Včera som videl polovicu filmu Van Helsing. Hanka to chcela vidieť, pretože tam hrá Hugh Jackman, ktorý sa jej páčil v X-menoch. Takže sme si to požičali na DVD.
Od úvodnej scény som si myslel že to režíroval Mel Brooks. Herecké výkony, zápletka, všetko tomu nasvedčovalo. Akurát že to nebolo vtipné a na pozadí sa nič zaujímavé nedialo.
Film postupne naberal grady. Dialógy ako vystrihnuté z kreslených seriálov typu Futurama alebo Family Guy. Akurát myslené vážne.
Tvorcovia akoby vyplýtvali všetku svoju tvorivosť na vymýšľanie spôsobov ako na obrazovku narvať čo najviac 3D monštier. Na akúkoľvek logiku deja im už neostali sily. Nebola jej tam ani štipka.
Aj napriek tomu že to blikalo a hučalo, som uprostred filmu zaspal. Na to sa proste nedalo pozerať.
A tak si od rána hovorím: „Je toto vôbec možné?“ Pričom zjavne viem, že je, pretože som si to včera požičal na DVD. Ale… je toto vôbec možné?!
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Tuhle vec jsem videl loni a taky jsem to nevydrzel cele. Mam slabost pro upirske filmy a tak jsem to chtel videt. Nedokoukal jsem to.
Videl jsem to tesne po filmu Liga Vyjimecnych a nedokazu se rozhodnout co bylo horsi. Kazdopadne oboje bylo strasne.
U Van Helsinga jsem se smal az do chvile, kdy jsem pochopil, ze je to mysleno vazne. Napriklad scena, kdy vlkodlak funguje jen pokud primo na nej sviti mesic byla k popukani. Vyjde mesic – je tu MONSTRUM. Mesic zajde za mrak – je tu zhroucenej clovek. A tak furt dokola. Nebo cela logika uteku a casovych dilataci. Tri dny ujizdime kocarem od karpat, pak z lesa vyskoci vlkodlak, kocar zacne horet a v dalsim zaberu jsme zpatky na hrade. Uaaaa.