Jirka ma včera vymákol. Správne, aj napriek môjmu hrdinskému prehláseniu, že chcem mobil, ho v skutočnosti nechcem. O tom prečo ho nechcem, som už písal niekoľko krát (napríklad tu alebo tu) a nemienim sa zbytočne opakovať. Len dodám jeden nedávny postreh.
Dosť často sa mi stáva, že sa ľudia podivujú ako môžem žiť bez mobilu. A uvádzajú rôzne príklady, kedy by som ho potreboval, ktoré sú podľa mňa úplne scestné. Napríklad nedávno kolega Procháček: „To je blbé, že nemáš mobil. V nedeľu som niečo potreboval a keby si ho mal, brnkol by som ti.“ Áno, je to blbé, ale nie pre mňa. Z môjho pohľadu je fajn, že ho nemám, pretože ma v nedeľu nikto neotravoval s pracovnými záležitosťami. Aj keď samozrejme chápem, že pre Honzu to bola negatívna vec.
On vôbec ten argument, že keby som mal mobil, mohli by mi ľudia zavolať, je veľmi častý. A pritom tak zjavne mimo. Je sebecký. Nikto mi ešte nikdy nepovedal: „To je škoda že nemáš mobil. V nedeľu som nemal čo robiť a chcel som ti brnknúť, či s niečím nepotrebuješ pomoc.“ Ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, ten argument ma vždy vedie k myšlienke, že by mi ľudia mali ponúkať svoj mobil a poprosiť ma aby som im to zdvihol keď mi zavolajú, namiesto toho aby ma ukecávali, aby som si kúpil vlastný.
PS: Kecám. Nie je pravda, že ešte nikto nemal rozumný argument prečo mať mobil. Opäť to bolo v komentári k včerajšiemu zápisu. Richard, skúsim niekde vyhrabať Hankin starý mobil a číslo dám len tebe. Ale Boh ťa zavaruj, aby si mi volal kvôli niečomu inému než je pivko s Drakom!

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Clovek sedici cely den pobliz pripojeni na internet mobil nepotrebuje. Moje manzelka mobil take velmi dlouho nemela a nyni ma vyslovene utajene cislo za ucelem reseni krizovych situaci. Je zajimave, jak moc je pro mnoho lidi prekvapiva zprava, ze se da zavolat i cloveku co mobil nema. Jiz peknych par desitek let existuji pevne linky.
Ja osobne mam mobily rad. Souvisi to jednak s moji praci, kdy se bez neho neobejdu a jednak s mym hracickovstvim. Od te doby co si mohu psat midlety v Jave, je to uplne jina kava ;-). Ale strasne mne sere, jak lide ztraceji schopnost zorganizovat si veci rovnou bez onoho – „ja ti brnknu“. Vim, ze to strasne svadi. Proste to neresit a nechat to na posledni chvili, ale je treba se tomu branit. Jako klasicky vyukovy pripad slouzi toto: jezdim v zimne vikend co vikend do hor, na chatu, kde neni signal. Ted uz tam trochu je, ale diky plechove strese az na zem dost malo a nejisty. Na chatu se jde 40minut s batohem do kopce, vyjet autem nelze. pokud pozvu nejake kamarady, tak je nutne se dohodnout, kdy na ne dole pockam abych je dovedl. Nebo se musi presne naucit cestu. Vzdy je upozornuju: „vemte si veci do batohu, na nohy pevnou obuv a budte tam presne v sest. Mobil mam vypnuty, stejne tam neni signal.“ No a co myslite. Ani nespocitam, kolikrat jsem prisel dolu, tak stoji clovek v polobotkach zapadly po kolena do snehove brecky, v ruce drzi kufr na koleckach s vecma a snazi se mi uz pul hodiny dovolat, ze prijeli driv. ;-)