zsuzsu

Ja sa casto pristihnem pri tom, ze zavidim. Celkom prijemne starosti.

Kazdy ma starosti take, ake si spravi. Je na tebe, co ta trapi a co nije. Iba ty sam rozhodujes o svojich starostiach. Aj teba mozu zatazovat iba prijemne starosti.

Nikdy som nepotrebovala byt nieco extra. Nikdy som nechcela vycnievat z radu. Vzdy som cela byt iba taka normalna baba, ktoru si raz za cas niekto simne. Nechcela som byt vyrazna… Ale ja som nieco extra. Nepretvarujem sa, ako ostatni. Som vzdy uprimna. Nezatazujem sa kravinami. Nemam problemi, ako moje rovesnicky. Mna nezaujima, co prave leti. Ja sa neriadim podla casopisov. Neriadim sa podla nicoho. Robim to, co sa mi prave chce a co sa mi paci. Nepotrebujem, aby mi niekto povedal, co mam robit, abo co si mam obliect, aby som bola in.

Vzdy hovorim ludom pravdu. Aj keby im to malo ublizit. Je to pravda a pravda by sa mala hovorit za kazdych okolnosti. Hovorim vzdy to, co mam prave na jazyku, co ma prave napadne. Nepotrebujem nad tim rozmyslat, abo si nieco premysliet. Asi vela rozpravam. Vecinou moc nepocuvam druhych. Nezaujimaju ma ich prihody, alebo niake trapne vtipi. Je to mozno trosku sebecke. Vecinou chcem byt JA ten, kto je stredobodom pozornosti. Mam rada, ked mozem rozveselovat ludi. Mam rada, ked som trapna. Mam rada, ked si ludia myslia, aka som vysoko inteligentna, pritom ja mam pocit, ze moje IQ nieje vecie ako pocet kolies na bicykli. Mam rada, ked mi niekto do ksichtu vyhubuje a ja mu mozem povedat to, co si myslim. Mozem ho odje*at… Rada si robim randu sama zo seba. Rada si spievam. Hocikde, hocikedy. Je sranda, ked sa na mne uprosted hodiny prirodopisu seci sulaju, pretoze si spievam. Je sranda, ked robim so slamkou bublinky v pohari… Rada kreslim. Kreslim hocico. Mam taky zosit… ked si ho niekto pozera a zrazu tam uvidi obrazok holej zeny, ako sa robi, pozre sa na mna, akoby som nebola normalna…. ale ja kreslim to, co prave chcem kreslit. Pisem, co chcem pisat. Hovorim, co chcem povedat. Ked chcem spievat, tak spievam. Nezadrziavam daco v sebe, ked to cem urobit.

Preco sa ludia okolo pretvaruju, spravaju sa ako dospelaci, ked sa tak mozno spravat nechcu. Ked budem mat 30, uz budem velka dospelacka, asi sa bude odo mna cakat, ze sa tak budem spravat. Ze budem mat dospelacke starosti. Ked budem robit bublinky v pohari, abo budem medzi malimi detmi skakat na trampoline, budu si o mne ostatni dospelaci myslet, ze som chora. Lenze ja iba robim to, co ma bavi. Nepretvarujem sa…. a preto som ina ? Nije….. to si iba ostatni budu mysliet…

Preto mam prijemne starosti… pretoze ma netrapia veci, ktore nechcem aby ma trapili…