Narazil som na zaujímavý článok o crossplatformových vzťahoch. Autorka sa v ňom zamýšľa nad tým, či je možné aby spolu chodili ľudia, ktorí používajú rôzny operačný systém. Linuxák s windowsáčkou a tak.
Podľa mňa áno. Samozrejme, ak ani jeden z nich nie je fanatik. Ale s fanatikmi akéhokoľvek druhu sa znášajú zase len fanatici rovnakého druhu, takže asi ani nemá zmysel zamýšľať sa nad takouto alternatívou.
Natíska sa otázka, čo všetko by ešte partneri mali mať kompatibilné, aby spolu mohli žiť. Je to samozrejme veľmi individuálne. Rozmýšľal som, čo by neprešlo u mňa.
Jednoznačne cigarety. Nedokázal by som žiť s niekým, kto fajčí. Bez diskusie. Keď sa ma jedného dňa bude chcieť Hanka zbaviť, stačí aby povedala: „Riki, kúpila som si cigarety, idem fajčiť.“ Do pol hodiny som odsťahovaný.
Druhá vec ktorá ma napadla, nie je celkom jednoznačná, nie som si ňou istý. Ale myslím, že by to tiež nemohlo fungovať. Náboženstvo.
Som ateista. Vedomý. Svojho času som sa otázkou viery celkom intenzívne zaoberal, čítal som rôzne veci, diskutoval som s rôznymi ľuďmi, snažil som sa to pochopiť. Prišiel som na to, že v boha v akejkoľvek podobe neverím. Čo je svojím spôsobom vlastne tiež viera v niečo – neexistujú dôkazy ani za ani proti. Každopádne som vedomý ateista.
Rozhodne nemám nič proti veriacim ľuďom. Mám známych a kamarátov ktorí sú veriaci a vychádzam s nimi úplne rovnako ako s neveriacimi kamarátmi a známymi. V tom nie je vôbec žiadny problém. Ale myslím si, že keby som mal žiť s niekým kto verí, pomaly, postupne, veľmi nenápadne, by to prerástlo v neprekonateľný konflikt.
Čo vy? S kým (alebo čím) nie ste kompatibilní?

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Mas pravdu, konflikt ohladom rozdielnej viery by skor ci neskor prerastol do pomerne gigantickych rozmerov. Tiez som mal podobnu skusenost. Aj ked si viem predstavit, ako by to asi fungovalo, predstav si uz len vychovavanie deti: Brat ci nebrat deti do kostola. Mne by to bolo sumifuk, ale…