní sa dobre zasmejem. Celkom ma to ale poučilo v jednej veci – je zbytočné robiť si starosti kvoli veciam, ktoré za to nestoja.

Komentáre

Svojho času som urobil taký zaujímavý experiment. V tej dobe bol internet plný nezmyselných osobných stránok typu: „Ahoj, volám sa XY a mám rád toto a hento a tamto.“ (Mimochodom, dnes sa tomu hovorí MySpace.) Samozrejme som tiež mal takú stránku, ale jedného dňa som si povedal, že si tam dám zoznam vecí, ktoré ma serú.

V tej dobe ma sralo kde-čo. Zoznam som pravidelne aktualizoval. Utešene sa rozrastal.

Asi po roku som ním začal listovať a spomínať. To, čo ma pred rokom vytáčalo úplne do nepríčetnosti, mi teraz prišlo zábavné a srandovné. Nenašiel som medzi tými položkami ani jednu vec, ktorá by bola skutočný prúser, problém, alebo čokoľvek vážne. Iba kdejaké taľafatky.

Odvtedy vždy, keď ma niečo naserie, tak si zanadávam, zahromžím. Ale viem, že o rok sa tomu budem smiať, takže sa tým nezžieram, netrápim. Naopak, teším sa až si na to spomeniem o pár mesiacov.

 

Pridaj komentár

Komentáre môžu pridávať iba prihlásení užívatelia.