Dnes som bol na cudzineckej polícii. Opäť. Tento mesiac sme to s Martinom skúšali už niekoľkokrát a zakaždým sme sa na to vykašlali. Proste je tam vždy tak veľa ľudí, že sa neoplatí čakať. Hlavne ak človek nemá veľmi veľkú šancu, že sa vôbec dočká. V dobe kedy ten úrad otvárajú tam už totiž stojí obrovský (desiatky metrov dlhý) rad čakajúcich, pričom odbavovanie trvá hrozne dlho, takže šancu má prvých asi tak 100 ľudí, ostatní majú proste smolu.

Skúsili sme inú stratégiu: Prídeme veľmi skoro ráno a tým pádom budeme prví. Síce budeme čakať kým otvoria, ale potom nebudeme musieť čakať celý deň než sa dostaneme na rad. Chyba. Prišli sme tam hodinu pred otváračkou a už nás tam čakal pekne dlhý rad. Tak sme šli do extrému a dohodli sme sa, že sa tam dnes ráno zídeme už niečo po piatej.

Dorazil som kúsok pred pol šiestou. Na schodoch už postávalo asi desať ľudí, jedna slečna si so sebou doniesla aj rozkladaciu stoličku. A aj napriek tomu, že som tam v rannom chlade stál dve hodiny pred tým, než nás vôbec pustia dovnútra, nedostal som sa na rad skôr než o deviatej.

Priznám sa, že mi to vôbec nepripadá byť v poriadku. Takto by to proste fungovať nemalo. Neviem čia je to chyba, ale ten úrad je zjavne strašne poddimenzovaný.

PS: Veľmi príjemne ma (opäť) prekvapilo, že akonáhle som sa dostal do rúk tety úradníčky, nestal som sa obeťou byrokratickej šikany a buzerácie, ako by sa dalo čakať (a ako som sa na Slovensku obvykle dočkal). Namiesto toho som sa stretol so slušným a ústretovým bezproblémovým jednaním. Okrem toho po chodbe medzi čakajúcimi neustále krúžil mladý policajt, ktorý radil, pomáhal a navigoval nešťastných (často cudzojazyčných) žiadateľov.

Zatiaľ čo úrad samotný veľmi nefunguje (už som spomínal, že netuším čia je to vina), tak jeho zamestnanci by si zaslúžili potlesk.