No predpokladam, ze to asi nemyslis vazne, ale zkusim vaznou odpoved. Duvodem tohoto „balastu“ je pripravit tazatele na otazku nebo to cele sdeleni.

Navic je to cele strucnejsi dialog: A: „Nevite prosim kolik je hodin?“ B: „10:50“ A: „Dekuji“

Je o neco rychlejsi nez A: „Nevite prosim kolik je hodin?“ B: „Ano, vim“ A: „Kolik je tedy hodin?“ B: „10:50“ A: „Dekuji“

A samotna otazka: A: „Kolik je hodin?“

Stavi B do neprijemne pozice, kdy si A vynucuje odpoved aniz, kterou B ani nemusi znat, nebo nechce s A mluvit, apod.

Intepretovat tyto zdvorilosti doslovne mi prijde humorne tak poprve, podruhe. Pak uz je to spise trapne.

mho myslím, že sa zaobídeme aj bez otázky. Skús proste doma nadránom parkrát tresnúť hrncom po radiátore a sused ti už presný čas povie :-)

Dobre, dajme tomu že pri dotaze na aktuálny čas dotazovaný potrebuje nejaký buffer, aby bol schopný odpovedať.

Ale čo trebárs to ďakovanie?

A keď už sme pritom, čo tak použiť nejaký zmysluplný buffer? Napríklad:

„Prosím vás, [krátka pauza] koľko je hodín?“

fczbkk: o co konkrétně prosíš? ;-)

MHO: O informáciu o aktuálnom čase.

No ale ta veta je nesmyslna. Nahlizeno logikou doslovneho chapani zdvorilostnich frazi.

MHO: Myslím, že si od začiatku nerozumieme. Skúsim ten svoj zápis vysvetliť.

Nemám nič proti frázam. Je jasné, že nie je možné ich brať doslovne. Pokiaľ nejaká fráza má ustálený a všeobecne známy a zrozumiteľný význam, nie je dôvod brať ju doslovne.

Narážal som na niečo iné. Ľudia akoby mali pocit, že čím komplikovanejšie sa vyjadria, čím viac vaty na frázu nabalia, tým budú vzletnejší a zdvorilejší. S čím ja osobne rozhodne nesúhlasím.

Pripadá mi proste zbytočné a škodlivé frázy deformovať. Myslím si, že sa tým do fráz vnáša chaos a znižuje sa ich zrozumiteľnosť.

Okrem toho proste prestávajú dávať zmysel a občas dokonca naberajú iný, nie práve najpozitívnejší. Ako napríklad u toho poďakovania-nepoďakovania v mojom zápise.

To chapu. Jen tvrdim, ze to tak neni a je to hledani problemu kde neni.

Tyto fraze jsou soucasti slusneho chovani. Pochopitelne je lze pouzivat spatne, lze jich naduzivat atak dale. Ale beznym vyrokem „Nechtel by jste mi prosim pomoci“ nebo „Rad bych Vam podekoval“ nic nezkazim. Ani se nijak nepretvaruji. Je to jen jina slusnejsi forma podekovani.

A tvrdim dale, ze (snad) nikdo nepouzije formu „Chtel bych Vam podekovat za..“ jako obejiti podekovani. Aby se pak za rohem bavil tim, jak mu ten druhy naletel a jak on se krasne vyhnul podekovani.

Netvrdím, že to tí ľudia myslia zle. Pochybujem že tým niekto sleduje niečo zlé. Neuvedomujú si však, že tým význam frázy pozmieňajú, občas nie práve najsprávnejším smerom.

S tým že ten balast robí frázu „slušnejšou“ nesúhlasím. A v tom je asi práve ten konflikt.

Idelane to lze ukazatna cizim jazyku. Ve chvili kdy te v kazde ucebnici anglictiny uci, ze pokud chces byt zdvorily, tak mas cokoliv uvest pomoci balastu typu „I would like to kindly ask you to“. Pak to vsichni pouzivaji a oslovovani to tak i chapu. Je to proste spolecensky uzus. To ze je to nelogicke, ze je to castecne pokrytecke je pravda. Ale o tom zdvorilost preci je. Na techto drobnych pretvarkach a ritualech je postavena spolecenska konverzace a slusne chovani vubec.

fczbkk a mho: Dovoľte mi, láskavo, vstúpiť do vašej debaty /nečakám na dovolenie/ a upozorniť vás na iný balast, s ktorým som sa vo vašich diskusných príspevkoch stretla. Proste mi pripadá v písomnom prejave zbytočné slovo PROSTE. Určite sa ozvu znalci českého jazyka, ale čo sa týka slovenčiny ide jednoznačne o čechoslovakizmus. Ak už je, Riki, v tvojom slovníku toto slovo nevyhnutné, skús ho nahradiť výrazom priamo, alebo používať slovenský výraz prosto. Ale inak sa veľmi teším tvomu peknému prízvuku a čechoslovakizmom. Je vidieť, že sa v Prahe domestikuješ.

Áno, v poslednej dobe to na mňa konečne pomaly prichádza. Mám z toho radosť.

dexy: Akože proste napríklad ty vole.