No mňa takéto linguistické veci nejako nezaujímajú. Je na tých konkrétnych osobách jaké „paka“ zo seba robia keď takto komolia slová.
Azda jediné čo u ľudí opravujem takmer stále je nesprávne používanie dva a dve a to len keď to počujem od nejakého svojho známeho. Vtedy by som vraždil.

octopuss: myslíš na niečo ako „nalej mi dva pivá“ ? ;)

Ten náš slovenčina to je, ale hrúz.

Ty si slovák jak repo!

Ja som si taketo veci tiez nikdy nevsimal, no odkedy studujem prekladatelstvo­/tlmocnictvo, tak si to proste neviem nevsimnut. Kritizujem preklady, sposob, akym ludia hovoria, no proste vsetko. Dokonca neznasam, ked ludia povedia „di-vi-dicko“ namiesto „de-ve-decko“…:)

Protoze tsunami/cunami je japonske slovo a existuji ruzna pravidla prepisu. Spravne se nepise ani tsunami, ani cunami, ale nejaky ten „rozsypany caj“

hvge: presne to :)
Johno: Kamoš už z recesie začal používať schvalne pri rozhovoroch s jednym dotyčnym, ktory to použival neuvažene a nezmyselne. To bola potom komunikácia :)
Mike : no taky je asi i moj postoj, ja to neštudujem tak ma to zatial nezaujima, ale u teba je to opodstatnene :)

takto je to spravne :) http://www.rffc­.org/…/tsunami­.gif http://www.rffc­.org/…dal-wave.gif http://www.rffc­.org/kanji-names.htm

kua

http://www.rffc­.org/…/tsunami­.gif
http://www.rffc­.org/…dal-wave.gif
http://www.rffc­.org/kanji-names.htm

Ked som sa o tom dnes rozpraval s kamoskou (inac tiez lingvistkou), tak ta mi povedala, ze v Nemecku to pisu „zunami“…:)

anička: klinec po hlavičke! po japonsky sa to píše (znakmi) 津波 a číta つなみ (hiragana), no a to sa po slovensky prepisuje odjakžíva „cunami“: to nie je žiadna novinka; tvar „tsunami“ je anglický prepis: v slovenčine nie je dôvod ho používať („cunami“ nie je anglické slovo) a je to navyše aj mätúce (napokon, slovenčina má lepší pravopisný systém ako angličtina); našťastie, v tomto prípade je ideálny stav zhodný s kodifikovaným: viď Pravidlá slovenského pravopisu (nemám ich tu pri sebe, ale tá kapitola sa tuším volá Prepis z iných grafických sústav)

takisto japonský esperantista, ktorý si v decembri objednal celostránkový inzerát v SME, sa volá

三好鋭郎, v japonskom oficiálnom prepise MIYOSI Etuo, v angličtine Etsuo Miyoshi a v slovenčine Ecuo Mijoši: tá posledná podoba vám najlepšie napovie, ako to vyslovovať, a tá sa aj objavila v SME: jazykovo som inzerát pripravoval ja ;-)

Slash: bolo tam aj že „rozhovor s Ecuom Mijošim“: či ťa to serie alebo nie, pre slovenčinu je typické aj prevzaté slová skloňovať: náš jazyk je flektívny a má voľný slovosled, a preto každé slovo má rôzny tvar v závislosti od svojej funkcie vo vete; a ak sa dostanú do hry nejaké cudzie slová, nezostáva im, než rešpektovať pravidlá (iný spôsob je jeden tvar a pevný slovosled, ako je to napríklad v angličtine)

to je na tom slovenčina pomerne ešte dobre v porovnaní s chorvátčinou­/srbčinou/bos­niačtinou, ktorá pri prvej zmienke, že k zástancom plánovaného jazyka Ido patrili Bofron (Beaufront) a Kutira (Couturat), ešte napíše pôvodnú podobu do zátvorky, ale potom sa už veselo hovorí o Bofronovi a Kutirovi: to je zrejme vplyv používania azbuky (ktorá sa preferuje najmä v srbčine), kde je to veľmi prirodzený a vlastne jediný rozumný spôsob

a to nehovorím o plagátoch, na ktorých sa skvie herec Mels GIBSONS: videl som ich v Lotyšsku; to je tak, že v lotyštine sa podstatné meno mužského rodu v nominatíve nemôže končiť na -l ani -n, ani mať nulovú koncovku (čo v slovenčine môže); ak sa teda Mel Gibson nechce vzdať svojho pohlavia (predpokladám, že nechce), musí akceptovať koncovku: takže v lotyštine máme trochu „pohlavne korektnejšiu“ situáciu ako v slovenčine, kde musí koncovku akceptovať autorka Harryho Pottera Rowlingová (po lotyšsky Rowlinga, a jej manžel, ak si medzitým nejakého našla, je samozrejme Rowlings); v každom prípade, koncovky sú tu potrebné: ako ináč by sme mohli hovoriť o Gibsonovi a o Rowlingovej napríklad v 6. páde?

„VIPka“ má jednoducho smolu, že sa dá ľahko vysloviť, a potom s ňou zaobchádzame ako so „skratkou typu ČEDOK“: odvodzujeme slová (VIP, VIPka, VIPkový…), skloňujeme atď: či sa tieto hovorové tvary dostanú do normy, to je druhá vec, ale takáto tendencia tu je a je úplne prirodzená a tiež to nie je žiadna novinka

mike: „taksio“ sa píše v esperante, v slovenčine nie; raz darmo, slovenčina má pravidelný pravopis, ale zase nie až tak…

vlastné mená v esperante (Buŝ alebo Bush?), to je trochu diskusia, lebo na jednej strane je tu snaha o pravidelný pravopis, na druhej strane je tu rešpekt k národným zvyklostiam a právo každého písať si svoje meno tak, ako si želá; no ja by som nebol proti „Bušovi“ (a Bofronovi a Kutirovi) ani v slovenčine (a zrušiť ypsilony!), ale zdá sa, že som s tým v menšine…

(dúfam teraz, že sa všetky tie 漢字, teda „kandži“, a nie „kanji“, objavia v poriadku… ale vy ich uvidíte, len ak ste dobrí internacionalisti a máte ich nainštalované :-))

Martin: Vdaka za prijemne prispevok ktory prijemne pohladi mozgove zavity.

to zase súvisí to zase s tým, že píšem v jazyku, ktorý má voľný slovosled, takže je možné niektoré vetné členy je možné umiestniť vo vete na viacero pozícií vo vete: aj z chýb v reči sa dá veľa sa dá naučiť aj z chýb v reči

To martin: diky, potesil jsi mne. Ja sice rozhodne nejsem jazykovy specialista, ale diky konickum se s japonstinou setkavam velmi casto. A take mi prisly divne takove ty anglicky vypadajici prepisy. Posilen tvym prispevkem zacnu prosazovat ceske transkripce :o).

to martin: ohladom tych cudzich vlastnych mien…preco ked udrzujeme respekt k narodnym zvyklostiam a kazdy ma pravo pisat svoje meno tak, ako si zela, sa to cele vztahuje iba na cudzincov – muzov? Preco zeny premenuvame?

al mike: tá časť sa týkala prepisovania vlastných mien do esperanta: George BUSH alebo Georgo BUŜ? to prvé kvôli „rešpektu“ atď., a to druhé, aby sme ho vedeli prečítať a skloňovať;

zaujímavé je, že v esperante je tendencia zachovávať dokonca pôvodný menosled (pretože ani jeden z menosledov Meno PRIEZVISKO a PRIEZVISKO Meno nemôžeme považovať za medzinárodný); preto sa zvykne písať priezvisko veľkými písmenami, teda Martin MINICH (alebo Marteno MINIĤ ) a MIJOŜI Ecuo

myslím, že skloňovanie je asi hlavný dôvod, prečo sa pridáva -ová v slovenčine (a v lotyštine, ako som zmienil, ženám pridávajú -a a mužom -s); mimochodom, litovské ženy sú na tom ešte „horšie“, podľa koncovky litovského ženského priezviska sa dá rozlíšiť, či je to pani alebo slečna (zato litovský pán a slečn majú rovnakú koncovku!); ale neviem, či tie koncovky pridávajú aj k priezviskám cudziniek, to sa musím spýtať…

to „al Mike“ bolo iba chybne napisane „ad Mike“ alebo hovoris po spanielsky? :)

al je po esperantsky zhruba to isté, čo to po anglicky; po španielsky neviem

Hm, ja si trosku rypnem: spravne je nechapem to (akuzativ)/ne­rozumiem tomu (dativ) a nie „nechapem tomu“, ako pises vo svojom prispevku. Tolko moje jazykove okienko…

Martin, litovčina je rovnako sexistická, ako ktorýkoľvek iný jazyk. Poľský básnik Adam Mickiewicz, na ktorého si robia Litovci nárok (nakoľko pôsobil vo Vilne/Wiłne/Vil­niuse/Viľňuse­), je na Litve Adamas Mickievičius. Jeho dcérka by sa volala Mickievičiutė, manželka Mickievičienė. Syn by bol Mickievičius bez ohľadu na rodinný stav.

sibyl: sexizmus som do toho pôvodne nejako veľmi nechcel miešať; chcel som len ukázať, prečo sa deje, že „Slováci menia Schifferovej (Šiferovej?) meno“, a že sa to vždy netýka len žien (je неровенство Юнга Youngova alebo Jungova nerovnosť?); ale chápem, že litovským ženám môže byť nepríjemné, že je ich stav vidieť z ich mena;

(mimochodom, nedávno som sa dozvedel, že ak vidíš v nemeckom telefónnom zozname krstné meno uvedené len skratkou, s veľkou pravdepodobnosťou je to žena – a dôvod je, že nechce, aby každý podľa krstného mena spoznal jej pohlavie)

no možno sa to dá vyriešiť podobne, ako anglicky hovoriaci svet nahradil „Mrs.“ a „Miss“ skratkou „Ms.“ a hotovo, je po probléme; aj mne je príjemnejšie, že sa nemusím starať a pamätať si, či je dotyčná dáma vydatá alebo slobodná, lebo vo väčšine prípadov (najmä ak sa s ňou stýkam len úradne, napr. faxom) mi je to srdečne jedno; snáď by bolo možné nejako podobne to vyriešiť v litovčine? nevieš mi k tomu niečo povedať?

Mňa zas štve, že sú muži diskriminovaní tým, že sa z ich oslovenia „pán“ nedá usúdiť, či je dotyčný ženatý alebo slobodný. Páčilo by sa mi, keby sme aj my mali obdobie oslovenia „slečna“, ktoré by okoloidúcim dámam nenápadne naznačilo, že som voľný. Takto sa pozrú a povedia si: „Pán Fczbkk. Hmm, aj by som sa s ním rada mala nespútaný a divoký sex, ale taký krásny mladý chytrý a šarmantný mládenec je už určite ženatý, tak sa do toho radšej ani nebudem púšťať.“ Večná škoda…

môžeš používať oslovenie „slečn“: moja sestra ho normálne používa, aspoň keď mi píše úradné listy

Martin, na prvej prednáške nás oslovil istý docent: „Mládenci a panny!“ To by šlo, nie? ;-)

SIBYL: Ale to už je trošku miešanie jabĺčok a hruštičiek, nie? Buď by to malo byť: „Mládenci a slečny,“ alebo „Panici a panny.“

Riki, predávam, ako som kúpila. V každom prípade sa tu núkajú hneď dva spôsoby, ako osloviť slobodného mladého muža… ;-) „Slečn“ mi nesedí – „slečna“ vznikla asi ako kráľovná, mužskú verziu radšej nedomýšľam.

martin, ja si zas pametam ze sa odjakziva pouzivalo tsunami. okrem toho je to aj v slovniku. http://www.cha­ron.sk/…ik-a-tsunami