Sedim za pocitacom a klepu sa mi nohy. Krvny tlak mam minimalne 160/110. Pred 10 minutami ma skoro zastrelili.
Vsetko sa to zacalo dnes vecer, ked som sa rozhodol, ze sa pojdem do roboty dokoncit jeden rozrobeny job. Zaparkoval som pod budovou, kde sidli nasa firma. Na parkovisko s kapacitou cca 300 aut nestalo okrem mojho Fordu nic ine. Odomkol som hlavne vchodove dvere, potom dvere na schodisko. Samozrejme som za sebou vsetko pozamykal. Nikde ani zivej duse, len chodby plne tienov. Nakoniec som sa zamkol v mojej kancelarii na 6. poschodi (kluc som nechal v zamku).
Praca mi isla velmi dobre. Spolocnost mi robilo len nekonecne ticho, ktore bolo narusane iba zvukom ventilatora z mojho pocitaca a jemnym tukanim do klavesnice. Clovek si na to ticho rychlo zvykne (len nesmie mysliet na sceny z roznych hororov). Asi po hodine som skoro dostal infarkt. Ozval sa silny naraz. Boli to vchodove dvere na prizemi. Naposledy mi tak vyskocilo srdce ked som hral hru Aliens vs. Predators 2, a ked na mna (marinaka) vyskocil vysoky preatorian. Ostal som sediet na stolicke ako prikovany. Zasa nastalo ticho. Po malej chvilke som zacul na nasej chodbe pohyb. Podla zvuku to boli minimalne dve osoby, ktore skusali otvarat jednotlive dvere. Vsetky boli zamknute. Zvuk kluciek a krokov bol stale silnejsi, blizili sa k poslednej (mojej) kancelarii. To uz som stal pri dverach a pocuval som. Nebolo mi vsetko jedno. Prva moja myslienka patrila predstave, ze sa jedna o zlodejov. Dvere jednotlivych kancelarii su od seba vzdialene asi 5 metrov, ale doba, odkedy som pocul zvuk poslednej klucky, sa mi zdala byt nekonecna. Dockal som sa. S napatim som sledoval moju klucku ako sa zacina hybat. V tej stotine sekundy som dostal asi ten najsialenejsi napad v mojom zivote. Povedal som si, ze ak su to zlodeji, tak ich skusim vystrasit. V momente, ked bola klucka celkom dole, velkou rychlostou som stocil pravou rukou kluc v zamku a lavou rukou som otvoril dvere (vsetko trvalo asi pol sekundy). To co som videl, sa da len tazko popisat (skor by sa hodila linka na videsekvenciu. Skoda len, ze to nemam natocene, urcite by som ziskal oscara za akcnu scenu). Na tmavej chodbe stal policajt s kratkou brokovnicou, na ktorej mal pripevnene bodove svietidlo. V momente ked som otvoril dvere bol uz zrejme na odchode, pretoze stal bokom ku mne, brokovnicu drzal v streleckej pozicii, ale mal ju namierenu asi pod 45 stupnovym uhlom smerom na zem. Okamzite sa zacal otacat smerom ku mne, spolu s nim sa dvihal aj luc svetla. Posledne co som videl bola hlaven brokovnice, ktore skoncila asi 10 cm od mojej hlavy. Potom ma oslepilo svetlo a prehlusil rev policajta. Skoro som sa posral. Naozaj nechybalo vela.
Cele to mohlo trvat sekundu, mozno dve. Ale ja som mal pocit, ze to je vecnost. Budete si mozno mysliet, ze som blazon, ale v mysli sa mi premietal moj „zivotny pribeh“. Videl som sa, ako som male decko, ako som vyrastal… Nieco neskutocne, nieco tazko popisatelne.
Ten policajt napokon nevystrelil. Bol podobne „posraty“ ako ja. Nepamatam sa v tej rychlosti co vravel, spominam si len ako ho jeho kolega musel ukludnovat. A vlastne aj mna. Skoncilo sa to samozrejme mojou osobnou prehliadkou pocas ktorej som rychlo vysvetloval, kto som, co tu robim a pod.
Pred chvilou odisli. Stihli mi este oznamit, ze mali hlaseny poplach v jednej z kancelarii (zrejme falosny). Dufam, ze na dnesny zazitok rychlo zabudnem a ze sa mi podari dnes vecer zaspat. Ked tak nad tym teraz rozmyslam, co zapricinilo, ze ten policajt nevystrelil? Byt na jeho mieste, asi by som reflexivne stisol spust. Jedno viem urcite, dnes vecer som sa druhy krat narodil.

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
ake z toho plynie ponaucenie? netreba to s robotou prehanat, lebo ta policia zastreli :-)
clovece, nechcel by som byt na tvojom mieste, asi by som musle vymenit spodare….