Už pár dní sme sa s Hankou ošívali. Niečo dobré by sme obaja zjedli, ale nevedeli sme vymyslieť čo. Až sme na to cestou na prednovoročný nákup prišli. Pečené mäsko. So spústou šťavy. Vymazávať pekáč dobrým chlebom. Mňam!

Pôvodný plán bol taký, že to dáme na Silvestra okolo poludnia do trúby a necháme to v nej na nízku teplotu až do pol noci. Aspoň budeme mať motiváciu vydržať.

Kúpili sme kus bravčového s trochou kosti. Naložili sme to do marinády z olivového oleja, fenyklu, zmesi aromatických byliniek, hrsti čerstvo mletého čierneho korenia a soli. K tomu dve jalapeños, nech to má trochu grady.

Ráno som to rýchlo osmahol a uložil do pekáča. Štedro som to celé posypal cibuľkou, plátkami cesnaku a mandľovými lupienkami (nabudúce asi skúsim aj olivy). Zalial som to vývarom a zabalil do dvojitého alobalu.

Na 150°C sa to dusilo celý deň.

Môžete trikrát hádať, ako to dopadlo. Rozvoniavalo to ako divé. Slintali sme ako besní psi. Vrhli sme sa na to už o ôsmej a napchali sa do prasknutia. Ale stálo to za to. Takú dobrotu som už dávno nejedol.

Mäso sa úplne rozpadalo, vôbec ho netrebalo krájať. Šťava bola lahodná, nasiaknutá do chleba bola tou najlepšou prílohou. Pikantné to bolo tak akurát. Pálivosť vôbec neprekrývala chuť, ozývala sa až trochu neskôr vzadu na jazyku.

Proste dokonalosť. A pritom je to tak jednoduché, že to musí zvládnuť úplne každý.

Vrelo odporúčam.