Asi ste si všimli, že som sa hrozne dlho neozval. Niektorí z vás už vedia prečo, niektorí nie. Neozýval som sa, pretože som mal zdravotné problémy a na písanie som nemal náladu ani energiu.
Koncom minulého roku som pri samovyšetrení nahmatal niečo podozrivé a ujo doktor to len potvrdil – rakovina semeníku. O pár dní neskôr som už ležal na sále a vyrezali to zo mňa. Necelý týždeň som pobudol v nemocnici a potom takmer mesiac doma.
Našťastie sa ukázalo, že nádor nebol zhubný a nestihol sa rozšíriť. Operácia bola úspešná a tak som po novom roku absolvoval ešte preventívnu rádioterapiu (na rozdiel od chemoterapie pri nej nevypadávajú vlasy ani sa nedejú žiadne podobné veci). Bohužiaľ, aj keď som dostával iba minimálne dávky, reagoval som na to zle (niektorým jedincom to proste nerobí dobre). Asi mesiac som denne chodil na ožarovanie a mal som z toho pekne rozhúpaný žalúdok. Tlmilo sa to liekmi, ktoré síce pomáhali, ale bol som z nich oťapený a unavený. Každú voľnú chvíľu som prespal.
Tento týždeň som dostal poslednú dávku. Síce to ešte nejakú dobu bude doznievať, ale v podstate to už mám za sebou. Okrem nenápadnej jazvy na bruchu (ktorá je aj tak ukrytá v chlpoch) a polovičného počtu semeníkov v slipoch (čo na funkčnosť a výkonnosť prakticky nemá vplyv) by malo byť všetko po starom.
Ďakujem všetkým, ktorí sa o mňa starali: ujom doktorom, tetám doktorkám, sestričkám, nemocničnému personálu, Hanke, ale obzvlášť Hankinej mame, ktorá zariadila a zorganizovala môj pobyt v nemocnici a veci okolo toho, akoby som bol jej vlastný. Ďakujem.

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
a my ti vsetci prajeme aby sa ti uz nic podobne neudialo a aby si bol zdravy a stastny mrte dlho.