Mali sme vstat o piatej a z domu vyrazit najneskor o polsiestej. Ale plany sa menia a tak sa nam podarilo prist pre Dana az o siestej…. no neva, tak sme sa troska omeskali. V aute sme isli ja a Dano v zadu, mami a dedko v predu. Celu cestu do Kosic som prespala v Danuskovom objati :]. Dedko s mami sa rozpravali-teda asi, sak nevem, ked som spala :D. Prisli sme do Kosic, k strykovi, najedli sme sa, vylozili tam dedka, nabrali sesternicu-trinastrocnu Katku- a vystartovali sme na Domasu. Uz som sa nevedela dockat, kedy tam budeme, bo uz v Kosicach sme sa dost zdrzali.

Ked sme dosli na Domasu, bolo tam dost teplo. Rozlozili sme stan a isli to tam omrknut. Ked zacinala Peha, zacalo dost liat, tak sme sa teda isli schovat do stanu. Boli sme uuplne premoceni a vonku stale prsalo. Tak sme si chceli skratit cakanie a zahrali sme si ‚hadaj na co myslim‘… strasna sranda… Ked konecne prestalo prsat, vysli sme von a cely nazhaveny sme sa isli kukat, kto prave hra. Boli tam Hex-aci. Dost dobri… no potom prisli Inekafe. ach jaj, tak nech sa na mna nikto nehneva, ale tak ja ich nemusim. Zacalo prsat a my sme sa zas utekali schovat. Len nevem, ci pred dazdom abo tou hudbou. A sak to uz je teraz jedno. Ked sme sa zas vratili, bol tam Tasler. uff, no, asi nemam slov :]. Po tom dosiel dlhoocakavany Bezdeda a vo vzduchu zacali poletovat plysaky. Ked ho vystriedal dlhoocakavany Mikla, vo vzduchu zacalo poletovat pivo, bo zahlasil, ze by si jedno dal. Ked skoncil, zas zacalo liat. Mami a Katka uz isli spinkat. Ja a Dano sme proste museli pockat na Horkyze a tak sme sa schovali pod jednu striesku, kde sa ale schovavalo dalsich 30 ludi… zaspominala som si na skolsky rok, ked rano chodim do skoly v autobuse. Horkyze boli celkom fajny-sak jako inak- ale uz mi bola zima a brala ma aj driemota. Po dvoch pridavkoch sa Horkyze spakovali a my sme sa celi tiez. Lenze ked sme prisli k stanu, bol v zaujimavom stave. Skoro polozeny… Skusali sme ho postavit, ale akosi sa nedarilo. Zobrali sme teda iba kluce od auta a poskladali sa tam.

Rano som sa zobudila vedla Dana v aute, ktorom sme zaspali. Len auto nebolo tam, kde vecer. Stali sme na parkovisku pred Teskom, kde bolo mozno dalsich 5 aut. Opytala som sa ho, kde sme… ale ocividne bol na tom tam ako ja, bo povedal, ze nevje. aach, jaj… uz som si myslela, ze nas uniesli mimozemstania, ked sa vratila mami a Katka z obchodu. Vraj sme vo Vranove. Tak som este zavrela oci a neotvorila ich, az kym sme nedosli do Kosic.

Dedko nas privital s malou cierno-bielou potvorkou na rukach. Dedko povedal, ze ta potvorka je kocurik-no asi by som nezistila-, ze sa vola Murko a ze ho bereme domov. jaaaj, kolko radosti. Teta nam dala ranajky a povedala, ze urcite sme unaveni tak nech si ideme pospat kym bude obed. Tak sme teda s Danom a Katkou lezali v manzelskej -jake vzruso- a hrali ‚hadaj na co myslim‘ -jaka sranda-… Naobedovali sme sa a isli k druhemu strykovi. Tam sme sa tiez naobedovali a aj s Katkou vyrazili spet domou. Bude u nas teraz na tyzden. Ze nech spozna hlavne mesto a tak :]. V aute cestou domov sme hrali duchaplne hry, tipu: kto nafukne veciu bublinu a podobne… bo na ‚hadaj na co myslim‘ akosi uz nikto nemal chut…

Cestou do Blavy sme sa zastavili v jednom motoreste, ze na kavu. Samozrejme, ze sme premenovaneho kocurika zobrali so sebou. Premenovany bol na Oleg-a, pretoze ho dedko dostal od susedov-ukrajincov, a mami povedala, ze by mohol mat ukrajinske meno. Dedko ho aj tak vola Murko… No, proste sme ho zobrali so sebou. Objednali sme si kavicku a dzusiky a Murka/Olega sme pustili, nech omrkne motorest. V tom nemenovanom motoreste bola aj Jadranka. Hned si ho zobrala na ruky a zacala ho natahovat. Prisadla si k nam a ze ake mame krasne maca, ake zlatucke, milunke atd. Nakrmila ho sunkov a potom chcela, aby sme jej ho predali. My sme vsak ponuku odmietli, no ona stale naliehala. Vytrhli sme jej teda Murka/Olega z ruk a bezali k autu s Jadrankou v petach. Akurat sme vsetci stihli naskocit a zamknut dvere, ked Jadranka vyskocila na kapotu auta a… prave som si uvedomila, ze asi prehanam, a tieto zvasty mi vobec nikto neuveri… hm… no nevadi. Hlavne ze sa Murko/Oleg nazral sunky. Dano ho cestou do Blavy zacal volat Geco… ja ho volam Cica. Takze nas kocur uz nieje len Murko/Oleg, ale je z neho Murko/Oleg/Ge­co/Cica. Musi byt zmeteny, chudacik.

Ked sme prisli domov, nas Punťuško-nas havino- skoro Murka/Olega/Ge­ca/Cicu roztrhal. Ale horsie ako Jadranka nemoze byt nic a tak sme kocura dokazali zachranit. Sak mozno sa raz skamosia… hm… heheee… Boli sme uz seci unaveni a preto isli haji.

Dnes je streda a Katka je u nas uz tri dni. Mam pocit, ze sme sa trosicku skamaratili. Ved tu este budepar dni, takze ked bude odchadzat, budeme sa s placom lucit :]. Tieto tri dni sme toho vela nerobili :D. Iba sa vyvalujeme, veslujeme a rozpravame sa. Je to celkom fajne :D. Nebudem vypisovat kazdy den, bo by to bolo take, ze najedli sme sa, vylihovali, najedli, vylihovali… jaaaj, jak je nam dobre ;]. Takto to bude asi cely tyzden :D.

LUBIM VAS… Murko/Oleg/Ge­co/Cica 4EVER !!!

Celkom si u nas zvykol. Je taky zlatucky a krasny. Teraz mi sedi na kolenach a… fuuuj, sak on sa mi tu vylizuje… uz mi nesedi na kolenach. Macky su nechutne svine. Neznasam macky…