mel jsem nekde peknou knizku o socialnim chovani. Tam ta odpoved je :-)

fczbkk: nic si z toho nedělej, já se na to ptám taky furt. Není větší potěšení než nasrat bližního svého ;-)
A u mě je vždycky něco nového takže mi bližní nemohou oplatit stejnou mincí :-)

mho: to by mě zajímalo, jakpak se knížka jmenovala?

Richard: Emoční inteligence

MHO: Mohol by si mi ju prosim pozicat? Alebo mi aspon prezrad, v com je problem. Fakt ma to zaujima.

FCZBKK: Ale zas je to možno lepšie ako v USA, kde ti každý na otázku „How are you doing?“ odpovie so širokým úsmevom „Weeeelll, thaaanks!“, aj ked mu včera prešlo mačku auto. Síce to má aspoň výhodu, že je to pozitívna emócia, zatiaľ čo tvoj prípad je skôr o tom, že ťa reakcia tázaného naserie. Ako sa aj stáva.

webios: americke „how are you“ ma presne ten samy vyznam jako nase „Dobry den“. Tedy ciste formalni. Mimochodem je docela zajimave sledovat amika, kdyz mu na tuto otazku zacnes popravde odpovidat. Coz rada lidi z nevedomosti dela :o).

Riki, ludia iba priatelom odpovedia ako sa maju, kamaratom a znamym sa az tak otvarat nechcu.
Mam ten isty problem, myslim ze ked sa mam niekto spyta ako sa mam ze ho to zaujima, zial je to vacsinou len prazdna fraza, alebo skoro prazdna fraza.

V knizke Umeni jednat s lidmi Vladimir Lvovic Levi uvadza ze
„Ti ludia ktorych ked sa spytate: "Na com prave delate“/ „ako sa mate“ a oni zacnu naozaj rozpravat ako sa maju su prikladom patologickeho otravu(otravnika? ), ktory si neuvedomuje jak je otravny.
Vyskytol sa mi uz aj podobny problem v opacnom smere. ked sa ma znamy spytal ako sa mam , som si naivne mysel ze ho to zaujima, a zacal 10 min. rozpravat. Zial som sa potom nedozvedel ako sa ma on. Bud otravene odisiel alebo cas spolocnej cesty, nahodneho stretnutia bol prilis kratky a moja ukecanst ho premarnila na vlastnu zbytocnu a otravnu prezentaciu :-((( ach jaj. :-)

SAx: v jednom se pan Vladimir Lvovic Levi plete – nekteri z techto otravu si uvedomuji jak jsou otravni a prudi napriklad proto, aby jim lide prestali klast otazky na ktere nechteji znat odpoved.

Vzostup IQ bol zaznamenaný vo všetkých vyspelých krajinách sveta. Dôvodom je ľahší prístup k vzdelaniu, keď viac detí absolvuje viac škôl, aj rozšírenie najrôznejších rébusov a počítačových hier prispievajúcich k priestorovej predstavivosti a logickému mysleniu. Naopak súčasná generácia detí a mládeže je omnoho viac postihnutá emocionálnymi poruchami než predchádzajúca generácia. Dnešné deti sú osamelé a deprimované, omnoho zlostnejšie a nezvládateľnejšie, nervóznejšie, úzkostlivejšie, impulzívnejšie a agresívnejšie. A z týchto detí vyrastajú dospelí jedinci, ktorí o kladných emóciach vedia pramálo. Až tak, že psychológovia boli nútení zaviesť pojem emočná inteligenicia. EQ je v dnešnej dobe stavaná na úroveň IQ, ak nie je ešte doležitejšia. Stačí si dať do vyhľadaváča EQ a si zaplavený informáciami, postupmi, kurzami z oblasti EQ. Dokonca je z toho aj dobrý biznis.

Ak sa spýtaš niekoho v dnešnej dobe ako sa má, čo má nového, vlastne ho len podráždiš, lebo on kladné emócie ani nepozná, ako má o nich teda hovoriť. Paradoxne ma napadá príklad, ako odpovedá na takúto otázku tvoja baba. Len my najbližší vieme, že je na tom zdravotne veľmi zle a otázky podobného typu nemá rada. Odpovedá jednoducho – ŽIJEM. Je v tom veľa múdrostí, lebo momentálne je to, že žije to najdoležitejšie. Takže Riki, ak sa najbližšie budeš chcieť niekoho spýtať čo má nového, ako sa má, najprv uváž, či bude mať dotyčný hovoriť o niečom emočne príjemnom. Inak sa stretneš s podráždením a mrzutosťou.