Ani neviem ako, dostal som sa pri dnešnom meditovaní pri internete na stránky skvelého internátneho rozhlasového štúdia, ktoré funguje na tisíclôžkovej internátnej stavbe. No skrátka, na stránky tlis.sk

Ba či vlastne viem ako. Cohen so mnou hodil reč a v tej reči mi zľahka ukázal, ako sa hľadajú mp3 na internete. Index of /hudobne mi proste muselo padnúť do oka. Tak som si celkom legálne naťahal skvelé relácie tohto skvelého IRŠ. Práve teraz tu v tme meditujem pri profile MOM a cítim sa skoro ako na internáte pred deviatimi rokmi. Je tu síce zopár malých rozdielov, vtedy vedľa mňa zaspával spolubývajúci Mates, hrala tam búdka a teraz tu kúsok spí moja milá a do analógu skonvertované digitálne vibrácie interpretujú slúchadlá koss.

Technológia medzičasom zjavne pokročila, už nie som taký vydrbaný z reálií Bratislavy a serú ma predovšetkým chcanky na hlavnej stanici, pretože tadiaľ chodím do práce. Tento zápis má byť však predovšetkým o pohode a pocitoch, preto tému Močiaca pani za lekárňou radšej uzavriem touto krátkou vsuvkou.

Skôr, ako začnem vysvetlovať pocity 64 bitového počítadla prenesených dát, dovolím si uviesť odstavec Martinovym citátom:

a to stiahlo za par sekund

V tom momente som pochopil, aké je to nesmierne tažké, vysvetliť krovákovi funkciu internetu. No predstavte si to, čo všetko by musel zvládnuť. Sám si neviem predstaviť, ako sa asi tak môže cítiť server, z ktorého prúdia dáta nevedno kam. Rezko poslúcha, načúva, rozdáva, a pritom je len jedným bodom v systéme plnom poslúchačov a rozdávačov. Osobne ma veľmi fascinuje predstava, že ja tu ležím v posteli, notebook mi prihrieva miešok, naťukám pri tom do prehliadača varez.ru/blabla­[ENTER] a niekde v prdeli v rusku, v klimatizovanej miestnosti, tíško čušiacemu serveru začne poprdkávať harddisk.

Myslím, že pre našu generáciu je charakteristický práve zvuk poprdkávajúceho harddisku. Milióny poprdkávaní naraz tvoria kakofonickú melódiu internetu. Komunisti bojovali, beetlesáci sexovali, my, za tichého súhlasu harddiskov, browsujeme.

Tento príspevok necháva nečakane veľa motívov otvorených (Močiacu pani nerátam). Naznačím iba, že pocity 64 bitového počítadla prenesených dát po pravidelnom mesačnom reštarte nie sú vôbec romantické. A práve nastal čas dať vám pááá-páááá…