Včera večer sme vyrazli autom do divadla (hrali Ženu z dřívějška od Rolanda Schimmelpfenniga… Cohen ho už pozná, boli sme spolu na jeho Arabskou noc, pamätáš?). A cestou sme dostali defekt.

Už som pár defektov zažil. Nikdy však nie na mojom aute. Nikdy som ho nemusel vymieňať koleso. Bol som z toho značne prešlý.

V noci po tme som to už vôbec nechcel riešiť. Hankin otec sa síce ponúkol, že mi príde pomôcť, ale nechali sme to tak. Dohodli sme sa, že tam zbehneme ráno.

A tak sme dnes o ôsmej vyrazili. Vysvitlo, že výmena kolesa je vlastne dosť jednoduchá vec. Akurát si pritom človek strašne zasviní ruky. A potrebuje na to zdvihák, ktorý pri prvom použití nepraskne. Ten môj praskol. Ešte že sme tam boli autom Hankinho otca, použili sme jeho.

Mám to za sebou. Svoju prvú výmenu kolesa na aute. Som na seba celkom pyšný. Aj keď som si poriadne vydrhol ruky, po stranách niekoľkých prstov mám ešte stále zažranú špinu. Pod nechtami tiež. Cítim sa ako skutočný chlap.

PS: Len tak mimochodom, Defect má zopár nových designov. Omrknite ich, sú senzi. A keď ich stihnete objednať do zajtra, môžete sa z nich radovať už pod stromčekom.