Pôvodne to mal byť kanadský žartík. Šéf je na týždeň na dovolenke a my sme mu chceli vyviesť nejakú opičinu. Napadlo nás, že by sme mu mohli trochu poprehadzovať klávesy na klávesnici. Potom nás napadlo, že by sa na klávesnici dal urobiť nejaký zaujímavý nápis. Ale všetky nápisy, ktoré nás napadali, mali opakujúce sa písmenká.

Bohužiaľ v robote nemáme žiadnu inú klávesnicu rovnakého typu ako má šéf, takže sme od toho upustili. Našťastie máme spústu krepých starých klávesníc, aké majú obyčajné lopaty (napríklad ja). A tak som sa v nich trochu pohrabal, čmajzol zopár písmeniek, na recepcii som zabavil otvárač obálok a pustil som sa do páčenia.

Výsledkom mojej snahy je klávesnica patriota. Normálne patriot nie som. Ten nápis vychádza tak trochu z toho pôvodného kanadského žartíku, tak trochu ním asi kompenzujem fakt, že doma mám nemeckú klávesnicu (a v práci českú).

Pracovať sa s ňou dá bez sebemenších problémov. Akurát sa človek nesmie pozerať, čo píšu prsty. V takom prípade sa pokúsi skoordinovať to čo vidí s tým čo mačká a výsledok je záchvat schizofrénie a sypaný čaj. Vrelo odporúčam si to občas skúsiť, je to fakt zaujímavý stav.