Ja vijem, vela toho už nenapíšem, ale volajako sa mi nechce :].

V škole nové dokopy nič. Doma nové dokopy tiež asi nič. Možno iba to, že na tento víkend prišla krsná, Monika. hm… mimo školské aktivity nové to, že stále úspešne chodím na spev-každý utorok, na tanečnú budem chodiť tam, kde som chodila, pretože bude lepšie, keď ešte rok počkám a potom prestúpim-to kôli môjmu veku, a s volejbalom to vyzerá tak, že budem chodiť. Tak ale to najprv musím zavolať kamoške a bla bla bla… také opletačky okolo.

Po zdravotnej stránke-teraz myslím tú fyzickú-som dosť v pohode. To že ma stále bolí hlava neberiem ako problém, takže fajn. Lieky beriem pravidelne už desať dní :D. Na kardiologickom vyšetrení mi pán doktor povedal, že u istého percenta ludí v mojom veku je úplne normálne, že odpadávajú, že je to úplne v pohode. Môže sa mi to teda hocikedy stať znova, ale že sa nemusím báť. Odporučil mi, nech cestujem s kamoškou. Srdce mám zdravé… vlastne k môjmu srdcu sa nevyjadril, ale myslím si to, pretože ak by niečo bolo, tak by mi to asi povedal. Takže ma upokojil, hlavne tím ‚hocikedy sa ti to môže znova stať‘. Na neurologické vyšetrenie idem až v októbry. Tak dovtedy budem brať slušne lieky a budem sa snažiť neodpadávať.

Vrátim sa k tomu, ako som bola u kožného a ten mi povedal, že mám nevjemakú dermatitídu a predpísal mi masť, s najmenšími nežiadúcimi účinkami-alergia na túto masť. Lenže mne tie ‚huby‘, akosy neustúpili, aj keď si to normálne pravidelne natieram. Povedal, že do dvoch týždňov to zmizme, lenže už prešlo vijac a ja to tam stále mám-ten lišaj, či čo to je. Takže asi tam pôjdem znova a poprosím ho, aby mi predpísal masť s väčšími nežiadúcimi účinkami-čo predpokladám bude horšie prejavujúca sa alergia na dotičnú masť.

Teraz tá psychika. hm… ja nevjem. Mne to zakaždým príde také, že som úplný výmel, takže asi sa ďalej ani rozpisovať nebudem.

Moje vzťahy s luďmi okolo… S Danom všetko po starom. Vlastne ani nije. Keď sa ma niekto opýta na Dana, vždy poviem, že je všetko po starom. Lenže nieje to tak. Mám pocit, že ho mám stále viac rada. Takže nič nieje po starom :]. Ešte nikdy som nepísala o Kovačke. Je to moja spolužiačka. Volakedy sme spolu sedeli v lavici. Boli sme dosť dobé kamarátky-aspoň mne to tak prišlo. Ale na konci roka som ochorela, 3 týždne som nebola v škole, potom naša trieda išla do školy prírody a medzitím som ja došla do školy. Takže som nikoho zo školy mesiac nevidela. Keď sa vrátili, všetci mi boli taký cudzí. Už sme si neprezrádzali najtajnejšie tajomstvá, už som o nich nič nevedela. Veď za mesiac sa vela zmení. Potom prázdniny, takže som tiež s nikým poriadne nebola… ale o tomto som nechcela hovoriť. Chcela som iba povedať, že som mala pocit, že sme sa s Kovačkou odcudzili tak trošku. A minule sme spolu boli vonku, iba my dve. Tak to bolo také, fajn, že sme sa pekne porozprávali. Pretože ja ju mám fakt rada a bola by som smutná, keby som jej nedôverovala a nemohla nič povedať… Kebyže s ňou už proste niesom taká kamarátka.

A inak moje vzťahy s luďmi si myslím, že sú dosť fajn. Nieje nikto, s kým by som sa nebavila, alebo nepozdravila ho. Také pohodové…

Až teraz ma napadlo, že píšem s diakritikou :]. To už asi týždeň. Celkom sa do toho už dostávam ;].

LUBIM VAS…

Ale lúbim vás, ostane asi radšej vždy bez tých dĺždňou :].