Cez víkend sme boli s priateľkinou mamou opäť v <a>Mountfielde. Blíži sa jar a tak je treba obnoviť a rozšíriť strojový park na chate.

Najprv sme sa zastavili u motorových kôs, ale ich nákup sme veľmi rýchlo zavrhli. Priateľkinej mame síce svietili oči, ale predstava že sa navlečie do popruhov, na ktoré sa zavesí dvojmetrová kosa s benzínovým motorom a bude s plexisklovou maskou na tvári kosiť cestičky medzi záhonmi, bola príliš absurdná na to, aby sme to riskovali v praxi.

Presunuli sme sa k nožniciam na živé ploty. Neviem prečo, ale doteraz som si pod pojmom nožnice vždy predstavoval… proste nožnice. Dve čepele zakončené rukoväťami, uprostred zmontované dohromady, ktorými sa cvaká. A ono hovno. Nožnice sú v skutočnosti špeciálna motorová píla ktorá má potenciál prehrýzť sa predlaktím skôr než biely žralok.

Ešte som sa spamätával z toho šoku, keď ma zasiahol druhý. Priateľka v kožuchu si tie nožnice začala súšať a pózovať s nimi. Jej mama sa s nimi pokúšala manipulovať jednou rukou ako Ash z Evil Dead, pretože v tej druhej držala kabelku.

Normálne som sa chystal s nimi zohrať dialóg: – Ako budete tú pílu variť? – Prečo by sme ju mali variť? – No… surovú ju predsa jesť nemôžete.

Aby som sa ukľudnil, šiel som si obzrieť fény na lístie a obrovský gril, na ktorom bolo napichnuté lepenkové prasa (bez kadidierky)

Kolesom šťastia tentokrát točila priateľka a vytočila krásnych 12% (čiže minimum).

Proste to bolo úplne super a do Mounfieldu by sme mali chodiť častejšie. Je to oveľa lepšie, než pozerať na telku.