Urevaná puberťáčka

Tentokrát asi nejdem písať o mojich dvoch mesiacoch. Aj keď boli celkom fajn…
Neviem, či som o tom písala, ale v novembri odišiel môj otec do Talianska oberať mandarinky :] Naši sú rozvedení, takže som ho videla tak raz za týždeň. Preto som si nemyslela, že mi bude nejak extra chýbať. Naposledy sme spolu volali na Vianoce :]. Popriali sme si šťastné a veselé a tak, povedal mi, čo robí a tak :]. Správy o ňom som mala od vtedy iba od babky, keďže ona mu volá každý týždeň. Zistila som, že je na Sicílií a že z mandariniek presedlal na pomaranče :].
Včera som bola s Danom a jeho partiou vonku. Zrazu mi zavibroval mobil a prvé čo ma napadlo, že mami mi volá, kedy prídem domov. Pozrela som na telefón a neznáme číslo: ,,Halóóó ???" A ozval sa môj oco. Ja som zrazu bola úplne šťastná. Hneď som išla von, aby som ho lepšie počula. A ako sme tak spolu volali, tak mi prišlo do plaču. Som bola rada, že ho zas počujem..... až vtedy som si asi uvedomila, že mi naozaj chýba. Skoro som až plakala, pritom som ani nevedela prečo. Ale každopádne som rada :]

Ak prídu poštou víza do stredy, mami vo štvrtok odlieta do Austrálie. Dnes sme sa spolu bavili a ja som sa rozrevala… cítim sa ako urevaná puberťáčka :D… bude mi chýbať. Ale tak, teším sa, že za ňou možno na prázdniny prídem… sakra… nie, nebudem plakať… alebo budem ?… budem…

Nechápem všetky moje kamarátky, ako na svoje mami môžu povedať, že ježiš, to je krava a bla bla bla. Ako sa môžu každý deň hádať za blbosti. Bez nich by sa ani nevycikali. Okej, nie všetky, ale som si istá, že velká väčšina. Ja som s mojou mami nikdy nebola za zle. Vždy som ju brala viac-menej za kamarátku a nie za mamu. A teraz, keď mi kamarátka odíde, budem musieť sama platiť účty :D.

LÚBIM VÁS…

Teraz mi musíte všetci držať palce, pretože neviem, ako vydržím počúvať dedkove reči :D...... potom prijímačky… = to sú asi také dve veci, ktorých sa začínam báť :D