Pekna story :)

Ad zobraci. Po bratislave chodi jedna strasne dobita pani a z velmi dobrych zdrojov som sa dozvedel, ze ju vzdy, ked malo nazobre, zbiju nejaki romovia. Zasadne odpovedam ‚nemam‘, ale v tomto pripade prezivam vzdy velku vnutornu dilemu…

Keď som raz išiel na klasický výlet do Vlkolinca s bratrancami, sesternicami a nejakou partiou okolo tak sme sa zastavili v Ružomberku nakúpiť v Tescu či čo to bolo. Odrazu sa k nám priplichtil chlapík a opýtal sa nás či máme čas na dotazník. Povedali sme, že áno lebo sme boli taktiež zvedavý.

On: Prvá otázka: Ako často navštevujete tento hypermarket?
Ja: Raz do roka.
On: Za A – Každý deň. Za B – Aspoň tri krát za týždeň. Za C – Aspoň raz za týždeň.
Ja: Raz do roka.
On: Dobre, tak ja tam dám C.

Zvyšok dotazníka sa niesol v podobnom duchu.

HVGE: Najlepšie je nič nevedieť.

„Vyzkumnym agenturam“ ktere odchytavaji lidi na ulici je muzes lhat s klidem. Ten vyzkum stejne bude tak zkresleny, ze drobna lez nemuze uskodit.

Behem vysoke, jsem casto byl zastaven na Karlaku v metru. Sice jsem lhal, ale zase jsem dostal nekolik jogurtu a podobnych potravinarskych produktu.

V Letňanoch, kam chodievam nakupovať, sa v poslednej dobe začal poflakovať na parkovisku taký chlapík. Prosí ľudí, či by im nemohol odviezť košík za to, že by si potom nechal tú mincu, čo sa do košíka strká. Vždy je taký nejaký rozladený, keď mu ukážem, že tam nestrkám mincu, ale plastový žetón.

Ja zásadne takýmto týpkom odpovedám v angličtine, na to sa ešte nechytil ani jeden, a dajú pokoj. Predavačom NotaBene poviem, že už mám (na vysvetlenie: taký časopis nekupujem, ale keby som chcel, tak cestou do roboty ich mám 10…). Alebo dobrá finta je, že ak sa ta niekto spýta, či sa ťa môže niečo opýtať (vačšinou chce prachy, ak náhodou nemá anketový lístok v ruke), povedať áno, ale najprv sa ho spýtať, či nemá požičať drobné do automatu, že si smädný/hladný­/potrebuješ lístok na bus…

tiež som zažil podobný priebeh „prieskumu“: prvá otázka: „Pijete pivo?“ odpoveď: „áno“; druhá otázka: „častejšie ako dvakrát do týždňa?“, odpoveď: „nie“ — a tým sa prieskum skončil ;)

fczbkk: pokiaľ tá slečna nie je úplne komerčne zblblá, tak ti hádam uverila: každý predsa vie, že existujú ľudia, ktorí nemajú mobil

to ja som zo seba urobil ešte väčšieho „očividného klamára“: nedávno som si kúpli GPS-ku, mám z nej úžasnú radosť a občas ju používam aj v meste (fakticky, v neznámom alebo polo-známom meste sa občas dosť zíde…); finta je v tom, že človek s GPS-kou neuveriteľne pripomína človeka s mobilom: raz ma na ulici zastavila jedna tetula, že či si môže z môjho mobilu voľakoho len prezvoniť (zvonila komusi pri dverách a nemohla sa dozvoniť): povedal som jej (úplne pravdivo): „nemám mobil“, a išiel som ďalej: veľmi sa mi nechcelo neznámej osobe o pokročilej nočnej hodine na ulici v pochybnej štvrti vysvetľovať, čo to vlastne mám; tá ma teda musela považovať za klamára a grobiana k tomu!

MARTIN: Jasné. Každý vie, že existujú ľudia čo nemajú mobil. A okrem toho v Tatrách videli Yetiho.

Keď som svojho času jednej pani diktoval číslo k nám na pevnú linku, tak sa na mňa pozerala a opýtala sa: „To je ale divné číslo… aký je to operátor?“

crowen: aha, s tými cudzími jazykmi – vo varšave na stanici (už si nepamätám, či to bola zachódnia alebo wschódnia, bol som v ten deň na obidvoch), keď som bol už zo „staničných typov“ zúfalý (akosi sa na mňa vrhli s vysokou frekvenciou), jednému som odpovedal „ich špreche nicht polniš“ – a cítil som sa potom ako zradca slovanskej vzájomnosti…

na SK ešte s angličtinou vyviazneš, ale čo v zahraničí, keď sa na teba vrhnú po anglicky? a nielen žobráci, ale aj tí, čo ponúkajú „äkomodejš6n“ alebo „cimr“ – raz na juhu chorvátska bol jeden neodbytný a na moje nereagovanie reagoval zmenou jazyka: skúšal to po anglicky, po nemecky, po taliansky, po francúzsky… skutočne jazykovo zdatný: tak som na neho vytiahol svoju (čo ako biednu, ale predsa) maďarčinu: tipol som dobre, na to sa nechytil a i keď sa ešte nejakú dobu snažil (očividne veľmi „puzzled“), napokon odpálil do preč

staničných žobrákov si dosť užijem (v tom negatívnom slova zmysle), pretože v každom (najmä väčšom) meste, kde dlhšie pobudnem, sa snažím zájsť na stanicu: aj keď v skutočnosti cestujem hoci stopom alebo autobusom, už len pre tú „železničnú atmosféru“

… apropó stop: často tých, čo si pýtajú na cestu, posielam práve na stop, väčšinou s konkrétnymi praktickými, dobrými radami, o ktoré, pravda, títo nestoja ;)

No tak chlapci to ste asi ešte nezažili žobrákov a pouličných predavačov v Indii. To je kategória sama o sebe. To sa nedá opísať to treba proste zažiť.

Super prispevok. ...a, Crowen, o tom Notabene si fakt nemusel..

Martin: s GPSkou jsem zazil peknou scenku na hranicich mezi bulharskem a byv. jugoslavii. Z dlouheho cekani jsem se poflakoval kolem linkoveho autobusu a hral si s GPSkou. Vsiml si toho jeden z mistnich vojaku. Nepredstavujte si je jako ty korektni hochy na hranicich s rakouskem. Tam clovek nikdy nevi co tyhle chlapce se samopalem napadne. Zpravidla vydusi nejaky uplatek.

Uvedomil jsem si ze pouzivani GPS na hranicnim prechodu asi neni uplne koser, ale napadl mne spasny napad. Prilozil jsem si ji k uchu a zacal jsem dulezite „telefonovat“ s durazem na casty vyskyt mezinarodne (mezislovansky) srozumitelnych slov. Vojak se kolem mne prosel, divne se dival, ale nechal mne byt.

Co se tyka lidi bez mobilu – ja bych to nevidel jako takovou raritu. Mezi mymi kamarady je pomerne vysoke procento tech co telefon z ruznych nemaji. Pripadne maji jen pracovni, ktery nikdy nepouzivaji pro nepracovni ucely.

Dmagician: preco? Ja nemam nic proti NotaBene, pokial ma s nim nik neotravuje. Napriklad na zochovej (Ba), pri tatrabanke, stoji stale ten isty starsi pan, upraveny, s barlov, drzi notabene a caka, kedy si ho niekto kupi. Vzdy vidim, ako sa s niekym rozprava, malokedy stoji sam. Vzbdzuje sympatie. O par metrov dalej pri Vyzeraku (McDon) pobehuje taky maly cigan a stale otravuje. Jedneho dna ma dozral, ked som tade stale chodil hore-dolu, lebo som cosi vybavoval, a ked mi ponukal asi 10krat dost agresivnym stylom (nabehne, postavi sa cloveku do cesty, a spusti: dobrydennekupi­libystesinota­bene…. dalej nerouzmiem. a strasne pachne.) Takych nemam rad. Vzdy odpovedam slusne („dakujem, nemam zaujem“), ale mnohokrat sa mi za to vrati len nadavka (kur*a zbohatlicka a podobne veci, to asi preto, ze chodim do prace v saku, s notebookom na pleci, cerstvo oholeny a osprchovany)

crowen: Kupit si to notabene, je podla mna jediny sposob, ako im pomoct. Aj napriek odporu voci dotycnemu cloveku. Kto chce, ten sa zo sraciek vyhrabe, kto nechce, ten v nich ostane. Mna tych 30 korun nezabije, jemu mozno pomozu…

Ani mna 30sk nezabije, ale denne ich stretnem viac ako jedného, a keby som si od každého kúpil NB každý deň, tak o mesiac predávam s nimi… A okrem toho, načo to kupovať domov duplicitne, sestra to kupuje… Ja mam proste odpor voci ludom co mi nieco nutia.

hm, kamarat raz pouzil postup: „A mate vydat z tisicky?“

Taky peniaz by som nespominal, nemusi to byt vzdy bezpecne… Skor som sa zvykol pytat, ci maju platobny rerminal, lebo mam len kartu a nemam pri sebe hotovost :-)

fczbkk: pokud touzis po anketach, pracuj doma a mej sve cislo v telefonim seznamu. Priblizne jednou mesicne vola nejaka zena z cestovni kancelare (pokazde z jine, jen Frydek Mistek vola ctvrtletne) a snazi se me zatahnou do pruzkumu na tema „kam a jak casto jezdite na dovolenou“ . Je zajimave ze posledni otazka vsech( teda tech co jsem vyslechla do konce, ale rekla bych ze se da zobecnit) techto anket je: „A jaky mate prijem? " coz mi ve spojeni se znalosti bydliste prijde opravdu ponekud nevhodne. Zatim posledni anketu z minuleho tydne (Frydek Mistek) jsem odmitla hned po predstaveni , ale pani byla dost asertivni a velmi prikre mi rekla : " je to moje prace, tak mi s tim pomozte“ :)

NotaBene: pre mňa je NotaBene v prvom rade dobré čítanie a na predajcovo „ďakujem“ väčšinou odpovedám „ďakujem“

k tomu nevkusnému predajcovi… premôž odpor, a pozri sa naňho-- či má preukaz; dlhodobo som teraz mimo blavy, takže si len tak tipnem, ale je celkom dobre možné, že ide o vylúčeného predajcu; tak či tak, princíp je od tých „nevkusných“ si nekupovať a oni na to hádam prídu…

duplicitne: my sme ho tak doma kupovávali… teda najmä preto, aby sme sa nebili o krížovku ;)

Musim rict, ze fintu s predstiranim cizince hovoriciho anglicky jsem jednou taky zkusil, ovsem dotycny k memu prekvapeni relativne bystre zareagoval a zopakoval mi, ze potrebuje drobne na vlak (nebo na co) i v te anglictine, takze jsem ho nasledne musel anglicky odmitnout, pricemz to bylo to, cemu jsem se chtel tou anglictinou vyhnout. Proste to nevyslo. :-)

Ze me jeste nikdy pro zadny pruzkum nepouzili, me taky trochu stve, prece jenom je clovek zvedavej, jak to probiha. Na druhou stranu to asi bude nejak souviset s tim, ze zrejme at uz svym zjevem, stylem sve chuze nebo celou osobnosti nepusobim dojmem, ze bych se chtel nechat nekym zastavit a zpovidat, ponevadz se mi rovnez nikdy nestalo (coz uz me teda zdaleka nemrzi), ze by me v Praze v urcitych oblastech zastavily podezrele osoby a nabizely mi nejaky kvalitni bily prasek (jakoze dle tvrzeni mych kamosu jim se to na stejnych mistech stava relativne casto).

crowen: Maly cigos, o ktorom pises NIEJE predajca. Je to najdrzejsi zobrak v BA a ze je predajca NotaBene len predstiera. Mna ked oslovi, vacssinou reagujem tak, ze mu ponuknem, ze mu uplne bezplatne ublizim na zdravi. Ked som sa minuly rok v lete vyskytoval v centre pravidelne, tak si ma po tyzdni uz pamatal, a radsej sa mi z daleka vyhybal…

dmitro: good idea :-) ale ked ja niesom nasilny typ, ani tak nevyzram, take by mi to takzo uveril…

kkl2401: počul som (ale neviem to naisto), že anketári majú na to takú metodiku, že jednoducho počítajú okoloidúcich a musia osloviť každého, „na koho to slovo padne“ (vraj im dajú dokonca nejaké konkrétne číslo, „každého koľkatého“ osloviť – ako naňho prídu, to netuším) – je to práve preto, aby pri výbere nehral úlohu vzhľad okoloidúceho a dojem anketára, či sa nechá zastaviť; už mi niekto hovoril, že sa sám ponúkol anketárom do ankety, ale poslali ho preč

fczbkk: mohol si mi zavolat, ja by som jej to potvrdil…

cohen: jo, z najbližšej budky :)