Chystal som sa do obchodu. Chcel som si niečo vybrať a kúpiť. Robil som si k tomu malý prieskum na internete. Potreboval som si napísať zoznam niekoľkých značiek, ktoré som si v tom obchode chcel obzrieť naživo. Poznamenal som si ich na malý štvorcový papier z bločku.
Pokrčil som ho a napísal to znova. Zase som ho pokrčil. Ďalší pokus…
Bolo to napísané správne a bez chýb. Ale nevyzeralo to dobre. Na prvý pokus bolo všetko narvané do ľavého horného rohu. Druhý už bol odsadený, ale písmo bolo príliš malé, zaberalo iba hornú tretinu papieriku. Tretí pokus už bol proporčne celkom správne, ale bolo to škaredo naškrabané.
Neviem prečo, ale nejak ma to chytlo. Skončilo to tak, že som si postupne jednotlivé položky zoznamu nacvičil na samostatnom papieri. Rozvrhol som si ich tak aby pekne vyplnili plochu papieriku na ktoré som ich chcel umiestniť. Nenalepené na okraje, súmerné rozostupy. To všetko kvôli blbej poznámke, ktorú si strčím do vrecka, v obchode sa na ňu mrknem a potom ju zahodím. Keby ma tak videl Ivan, z ktorého som sa len toť nedávno vysmieval kvôli jeho tréningu kaligrafie…
Odkedy mám karisblok, do ktorého si furt niečo píšem, začína sa niečo meniť. Všimol som si, že sa mi zlepšil rukopis. Dlhé roky strávané pri klávesnici, ktoré zredukovali ručne písaný text na krátke poznámky načmárané k skicám a schémam, sa na mne výrazne podpísali. Mal som obdobie, kedy som nebol schopný napodobiť vlastný podpis na platobnej karte a musel som vyťahovať občianku.
Vďaka pravidelnému tréningu sa to zlepšilo. Síce škrabem ako besný kocúr, ale dve rovnaké písmená vedľa seba sa už na seba aspoň podobajú. Naučil som sa písať si poznámky tak, že v nich mám poriadok. Sú zarovnané, jednotne formátované. Keď listujem papiermi v karisbloku, vyzerajú ako poznámky jedného a toho istého človeka. Nie ako náhodne vyrvané poznámky tuctu epileptikov.
Síce si ešte nenechávam ručne vyrobiť vlastnú pečať ako typofil Martin Pecina. Začínam však uvažovať nad kvalitným atramentovým perom.
PS: Skúsil som si niečo napísať písaným písmom, aké nás učili na základnej škole. To je teda úlet! Som prekvapený že si ho ešte pamätám. A fascinuje ma ako to vyzerá.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Ja mám od čias osemročného matického gymnázia selektívny škrabopis. Normálne hrozne škrabem, písmená lezú chvíľu hore a potom dole, ale akonáhle mám napísať nejaký vzorec alebo čísla, tak sa mením na krasopisca.
Ono to má asi najskôr niečo spoločné s tým, že pokiaľ napíšem vzorec škaredo, tak ho na ďaľšom riadku zle prečítam a je problém. A príkladov človek za 8 rokov a 6–8 hodín týždenne musí vypočítať celkom dosť.
Horšie je to s tým normálnym písmom, tam nemám nijakú potrebu sa zlepšovať. Prečítať to po sebe viem aj naškrabané.
Preto ma dosť zaráža ako je možné, že tebe sa to písmo zlepšuje.