AcidLog je experiment. Nadesignuj a naprogramuj si ho podľa vlastných predstáv. viac »

Až donedávna som si myslel, že som úchyl. Ale potom som sa počas jedného rozhovoru so Suicidekingom dozvedel, že to robí tak isto. A to ma primelo vyjsť z anonymity a napísať o tom.

Keď mám písať nejaký dokument, používam k tomu HTML editor. Výstupom na konci je samozrejme wordovský dokument (alebo PDF alebo do čohokoľvek to treba nakoniec vyexportovať, to je jedno). Ale obsah píšem v HTML editore. Pretože je to pre mňa oveľa jednoduchšie. Práve som jeden taký dokument dopísal a trochu som sa pri tom sledoval a analyzoval to:

  • Keď som v prostredí textového editoru, furt myslím na formátovanie. Aj keď si prepnem zobrazenie do takého osnovového alebo akého pohľadu, furt myslím na formátovanie. Keď klikám na nejaké ikonky, myslím na to ako to bude vyzerať. Keď robím odrážkové zoznamy, mám tendencie postrkávať umiestnenie odrážok, rozostupy medzi nimi, odsadenie odrážky od textu a tak. Proste sa furt zaoberám obsahom. Na druhej strane u HTML editoru som zvyknutý na to, že obsah je obsah a formátovanie príde až potom.
  • Textové editory majú strašnú spústu funkcií. Nehovorím, že je to zlé. Pokiaľ by som robil niečo komplikované, iste by som ich s radosťou využil (a svojho času, keď som si privyrábal prepisovaním a kompletizovaním diplomoviek, som ich takmer všetky úspešne využíval). Ale pri bežnej práci potrebujem akurát tak odstavce (P), nadpisy a podnadpisy (H1, H2, H3), odrážky a zoznamy (UL, OL) a zvýrazňovanie (STRONG). To je fakt všetko.
  • Odrážky. Tie ma občas fakt trápia. Textové editory umožňujú s odrážkami ozaj čarovať – viacúrovňové odrážky, nadväzovanie zoznamov, skladané číslovanie a pod. Problém je v tom, že to čo obvykle potrebujem je úplne jednoduchý vnorený odrážkový zoznam a nič viac. Lenže v takých prípadoch sa mi do toho občas začínajú srať práve vyspelé odrážkové funkcie a mňa to akurát tak irituje. Takže s nimi bojujem, snažím sa ich najprv vypnúť, potom nakonfigurovať tak aby fungovali ako chcem a nakoniec skončím u toho, že sa to už ani nesnažím konfigurovať iba upravujem formátovanie tak aby to vyzeralo že to funguje.

Neviem. Možno je to profesionálna deformácia. Ale fakt mi pripadá jednoduchšie napísať si to všetko v HTML editore. V prípade že mi niečo začne blbnúť (napríklad už spomínané odrážky a ich vnáranie), mrknem sa do kódu a hneď vidím kde je problém a viem presne čo kde upraviť aby to bolo presne podľa mojich predstáv. Dokonca keď potrebujem použiť nejaké špeciálne formátovanie, je pre mňa rýchlejšie si to nastaviť cez atribút style v kóde než sa prehrýzať cez nejaké dialógové okná.

Je mi jasné, že pre bežného užívateľa je to šialenstvo, že je pre neho jednoduchšie naklikať si všetko v textovom editore. Ale mne to HTML-ko pripadá ozaj jednoduchšie a praktickejšie. A tak si to píšem v ňom, nakoniec to copy/pastnem do firemnej šablóny (ktorá sa postará o formátovanie) a je to hotové. Hurá.

Komentáre

Ja som to istého času robil presne takto. Písal rovno HTML. Avšak HTML sa mi píše úplne na hovno lebo furt musím prepínať medzi slovenskou a anglickou klávesnicou. Kde je na slovenskej klávesnici <>? (Nebrať ako vulgarizmus.) Riki ty máš na to asi nejaké brutálne klávesové skratky.

Silne rozlišovať medzi písacou a formátovacou fázou sa naozaj oplatí. Keď píšem tak väčšinou otvorím Notepad a jediné formátovanie čo robím je vloženie prázdneho riadku. Tak si spravím odstavce aj nadpisy. Vo výnimočných prípadoch spravím odrážku cez číslo alebo cez mínus. Všetko ostatné formátovanie čo som sa snažil robiť súčasne okolo by som potom aj tak zrušil. Keď totiž píšem a to ešte neviem dobre, tak odstavce, vety či slová stále kadejako prehadzujem. Opravovať vety a sledovať popri tom nekonečnom prehadzovaní nejaké tagy, tak to by ma zabilo. Som na to príliš lenivý.

 

Mě v tomhle vytrhnul trn z paty Open Office. Nejdřív napíšu text bez formátování a pak je tam takový nástroj podobný „fill“ z photoshopu, kterým když klikneš na odstavec tak se celý zformátuje aktuálním stylem. Takže párkrát kliknu a formátování je hotové. Je to stejné jako v HTML – tam napíšu text a pak párkrát zmáčknu Alt+něco a mám taky zformátováno.

 

Priznejme si otevrene, ze nas je takovychto blaznu vic. :-) Taky to takto casto delam, kdyz z zadneho jineho duvodu, tak proto, ze proste nejsnadneji a nejveseleji se mi bezny text (no ono vlastne jakykoliv text, i zdrojovy kod) edituje v emacsu, tudiz v ruznych office programech si pak pripadam jako jednoruky. Ale tohle neni uchylka jenom webmasteru, ma to vyrazne starsi koreny, znam lidi, kteri by veskere obdobne texty ze stejneho duvodu psali zasadne v (La)TeXu. A popravde receno pokud radi experimentujete, tak bych Vasi pozornosti doporucil LyX, coz je jakysi graficky frontend nad LaTeXem a je prave nekde na pul cesty mezi editaci vyslovene zdrojaku, a cistym wysiwygem, ze kteryho by se clovek zblaznil. Proste neni nutne (byt je mozne) resit ty nejvetsi detaily latexovskych znacek, ale na druhou stranu pri psani clovek prave neni svaden neustalymi snahami o „online“ formatovani. Psal jsem v LyXu diplomku a vazne se mi to dost zalibilo.

richard: Teda nevim, jestli myslim totez, co Ty, ale MS Office ma nekde nastroj, ktery nasaje styl odstavce, kde clovek zrovna je, a ten pak umi jednim kliknutim pouzit i na jine odstavce. Kde je tohle v OOo? Ja to nemoh najit. Tedy nastesti v OOo to neni az tolik potreba, ponevadz tam se podstatne lepe pracuje se styly odstavcu nez v MSO.

johno: No ja jsem tohle sveho casu resil v emacsu pomoci psgml-mode – on ma teda radu nehezkych vlastnosti, predevsim je hrozne pomalej, ale jednu moc peknou – veskere znackovani se da delat klavesovymi zkratkami; jeden priklad za vsechny – pri zmacnuti Ctrl+c Ctrl+e se Te zepta, ktery element chces vlozit (pricemz Ti dovoli vlozit jenom to, co je v danem kontextu podle DTD mozne), napises treba div, enter a do textu se vlozi [div][/div] a kurzor se umisti tam doprostred. Kdyz chces pridat atribut, tak das Ctrl+c Ctrl++, jsi tazan na nazev atributu (opet jenom z tech povolenych) a na hodnotu atributu, to vse je pak hozeno na spravne misto a kurzor pri tom zustava na puvodnim miste, takze tam muzes mit rozepsanej nejakej dlouhej text a usmyslet si, ze pridas tomu divu, kterej zacina o par radku jinde, a udelas to, aniz bys vubec musel pohnout kurzorem, nasledne pak muzes psat dal. Tim, ze tam jde tohle vsechno delat takhle jednoduse, clovek muze mit zapnutou celou dobu ceskou (slovenskou) klavesnici, ponevadz znacky jako mensitko a vetsitko vubec nepotrebuje psat.

 

mne sa prave kvoli tym zobacikom zapacili formatovacie znacky ako ma wiki alebo textile. Obidve maju par nedokonalosti samozrejme.

Mimochodom, ked uz zobaciky, existuju nastroje pre premapovanie rozlozenia klavesnice – kazdy HTML koder to oceni :)

 

Ja som si v poslednej dobe zvykol na wiki syntax, je to rychle a prehladne. Predtym som tiez obcas pisal rovno do html, zvlast ak to malo byt na intranete.

 

Pridaj komentár

Komentáre môžu pridávať iba prihlásení užívatelia.