Kedysi ma produkty Applu fascinovali. Bolo úplne jedno, či ide o ich hardware alebo software, všetko bolo úžasné a dokonalé. Sníval som o tom, že si jedného dňa našetrím na Macka. Vlastne som sníval o tom, že si nejakého budem môcť aspoň ošahať. Pár krát som prechádzal okolo kancelárií, v ktorých mali vtedy fungel nové G4-ky a ja som stál vo dverách s tupým výrazom na tvári a závistlivo čumel na tú úžasnú netradične tvarovanú a lesklú skriňu. Skúšal som sťahovať rôzne skiny a softwary napodobujúce design Applovských aplikácií, aby som mohol žiť aspoň v čiastočnej ilúzii, že používam pravý MacOS.

A potom som postupne dostával skutočné príležitosti. Chvíľku som pracoval vo firme, kde mal grafik Macka. Konečne som si k nemu mohol sadnúť, ošahať si ho, oklikať ho. Bavilo ma to asi hodinu. Postupne moje nadšenie upadalo. Jednak to nebolo v podstate ničím odlišné od Windows, jednak väčšina akcií vyústila v niečo úplne iné, než som očakával – dvojklik na titlebar okna, klávesy home a end v kombinácii so shiftom, všetko reagovalo tak nejak inak a nesprávne. V jednom rozhovore dotyčný grafik spomenul, že MacOS je úplne super, akurát sa s defaultnými nastaveniami nedá profesionálne používať, vždy si ho musí tak deň-dva konfigurovať a doinštalúvať rôzne ďalšie veci, aby s ním mohol skutočne pracovať. Hmm, presne ako pod oknami.

V súčasnej práci máme jedného Macka kvôli testovaniu kompatibility s mackovskými browsermi. Občas s ním treba pracovať, niečo odladiť. Čím viac času som pri tom počítači trávil, tým menej som ho mal rád. Jeho klávesnica a myš, aj napriek tomu že na prvý pohľad vyzerajú strašne cool, sú neergonomické, nepohodlné a takmer nepoužiteľné. Absencia pravého tlačítka (a tým pádom nutnosť ovládať počítač oboma rukami naraz) je na zabitie.

A všetky tie úžasné featury, ktoré na obrázkoch alebo promo animáciách vyzerajú tak dokonale efektne a efektívne, v podstate iba stoja v ceste skutočnej práci. Dock so zväčšujúcimi sa ikonkami je peklo – všetko pred myšou tak nejak uhýba, pri rýchlejšom pohybe človek ukazuje na niečo iné než pôvodne chcel (a kam by v pohode mieril, keby to tam svojvoľne netancovalo) a ak potrebujete kliknúť na niečo v okne, ktoré je celkom dole, je to otravnejšie než automatické skrývanie/zobra­zovanie taskbaru vo Windowsoch. Animácie zatvárania/ot­várania/minima­lizácie/maxima­lizácie okna sú síce pekné, ale keď chcem zavrieť okno, nechcem čakať dve seknudy, kým v efektnej piruete odtancuje – chcem ho proste preč. Dodnes som neprišiel na to, ako nejako pohodlne a rýchlo roztiahnuť okno na celú obrazovku. Nad tými troma farebnými ikonkami v ľavom hornom rohu každého okna tápem dodnes. Vždy na nich musím ukazovať kurzorom, aby sa zobrazili ich symboly a aj tak väčšinou vyberiem ten nesprávny, pretože sú dosť nezrozumiteľné.

Keď boli k dispozícii iTunes pre PC, hneď som ich vyskúšal… a veľmi rýchlo odinštaloval. Ale nedávno som si povedal, že im dám opäť šancu. Každý ich ospevuje, vyrobil ich úžasný Apple, ktorý robí samé dokonalé a vypiplané veci. Hovoril som si, že je moja chyba, že sa mi vtedy nepáčili. Nedal som im dosť času, nezžil som sa s nimi dostatočne, neobjavil som všetky tie úžasné drobnosti, ktoré ma oslovia až pri intenzívnom každodennom používaní. A tak som si stiahol najnovšiu verziu iTunes, nainštaloval som si ich, ukázal som im kde skladujem súbory s hudbou a nastavil som ich ako defaultný prehrávač. Používal som ich mesiac a vážne som sa snažil – veľmi som si chcel splniť detský sen a konečne v praxi používať niečo od Applu.

Nepodarilo sa. Frustrovaný a rozhorčený som iTunes odinštaloval a môj názor na Apple aj so všetkým tým jeho nalešteným hardwarom a softwarom sa definitívne preklopil do negatívneho stavu. (Ak by vás zaujímalo, čím všetkým ma iTunes sral, ozvite sa v komentároch. Napíšem vám o tom samostatný zápis.)

Keď som nedávno uvažoval nad kúpou nového MP3 prehrávača, všetky iPody som vylúčil hlavne kvôli nepriaznivému pomeru cena/funkcie/výkon. Ako som už niekde spomínal, nie som ochotný platiť ťažké prachy za niečie logo. Keď som odinštalúval iTunes, uvedomil som si že by som prehrávač od Applu nechcel už aj preto, že by som k nemu musel používať ich software. A áno, viem že existujú rôzne utilitky a hacky, ktoré by mi umožnili používať iPod aj bez iTunes. Lenže ja nemám rád hacky. A keď vrazím ťažké prachy do čačaného prehrávača, očakávam určitú funkčnosť a komfort, ktorý mi proste Apple neposkytuje.

Rozplynul sa mi jeden veľký sen, ilúzia v ktorej som žil hrozne dlho. Som z toho roztrpčený a smutný. A začínam mať strach. Mám totiž ešte jeden sen – že keď jedného dňa nastanú vhodné podmienky a budú k dispozícii tie správne nástroje, tak prejdem na Linux a mašinu s Windowsmi budem používať iba na testovanie, tak ako teraz Macka. Bol by som veľmi nerád, keby ma aj v tomto prípade čakalo také nepríjemné rozčarovanie.

PS: Hudis, niekoľko krát sme sa o tom rozprávali a vieš veľmi dobre, aké veci potrebujem, takže prosím prosím smutně koukám, daj mi vedieť hneď ako budú k dispozícii. Vopred ďakujem.

PS2: Je zaujímavé, že v poslednej dobe sa takéto a podobné stripy objavujú ako huby po daždi. Zdá sa aj vám, že toho hypu okolo Applu je už priveľa?