Minuly tyzden som stravil v europe. bol som na jednej akcii v rakusku. veci fungovali ako na dratkach. ziadne problemy. ziadne obstrukcie. bol som aj par dni doma. rychly internet. veci fungovali a dali sa vybavit za jeden den, miestami menej.
potom som sa zial musel vratit do tejto… hm.. ako to nazvat a sprosto nenadavat? krajina to rozhodne nie je.

prva vec co ma prekvapila ked som prisiel bola, ze mi bezdovodne nefungovala sprcha. ohlasil som poruchu. na druhy den znovu.
riesenie prekvapilo aj mna a to som si zvykol uz na vela.
sprcha

vcera sa mi konecne podarilo zohnat „kuvajtske pohladnice“. myslim, ze toto nepotrebuje komentar uz vobec.
pohladnice

ale jednu vec som si uvedomil. dnes v aute cestou na rokovanie.

ja tu nemusim byt.

obcas mavam takyto sen: som v skole na skuske. absolutne netusim o com ten test je, cumim do neho a nechapem, neviem nic vypocitat, neviem odpovedat na ziadnu otazku. a potom sa zrazu opytam sam seba: preco som tu? co tu robim? ved uz som inzinier, vobec, ale vobec tu nemusim sediet. a s obrovskou ulavou vyjdem von z poslucharne.

je to velka ulava ked si clovek uvedomi ze niekde kde sa mu nepaci vlastne ani nemusi byt.

ale ako je zname, z dobreho sna sa zobudza ovela lahsie nez zo zleho.

ale nemusim tu byt. nebudem si to proste tak brat a ked toho budem mat plne zuby, jednoducho odtialto odidem.

samozrejme ze by bolo fajn pokracovat v praci na vzrusujucom projekte v exotickej krajine s partiou skutocnych odbornikov.
presne take to totiz malo byt ked nas sem lanarili.
realita? tocime sa v kruhu bez jedineho skutocneho pokroku uz 6 mesiacov, v krajine na ktoru tazko najst pekny privlastok, za podmienok ktore ani zdaleka nezodpovedaju tomu co nam slubovali a v situacii ked investor nema ziaden tah na branku.
argument ze by som nemal nechat zvysok teamu v stychu by mal zmysel ak by sme boli zavaleni zodpovednou specializovanou technickou robotou.

som rad, ze mam tolko slobody, ze tu nemusim byt.