Narazil som na web, ktorý hodnotí falické logá. Medzi uvedenými kúskami sú aj Kostelecké uzeniny. Okrem toho, že ten chlapík zjavne predvádza orálny sex, mi vždy pripadal ako postava z nejakého hororu. Fakt mi naháňa strach, mám z neho zimomriavky. Pokiaľ som niekedy kúpil produkt od Kosteleckých uzenin, muselo to byť omylom. A to nie preto, že by som proti nim alebo ich výrobkom niečo mal, ale preto, že by mi bolo nepríjemné jesť napr. párky, na ktorých ešte len pred chvíľou bol ten xicht.

Ten projekt mi pripomenul zopár vecí, ktoré som si v poslednej dobe všimol. Prvou z nich je firma Climax. Vždy, keď vidím ten názov (v poslednej dobe sa v meste objavili ich billboardy a myslím, že som niečo zahliadol aj nalepené na električkách), uvažujem nad tým, či je to proste len prejav nejakébo blbca, ktorý musí mať v názve X, alebo či je to chytrý marketingový ťah. Je vôbec možné, aby niekto, kto ten názov vymýšľal, nevedel čo to znamená?

Druhou zaujímavosťou je logo Fit klubu Heleny Jarkovské. Videl som ho z auta a pomyslel som si, že je to organizácia pre pomoc postihnutým alebo niečo s paraolympiádou alebo tak nejak. Nemôžem si pomôcť, ale zakaždým, keď to vidím alebo si na to spomeniem, je mi hrozne do smiechu.

A teraz na úplne inú nôtu. Objavil som projekt PostSecret. Prešiel som to úplne celé a som z toho hotový. Už hrozne dlho sa ma nič tak intenzívne nedotklo. A mám chuť poslať tam pohľadnicu s textom: „Odkedy som videl pohľadnice iných ľudí, často rozmýšľam, čo by bolo na pohľadniciach od ľudí, ktorých poznám a vedome potlačujem myšlienku na to, čo by bolo na pohľadnici odo mňa.“