Kaviareň. Sedím tu s dvoma kamarátmi. Bavíme sa o spoločnom projekte. Rovno predo mnou sedí iná trojica. Dvaja chlapi, jedna ženská. Všímam si ju až v momente, kedy vstáva a ide na záchod.

Celá v bielom, dlhé blond vlasy. Solárko, dlho a často. Chuďučká až vysušená, spinning trikrát týždenne. O to viac na nej vynikajú neuveriteľné kozy. Trčia z tela v neprirodzenom uhle. Pri chôdzi sa ani nezhupnú. Pretekajú cez push-upku. Každú chvíľu čakám, že sa s nimi niečo stane. Neviem či sa aj so svojou majiteľkou vznesú, alebo proste explodujú.

Kým je na záchode, všímam si jej spoločníkov. Sú v Prahe a majú nejaké peniaze. Ich oblečenie je lacné. Mobily za korunu, k paušálu. Buď im vyšiel kšeft, alebo zbohatli len nedávno. Zjavne nie sú vo svojom prostredí. Skrývaná nervozita. Chcú si užiť.

Jeden z nich je vidiecky chlapec. Pupok a fúziky. Snaží sa byť žoviálny a vtipný. Nejde mu to. Pije, objednáva si podľa ceny.

Druhý je svetáckejší. Pravdepodobne dochádzal na strednú školu do neďalekého mesta. Nemá fúzy, podľa toho sa to pozná. Tiež je žoviálny, ale takým arogantnejším, nie balíckym spôsobom.

Ženská sa vracia. Hromady nevkusných šperkov na nej cinkajú. Kým je jej tvár bez výrazu, vyzerá na 35. Akonáhle prejaví emóciu alebo začne hovoriť, na povrch sa kruto dostáva jej skutočnejší vek. Dotýka sa vlasov, nakláňa hlavu, rozširuje oči, špúli ústa. Vysiela všetky správne signály. Vyzerajú nepresvedčivo.

Chlapíci slintajú. Sveták sedí vedľa nej. Nakláňa sa. Biely rolák nemá žiadny výstrih, za ktorý by bolo vidno.

Nezasunú. Dnes nie. Ani jeden, ani druhý. Neverím tomu. Opije ich, nebude s tým mať žiadnu prácu. Už sú dosť načatí. Vezme si svoje peniaze a odíde.

Zajtra sa zobudia a vrátia domov. Kamarátov poinformujú, ako si s ňou v Prahe ohromne užili. Obaja. Všetci im budú veriť a závidieť. Nakoniec tomu uveria sami.

Nie som si istý, či ich ľutujem.