AcidLog je experiment. Nadesignuj a naprogramuj si ho podľa vlastných predstáv. viac »

Pred pár rokmi, v bývalej práci, som sa podieľal na jednom posranom projekte. Musel byť spustený v pondelok. Človek ktorý mal ten projekt na starosti, jeden z pánov majiteľov, s tým prišiel na poslednú chvíľu. Ako vždy. Niekedy v piatok okolo poludnia.

Niekoľko ľudí, žiaľ vrátane mňa, tam strávilo pekný víkend. V sobotu o polnoci nám dokonca objednal pizzu. Hurá! Prišla nedeľa. Všetci to chceli mať čím skôr z krku. Spustiť to a vypadnúť preč. Pán majiteľ, namiesto toho aby si vyhrnul rukávy a pomohol, prichádzal s návrhmi na zmeny na poslednú chvíľu. Niet divu, že morálka bola na bode mrazu. Absolútneho.

Čo s tým? Stačí zalistovať v managerskej príručke objednanej z Amazonu a riešenie je na svete. Zamestnancom treba dať motivačnú reč. Okolo poludnia bol celý team zvolaný do zasadačky. Dozvedeli sme sa, že projekt je veľmi dôležitý, v pondelok ráno proste musí byť spustený, takže sa máme sústrediť na prácu a nemrhať ani minútu na zbytočnosti.

To, čo som zhrnul do jednej vety, som v rôznych formuláciách počúval dookola asi štvrť hodiny. Nevydržal som to. Opýtal som sa či sa dozvieme aj niečo podstatné. Ak nie, nebudem mrhať ani minútou a vrátim sa k práci. Vraj nie. Odišiel som.

Celé to trvalo asi hodinu. Kolegyne som sa potom opýtal, či som o niečo prišiel. Nie. Motivačná reč sa kruto minula účinkom.

Lenže… chyba nebola v samotnej motivačnej reči. Som si istý, že keby sa uplatnila na vhodé publikum, zafungovala by. Problém je v tom, že sme neboli dobré publikum. Vyrastali sme za komunizmu. Boli sme zvyknutí na povinné jasanie v prvomájových sprievodoch. Vycvičili nás k tomu aby po nás prejavy pánov na tribúne stiekli a nezanechali ani stopu. Vedeli sme, že rečníci klamú a že si máme myslieť svoje.

Výsledkom je, že keď sa managerský prístup ktorý by určite zafungoval v USA alebo západnej Európe, aplikuje na postkomunistických ľudí, stretne sa s presne opačným účinkom.

Teraz na to začínam narážať znova. Firma do ktorej som nedávno nastúpil bola pohltená nadnárodnou korporáciou. Pre mňa ako pre radového zamestnanca sa nezmenilo prakticky nič. Akurát mi chodí hromada korporátneho spamu (už na to mám filtry). A samozrejme som svedkom častých stretov západnej managerskej kultúry s postkomunistickým pracujúcim človekom.

Kedy si konečne kravaťáci spoza oceánu uvedomia, že síce majú myslieť globálne, ale konať lokálne? Že nemôžu ku každému, na všetkých kontinentoch a v každej krajine, pristupovať rovnako? Prečo nenechajú jednanie s miestnymi ľuďmi miestnym managerom? To si vážne neuvedomujú, že ich snahy sú kontraproduktívne? Alebo im je to jedno, pretože sa to v absolútnych číslach stratí?

A ešte jedna vec by ma zaujímala: Koľko generácií potrvá, kým sa aj v Československu budú môcť začať úspešne uplatňovať motivačné príhovory? Myslím, že ešte jedna, maximálne dve. Kolegovia a kamaráti s ktorými som to preberal krútia hlavami. Vraj viac. Čo si myslíte vy?

Komentáre

Ahhh.. velmi pekne napisane. Uplne s tebou suhlasim.

 

Ahhh..

 

Myslím, že jedna, či dve nebudú stačiť. Lebo keď si to tak vezmem jedna by som mohol byť ja, u mňa to ešte nefunguje a tá generácia po mne mi skôr príde, že ich už nemotivuje absolútne nič, takže tiež nie.

Motivovať ludí sa ale dá aj inak (horšie je to s tými, ktorých jedinou motiváciou sú peniaze, ale to je zas na inú debatu).

Povedal by som, že tak tri až päť a to už si asi neužijem moc :-/

Dávám bolševikovi rok, maximálně dva…

 

Mho, práve na tvoj komentár k tomuto zápisu som bol veľmi zvedavý. Teraz neviem, ako si ho mám vysvetliť.

 

Já nesouhlasím, řekl bych, že chyba byla v motivační řeči. Když nastala sametová revoluce, bylo mi osm, jestli jsem do té doby stihl někde mávat (nejspíš někdy s rodiči ano), nic si z toho nepamatuju, takže tímto být ovlivněn nemůžu. Přesto se u mě motivační řeči obvykle účinkem minou. Možná jsem příliš velký cynik, těžko říct. Nicméně na druhou stranu si dovedu představit i takovou motivační řeč, kterou bych se skutečně motivovat nechal. Jenže si myslím, že dát takovou dohromady není moc jednoduché a patřičným uměním neoplývá zrovna každým (spíš jich bude dost málo).

Takže nesouhlasím s tím, že motivační řeč byla v pořádku, jenom nebylo vhodné publikum, a že řešením je nechat publikum odrůst o několik generací. Já se domnívám, že publikum bylo v pořádku a že jediným možným řešením je mít výrazně lepší motivační řeči.

 

Alebo, možno, by bolo úplne najlepšie zariadiť to tak, aby nebolo treba žiadnych motivačných rečí. Aby ľudia sami od seba a dobrovoľne chceli podať čo najlepší výkon.

Mimochodom, narazil som na zaujímavý článok, ktorý sa toho týka:

http://headrush­.typepad.com/…_em­ploy.html

 

kkl2401, ani tak nejde o to, či si to priamo pamätáš, ale celá spoločnosť nejak funguje a má akési hodnoty, ktoré su tými 40timi rokmi často dosť pokrútené, to všetko nepriamo ovplyvňuje všetkých čo v tom žijú aj teba.

Či máš, alebo nemáš prehľad o minulosti ovplyvňuje podla mňa len to, do akej miery si si toho vplyvu vedomý.

 

fczbkk: to byl jen takovy povzdech. Nedokazu posoudit jake je to v Tvem novem zamestnani (i kdyz tohle je presne ten duvod proc se podobnym firmam zatim vyhybam), ale velmi dobre vim jak to vypada v tom puvodnim. A mohu zodpovedne rict, ze je ta situace budto zcela vymyslena nebo uplne spatne interpretovana. Coz Ti nijak nezazlivam blogy jsou od publikovani subjektivnich poledu na svet. A nemyslim, ze je vhodne se o tom prit na webu.

 

zattrix: Ano, jistě jsem přinejmenším nepřímo ovlivněn. Co jsem ale chtěl vyjádřit, je to, že jsem rozhodně ovlivněn velmi značně méně než ti, co tím byli ovlivněni přímo, a přesto by na mě typická motivační řeč nezabrala. Prostě to nepovažuji za problém posluchačstva, ale za problém motivátora.

 

Mho, ak by mi tú situáciu vysvetlil alebo popísal niekto, kto to vidí z druhej strany, bol by som veľmi rád.

Verím tomu, že to dotyčnému zmysel dávalo. Z môjho pohľadu (a pokiaľ viem tak aj z pohľadu kolegov a kolegyne ktorí sa toho zúčastnili) to však bolo fakt takto absurdné.

Možno keby som to správne pochopil, mohol by som si o niektorých bývalých kolegoch konečne prestať myslieť zlé veci.

 

mho: uvědom si jedno – fczbkk není manager ale je specialista přes použitelnost, a jako takový ví, že když hodně lidí něco vnímá stejně, je třeba se tím zabývat jakožto realitou, i kdyby to stokrát byla dezinterpretace, dokonce i kdyby to bylo zcela nelogické a proti zdravému rozumu. A mohu potvrdit že tyhle věci skutečně hodně lidí vnímá stejně jako on.

Sem tam jde ale potkat lidi, kteří ačkoli jsou manageři a ačkoli jejich chovani take odpovida tomu co se pise v managerskych priruckach, presto nikoho neprudi, maji prirozenou autoritu a kdyz uz neco reknou tak ostatni si toho take patricne vazi, zkratka nejsou svym podrienym za blbce a pro smich. Nevim jake je to tajemstvi, ale myslim ze pro tyhle lidi je spolecna jedna vec – a te se rika charakter.

 

richard: to ze fczbkk neni manager vim vic nez dobre.

 

mho: to ano, ale nezdá se mi že dostatečně chápeš rozdíl mezi managerem a designérem – protože zatímco designér se většinou snaží pochopit co ostatní chtějí a to jim dát, manager se obvykle snaží pochopit co chce on a to prostřednictvím jiných lidí získat. Takto rozdílné profese těžko hledají společnou řeč. Dokážu sice pochopit co ti manageři dělají a proč to dělají, i tak mi ale jejich způsob připadá hloupý a směšný. Aby nevzniklo nedorozumění, nemluvím teď o managerech jako o lidech kteří řídí lidi, mluvím o té části jejich práce která zahrnuje „handshakingy“, „icebreakry“, „follow upy“, „teambuildingy“ a „self promotion“.

 

richard: neznam zadne genericke webdesignery ani managery. Znam dostatek konkretnich lidi pracujicich v techto pozicich, vcetne tech o nichz byl uvodni prispevek. Mnoha z nich si vazim, mnoha nikoliv. O tech se lze bavit, ale to dle meho neni vhodne provadet na verejnem webu.

 

Také neznám žádnou osobu která by splňovala všechny znaky „dynamického managera“, ale znám jich spoustu kteří mají takovýchto znaků většinu. Tenhle poznatek mi umožňuje poměrně dobře předvídat jejich chování i když je ještě osobně moc neznám – v důsledku mi to šetří spoustu práce a nervů.

 

Richard: jaký v rámci tvojí teorie důvod pro existenci managerů. Jinými slovy. Proč je vlastně někdo platí?

 

Niekto ľudí musí viesť a organizovať. Preto firmy platia managerov.

Dobrý manager, ktorý má prirodzenú autoritu a vie svojich ľudí motivovať, je na nezaplatenie. Problém je v tom, že takých je žalostne málo. Sú vzácni. A dobré meno im kazia nemehlá, ktoré si myslia že tri príručky z Amazonu, drahý mobil a hrsť gelu do vlasov stačia na to aby boli dobrí manageri.

Ale takto je to asi v každej profesii. Aj u webdesignu máš na jedného človeka ktorý tomu skutočne rozumie desať mrdiek čo ponúkajú web podľa FrontPage šablóny a k tomu e-mail @seznam.cz zdarma.

Lenže tých kvázimanagerov je viac vidieť. A keď ti nejaký pristane na krku, strašne ti pije krv nemôžeš sa ho zbaviť. Preto si k nim asi ľudia vypestovali takú silnú averziu.

Ďalší problém je, že berú slušné prachy. Lepšie než obyčajný robotník. Pritom neprodukujú žiadne hmotné statky. Takže si každý povie: „Čo ten pičus s kravatou vlastne robí?!“ To im na popularite rozhodne nepridáva.

 

fczbkk: souhlas. Navic u webdesignera se pozna jeho pripadna neschopnost rychleji, jeho vystupy jsou jasne dane a neokecatelne.

Takze zbyva jedine – nesouhlasim s tebou v tom, ze clovek popisovany v uvodnim clanku je nemakacenko, ktery si mysli ze drahy mobil a prirucka od amazonu staci.

Je mozne, ze nedokazal namotivovat Tebe. Fajn, to je ale na zobecneni trochu malo. Sam nejsi prilisnou ukazkou prumeru.

 

Můžu se připojit s jednou zcela nesouvisející, technickou poznámkou? Věta Dobrý manager, ktorý má prirodzenú… z předminulého komentáře na úvodní stránce (ve výpisu nejnovějších komentářů) končí tím slovem , akorátže místo toho dlouhého a je tam nějaký jiný znak. Nevím, jestli to vzniklo nějakým nevhodným zaříznutím uprostřed řetězce v utf-8 nebo něčím jiným, ale možná by stálo za to na to mrknout. :-)

 

MHO: Ospravedlňujem sa, ak to vyznelo tak, že pán majiteľ spomínaný v pôvodnom zápise je nemakačenko. To iste nie je. Manageri, aj tí zlí, niečo robia a snažia sa. Problém je v tom, že to často nevedia alebo na to nemajú.

V príklade ktorý som uviedol motivačná reč zlyhala nielen u mňa (áno, som si vedomý toho že som divný), ale aj u všetkých ostatných motivovaných. Preto som to uviedol ako príklad a preto som to trochu zgeneralizoval.

KKL: Neboj, viem o tom.

 

Pridaj komentár

Komentáre môžu pridávať iba prihlásení užívatelia.