Staré príslovie hovorí:
Chcete mať hlúpy výzor? Kúpte si televízor!
V mojom prípade to platí dokonale.
Kúpil som si televízor. Teda vlastne som ho kúpil Hanke. Ale čo, nebudem alibista: Kúpil som nám televízor. Dlhé roky sme televízor nemali a teraz zrazu máme. Je to divné.
Na jednej strane sa teším na kuchárske programy, ktoré teraz budem môcť sledovať. Na druhej strane na to čumím ako puk a fakt nechápem. Reklamy. Pri ich sledovaní mám veľmi nepríjemný pocit, že som menejcenný. Ale to nie je nič nové. Nemá zmysel sa opakovať.
Bavil som sa o tom so svojim šéfom a ten na to mal zaujímavý názor. Reklamám vraj nerozumiem, pretože mi chýba kontext. Niektoré sú len pokračovaním alebo variantou iných reklám. Iné zas obsahujú nenápadné odkazy a asociácie na veci, postavy a udalosti, ktoré sú bežnej populácii ktorá má aspoň elementárny prehľad o tom čo beží v telke. Svet, v ktorom sa často odohrávajú je zhodný so svetom rodinných televíznych seriálov – virtuálny, čistý, bez existenciálnych starostí. Na hony vzdialený reálnemu svetu, ktorý jediný poznám.
Určite na tom niečo je. To, že som vytrhuntý z kontextu na sebe pozorujem aj pri rozhovoroch s kamarátmi. Nereagujem na úplne zjavné hlášky a narážky. Treba mi vysvetľovať o čo v rôznych súťažiach a reality show ide (aj tak tomu väčšinou nerozumiem). Rôzne osobnosti nepoznám nielen podľa mena, ale ani podľa fotografie.
Lenže v podobnej situácii ako ja sú aj ľudia zo zahraničia, ktorí sem práve pricestovali. Uvedomil som si to, keď sme nedávno leteli na dovolenku. Na letisku som videl spústu reklám, ktoré som nikde inde nepostrehol. Prakticky všetky boli v angličtine a zjavne určené ľuďom ktorí nepoznajú kontext.
Asi polovica z nich bola veľmi konkrétna. Obsahovali názov tovaru či služby, cenu a inštrukcie kde ho získať. Napríklad prenájom auta za XY korún na deň sto metrov odtiaľ pri bráne Z. Tie boli zrozumiteľné.
Ale druhá polovica boli reklamy ktoré propagovali nejakú značku všeobecne (aspoň myslím) a snažili sa zapôsobiť na moje emócie. A tým som opäť vôbec nerozumel.
Takže čo je to so mou vlastne? Začínam z toho mať zlý pocit. Existujú vadní jedinci, ktorí nie sú schopní empatie. Nedokážu napríklad pochopiť utrpenie ostatných. Sú schopní utýrať človeka k smrti a nezanechá to na nich následky. Je moje postihnutie ohľadne reklamy niečo podobné? Alebo sa len môj mozog podvedome bráni chápaniu reklamy, pretože proste marketing nemám rad? Dúfam, že je to to druhé.

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Skus chapat reklamu ako nevyhnutnu sucast zivotneho cyklu komercnych produktov. Skus ju podla toho aj konzumovat (je to zvratene, ale ide to). V mnohych pripadoch sa da na reklamu pozerat ako na umenie. Robim to intenzivnejsie odvtedy, co jedna kamaratka pracuje v reklamnej agenture :)
…a nazory lavicovych oportunistov a zarytych odporcov globalizacie, povazujem len za take mladicke steky do vetra :)
PS-Offtopic: ked sa mi nedari, tak sledujem RSS kazdych 5 minut. Tiez uchylka, preto som ti na zapis tak rychlo reagoval :)