Dnes som sa po dlhej dobe prinútil ísť zasa do školy, aj keď semester mi beží už vlastne druhý týždeň. Neviem, nejako ma to tam neťahalo. Na jednej strane musím sebakriticky priznať, že som za ten mesiac voľna po prvom semestri veľmi spohodlnel. Na druhej strane ale toto bolo pre mňa niečo úplne nové. Jednoducho si nepamatám na stav z minulosti, že by sa mi tak brutálne nechcelo ísť do školy, že by som tam aj fakt nešiel (nerátam teraz typické blicovanie typu „ideme na pivo chalani“ :)). A tak som začal uvažovať nad tým, že ako je to sakra vôbec možné…
1.) Škola ma nebaví – nie že by som si vybral obor, ktorý ma nezaujíma, práve naopak, študujem na FIIT a IT ako také je jeden z mojich najväčších koníčkov, ale….. nemôžem si pomôcť, ale množstvo zbytočných teoretických vedomostí, čo sa nám tam snažia tlačiť (ehm…. oprava…. čo sa ma snažia presvedčiť, aby som si natlačil) do hlavy, ktorých využiteľnosť v praxy je úplne nulová, alebo aspoň skoro minimálna robí toto stúdium skoro pôrodom…. fakt že utrpenie niektoré prednášky. Možno som ešte celkom neodhalil vštky zákutia sveta IT, ale na kieho Alaha mi budú napríklad poznatky z diskrétnej matematiky alebo matematickej analýzy ? Popr. povinná telesná ? A to už ani nehovorím o tom, že jediná prax je tu vlastne predmet algoritmizácia a programovanie, popr. programovacie jazyky a podobne…. toť vsio :)
2.) Sociálny aspekt – celá VŠ je podľa mňa silne anonymná záležitosť, neviem, mne osobne systém strednej školy vyhovoval o dosť viac (možno aj pre to na jednej pracujem :) )… bolo to také viac ľudské podľa mňa… na VŠ ste pre profesorov len čísla, nič iné….. 90% ľudí z ročníka poznáte len z videnia….. vravím, systém strednej školy sa mi páčil o dosť viac…
3.) Slabá motivácia – tým, že mi vysoká škola dáva toho málo (viz. bod 1), je tu slabá motívacia, keďže si uvedomujem, že jediný dôvod, pre ktorý tu zabíjam roky svojho života je aby som dostal ten úžasny kus papiera, ktorý zamestnávatelia tak radi vidia….. ;) V mojom prípade je to síce trošku o inom, neplánujem robiť v žiadnej firme ani tak podobne, ale papier potrebujem….. a nemôžem sa zbaviť dojmu, že túto „motiváciu“ má tak 98% študentov na VŠ :( Čo je dosť smutné zistenie….
4.) Neefektívnosť, alebo aj rýchlokvasení geniovia – prejsť vysokú školu nie je podľa mňa až také náročne. Stačí si prísť odsedieť cviká, nabifliť sa na skúšky a pohoda…. Má to ale jednu nevýhodu, ak si aj z toho budem po skončení posledného ročníka vôbec niečo pamatať, tak to určite nebude použiteľné v praxi :(
No, myslím, že to by aj stačilo :D. Ja viem, polka z vás si teraz hovorí, že „keď ťa to nebaví, choď trhať lístky do kina“.. Ano, mate pravdu – nikto mna na VŠ nenúti študovať. Ale keďže u nás je to tak, že VŠ je nutnosť už pomaly aj na povolanie smetiara, tak moc na výber vlastne ani nemám. Nehovorím, že by som si nenašiel prácu, ale určite nie také, ktorá by ma napĺňala a bavila. Lebo mnohí z vás mi určite dajú za pravdu, že keď človek robí niečo, čo ho nebaví a aspoň trochu ho to nenapĺňa, tak to nemôže zákonite robiť dobre.
A ešte si neodpustím pri pohľade na tie 4 body čo som sem napísal hore jednu poznámku – a za toto ja mám platiť ? (ale prosím, nerád by som, aby sa to tu zvrhlo an diskusie o platenom vysokom školstve na slovensku, kto má chuť na toto, tak odporúčam sme.sk, alebo niečo podobné, tam toho bude kopa).
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Zo štúdia na vysokej škole som bol svojho času tiež veľmi frustrovaný, viac-menej z rovnakých dôvodov ako ty. V podstate teda s tebou súhlasím, ale dovolím si zopár poznámok:
– Keď som sa podieľal na výbere nových zamestnancov firmy, kde pracujem, zaujímali ma výsledky praktického testu (a pár ďalších otázok pri osobnom pohovore). Študijné výsledky ani dosiahnuté tituly ma vôbec nezaujímali. Z vlastnej skúsenosti viem, že to so skutočnými kvalitami človeka nemá nič spoločné.
– Na jednej strane chápem, prečo ľuďom na vyške hrozne vadí telesná výchova. Na druhej strane si myslím, že pravidelná fyzická aktivita nemôže byť nikomu (obzvlášť nie ľuďom od počitačov) na škodu. Bohužiaľ však práve tá „povinnosť“ ľudí odrádza od toho, aby pre svoje telíčka niečo urobili. Ja sám som telesnú na základnej a strednej nikdy nemal rád, ale na VŠ som si ju vychutnával (a posledné dva semestre som na ňu chodil dobrovoľne).
– Možno keby sa za školu platilo, tak by štúdium na nej a jej praktický prínos do života boli lepšie. Jednak by na nej mohli učiť ľudia, ktorí majú čo naučiť a jednak by bol prístup vyučujúcich k vyučovaným (a samozrejme aj naopak) úplne iní – učitelia by boli v podstate zamestnanci študentov a tak by sa museli snažiť učiť kvalitne, zatiľ čo študenti by sa snažili za svoje prachy získať čo najviac a neflákali by to. Ale to je len taká moja subjektívna utópia.