AcidLog je experiment. Nadesignuj a naprogramuj si ho podľa vlastných predstáv. viac »

Sedim za pocitacom a klepu sa mi nohy. Krvny tlak mam minimalne 160/110. Pred 10 minutami ma skoro zastrelili.

Vsetko sa to zacalo dnes vecer, ked som sa rozhodol, ze sa pojdem do roboty dokoncit jeden rozrobeny job. Zaparkoval som pod budovou, kde sidli nasa firma. Na parkovisko s kapacitou cca 300 aut nestalo okrem mojho Fordu nic ine. Odomkol som hlavne vchodove dvere, potom dvere na schodisko. Samozrejme som za sebou vsetko pozamykal. Nikde ani zivej duse, len chodby plne tienov. Nakoniec som sa zamkol v mojej kancelarii na 6. poschodi (kluc som nechal v zamku).

Praca mi isla velmi dobre. Spolocnost mi robilo len nekonecne ticho, ktore bolo narusane iba zvukom ventilatora z mojho pocitaca a jemnym tukanim do klavesnice. Clovek si na to ticho rychlo zvykne (len nesmie mysliet na sceny z roznych hororov). Asi po hodine som skoro dostal infarkt. Ozval sa silny naraz. Boli to vchodove dvere na prizemi. Naposledy mi tak vyskocilo srdce ked som hral hru Aliens vs. Predators 2, a ked na mna (marinaka) vyskocil vysoky preatorian. Ostal som sediet na stolicke ako prikovany. Zasa nastalo ticho. Po malej chvilke som zacul na nasej chodbe pohyb. Podla zvuku to boli minimalne dve osoby, ktore skusali otvarat jednotlive dvere. Vsetky boli zamknute. Zvuk kluciek a krokov bol stale silnejsi, blizili sa k poslednej (mojej) kancelarii. To uz som stal pri dverach a pocuval som. Nebolo mi vsetko jedno. Prva moja myslienka patrila predstave, ze sa jedna o zlodejov. Dvere jednotlivych kancelarii su od seba vzdialene asi 5 metrov, ale doba, odkedy som pocul zvuk poslednej klucky, sa mi zdala byt nekonecna. Dockal som sa. S napatim som sledoval moju klucku ako sa zacina hybat. V tej stotine sekundy som dostal asi ten najsialenejsi napad v mojom zivote. Povedal som si, ze ak su to zlodeji, tak ich skusim vystrasit. V momente, ked bola klucka celkom dole, velkou rychlostou som stocil pravou rukou kluc v zamku a lavou rukou som otvoril dvere (vsetko trvalo asi pol sekundy). To co som videl, sa da len tazko popisat (skor by sa hodila linka na videsekvenciu. Skoda len, ze to nemam natocene, urcite by som ziskal oscara za akcnu scenu). Na tmavej chodbe stal policajt s kratkou brokovnicou, na ktorej mal pripevnene bodove svietidlo. V momente ked som otvoril dvere bol uz zrejme na odchode, pretoze stal bokom ku mne, brokovnicu drzal v streleckej pozicii, ale mal ju namierenu asi pod 45 stupnovym uhlom smerom na zem. Okamzite sa zacal otacat smerom ku mne, spolu s nim sa dvihal aj luc svetla. Posledne co som videl bola hlaven brokovnice, ktore skoncila asi 10 cm od mojej hlavy. Potom ma oslepilo svetlo a prehlusil rev policajta. Skoro som sa posral. Naozaj nechybalo vela.

Cele to mohlo trvat sekundu, mozno dve. Ale ja som mal pocit, ze to je vecnost. Budete si mozno mysliet, ze som blazon, ale v mysli sa mi premietal moj „zivotny pribeh“. Videl som sa, ako som male decko, ako som vyrastal… Nieco neskutocne, nieco tazko popisatelne.

Ten policajt napokon nevystrelil. Bol podobne „posraty“ ako ja. Nepamatam sa v tej rychlosti co vravel, spominam si len ako ho jeho kolega musel ukludnovat. A vlastne aj mna. Skoncilo sa to samozrejme mojou osobnou prehliadkou pocas ktorej som rychlo vysvetloval, kto som, co tu robim a pod.

Pred chvilou odisli. Stihli mi este oznamit, ze mali hlaseny poplach v jednej z kancelarii (zrejme falosny). Dufam, ze na dnesny zazitok rychlo zabudnem a ze sa mi podari dnes vecer zaspat. Ked tak nad tym teraz rozmyslam, co zapricinilo, ze ten policajt nevystrelil? Byt na jeho mieste, asi by som reflexivne stisol spust. Jedno viem urcite, dnes vecer som sa druhy krat narodil.

Komentáre

ake z toho plynie ponaucenie? netreba to s robotou prehanat, lebo ta policia zastreli :-)

clovece, nechcel by som byt na tvojom mieste, asi by som musle vymenit spodare….

 

Podľa mna si chlapci len chceli zahrať Doom 3 naživo, tak behali po chodbách a blbli… Každopádne si myslím, že v tomto prípade bola chyba na tvojej strane. V takomto prípade je asi najlepší spôsob ako vyplašiť zlodeja počkať si kým vlezie do tmavej miestnosti bez toho aby vedel že si tam a pretiahnuť ho stoličkou po hlave. Pokiaľ chceš niekoho prekvapovať, musíš si najprv zabezpečiť aby jediný prekvapený bol tvoj protivník. Toto bol fakt hlúpy nápad.

Tvoj zápis mi pripomenul, ako kedysi jedna kolegyňa omylom naťukala na alarme tzv. „kód pod nátlakom“, teda kód ktorý nespustí žiadny poplach, všetko normálne odomkne, ale v centrále bezpečnostnej agentúry o tom vedia a okamžite vyrážajú na zásah. Nikto z nás o tom ale nevedel. V pohodičke si sedíme, pozeráme ranné maily, keď k nám zrazu nakukli dvaja sekuriťáci, šli niekam inam, po chvíli sa vrátili a len tak mimochodom sa nás opýtali, či niekto nenaťukal kód pod nátlakom. Ehm… opravte ma ak sa mýlim, ale očakával by som, že v takej situácii bude zásah vyzerať trošku inak. Razantnejšie.

 

No asi to opravdu nebyl nejlepší nápad. I když tady v klidu od klávesnice se to velice hezky radí. Nicméně si myslím, že kdyby tě ten policajt oddělal, tak nevím nevím jestli by to nebylo chápáno jako nutná obrana. Každopádně tohle bylo o hodně velkej průser a můžeš (a vlastně všichni můžou) být rádi, že to dopadlo jak to dopadlo.

Tahle příhoda mi připoměla velmi podobnou, kterou mi vyprávěl kamarád. Svého času pracoval v Jaderné elektrárně v Dukovanech přímo na velíně. To je jedno z nejstřeženějších míst, které vůbec existuje. No a jednoho dne byl na tomhle místě nějak vyvolán rovněž falešný poplach. Do místnosti vtrhla skupina policajtů s bouchačkama a kámoš říkal, že když se zblízka díval do hlavně pistole, nebylo mu nejlépe. Ty lidi co na tom velíně pracovali ještě těm policajtům říkali co je, co blbnete, ale ti je naprosto suše (a zřejmě v souladu s předpisy) nechali polehat si na zem, odebrali jim identifikační karty a teprve poté, co podle nich prověřili jejich totožnost, se všechno skončilo.

Jinak k tomu falešnému poplachu u nás – též jsem z toho neměl dobrý pocit. Prostě ti ferdové přišli, jen tak se tu procházeli a nic. Přitom kód pod nátlakem je mnohem víc než obyčejný poplach – znamená, že v objektu je vedle člověka co tu pracuje ještě cizí člověk, který ho donutil ten objekt otevřít pod pohrůžkou násilí. Nicméně ani tady, ani když si vzpomenu na staré sídlo firmy, tak si z poplachů ochranka nikdy nic moc nedělala. Teda až na dobrudružství, které tam zažil Richard, viď ;-)

 

To já bych si stoupnul s něčím za dveře a čekal nebo vzal mobil a někomu řekl co se děje. Ale podobná věc byla teda velká hloupost. :) Mimochodem, co sem slyšel, tak je doporučení držet zbraň mimo spoušť. Ono asi stačí jen koukat do tý hlavně. :) A to, že se v našich poměrech bezpečáci zajdou nejdřív kouknout a zeptat se opravdu nedivím. Kdyby tam bylo prázdno, tak by byl akční zásah. Ale od doby, co znám lidi neschopný zapamatovat si čtyřciferný číselný heslo pro přístup kdekoliv, mě opravdu jejich „laxnost“ nepřekvapuje. Přece jenom jsou to taky lidi.

 

Ufff, tak to je drsne. V byvalej robote sa nieco podobne stalo kolegovi, akurat sme mali novy alarm a tak s tym nikto poriadne nevedel robit. No a stalo sa mu to skoro rano. Tiez si popijal rannu kavicku, cital mailiky a zrazu jeb, dvere vyrazili dve bubliny… Ale bolo rano, viac menej svetlo, takze ho nikto neodbachol :)

 

Mel jsi stesti. Dlouho se venuji japonskym bojovym umenim. Na treninkach jsem se seznamil s radou policistu a mestskych policistu a ruznych securitas. A od te doby se tehle hochu z ochranek bojim. Az na svetle vyjimky se jednalo o vypatlance s agresivnim a rasistickym chovanim. Ostatne co chtit od lidi, kteri neprosli psychotesty ke statni policii a jsou ochotni z 20–40kc/hod strazit objekty apod.

Takovyhle clovek v uniforme a se zbrani je skutecne neprijemna vec. Navic vecer.

 

ty kokos… tak bez srandy ja by som sa bol asi fakt posral !

pamätám si ešte, keď som mal takych 5–6rokov a bol som jedno pôbedie u mamy v robote, konkrétne banka a spustil som alarm ;) fízlov tam bolo ako nasratých.. bol z toho celkom zjeb, som rád, že mamu nevyhodili, potom so chodil do roboty k fotrovi :) ten ma vozil domov :)

 

Jojo, jak pravi Vizi, nase extempore s vykradenim kancelare a naslednym zasahem policie to bylo neco. Driv jsem mel urcite naivni predstavy o policii CR (jakoze to treba nejsou uplny blbci ap.) ovsem jejich zasah pripominajici kreslenou grotesku me utvrdil v presvedceni ze vetsina policajtu jsou nevzdelavatelny paka, ktere pred vezenim, zachytkou nebo blazincem chrani jenom status verejneho cinitele.

 

Richard: a ted si predstav, ze policie CR je vlastne elita. Ti co se k ni nedostali a jsou v soukromych ochrankach – to je teprve maso!

 

Já myslím, že ten policajt nevystřelil proto, že nehraje počítačové hry. My, odkojení různými [F]irst [P]erson [S]hooters bychom neváhali asi ani chvíli. Vždyť jen zmáčkneš spoušť/levé tlačitko na myši .. :-)

 

Pridaj komentár

Komentáre môžu pridávať iba prihlásení užívatelia.