Dnes ma v autobuse premkol pocit, že som už príliš stará na to, aby som si užívala Vianoce. Že som – podobne ako už tu niekto písal – prešvihla čas detstva, kedy sa z Vianoc bezstarostne tešilo a nastala doba, kedy prichádza povinné šťastie….

Povinne sa snažiť urobiť śťastným iných, lebo – keď to nevýde – nebudú Vianoce také, aké majú byť…. Povinne piecť. Povinne upratať. Povinne opraviť slohové práce – ako sa na správnu učiteľku slovenčiny patrí. Povinne obstarať salonky, kúpiť kapra, umyť okná a poslať pohľadnice…

Nestíham si uvedomovať, že všetky tieto povinnosti vlastne chcem robiť, a že ich robím rada. Stojím vo virvare udalostí, v ktorých musím všetko stihnúť načas, len aby sa moje šťastie nezrútilo ako domček z karát. Aby sa stihli pripraviť pekné sviatky…

Pohádali sme sa s priateľom. V nervozite, tri dni pred Vianocami, počas ktorých sa nesmie byť nešťastnými, opustenými, osamotenými, či nebodaj zle naladenými. Neviem, čo nás mrzelo viac. Či tá hádka, alebo pocit, že kríza vrcholí v čase lásky a pokoja.

Niekedy si pripadám jednoducho stará. A to len z toho dôvodu, že dokážem uniesť veci. Dokážem uniesť nezhody, udržať si vžťah aj napriek tomu, že už dávno prerástol do nie príliš jednoduchého spolužitia. Dokážem uniesť stratu tej obrovskej zaľúbenosti, tej energie, búšenia srdca a ošiaľu. Dokážem viesť (ne)jednoduchý, úctou naplnený život. Aká som teda dospelá!

V tom autobuse ma ale zasiahla myšlienka ako z čistého neba. Moji rodičia museli uniesť obojstrannú neveru. Rozumiem tomu, viem, o čo išlo, poznám dôvody, rozhodnutia a aj úctu k tomu, že nakoniec ostali spolu. Som dostatočne veľká, aby som si pripustila, že nevera sa môže prihodiť aj mne. Ale zároveň… Nezabíja práve takéto myslenie všetku tú romatickú radosť, ktorá nám robí život znesiteľným? Uvedomila som si, že nechcem byť dostatočne veľká na to, aby som musela zvládať neveru. Že byť dospelým nemusí nutne znamenať vedieť uniesť zlé veci….

Na niečo som už veľká, ale na povinnosť zakaždým múdro unášať stres ešte nie. Ešte chcem mať možnosť zvoliť si, ako až dospelo sa zachovám.

A na Vianoce sa zachovám celkom jednoducho – detsky. Bezstarostne, s láskou. Ako keď som bola malá – vôbec som nevidela problém v tom, že paneláky nemajú komín. Ježiško u nás chodil komínom a nikdy nemeškal….