Ešte prednedávnom by som ani nepomyslel na to, že raz budem rozmýšľať nad kúpou digitálneho foťáku. Avšak, ako som tak pozeral po kamarátoch a známych, uvedomil som si, že digitál je vlastne fasa vec a moja „averzia správneho fotoamatéra“ razom opadla. Najväčšia výhoda digitálov je samozrejme okamžitý výsledok na displayi, potom rôzne „super“ funkcie (a la 10× zoom, histogram a pod.) a samozrejme rôzne príslušenstvo v podobe podvodných puzdier, konvertorov a filtrov…
Pri mojom výbere som vychádzal z ceny – do 20 tisíc Sk. Našiel som si kopec stránok s rôznymi recenziami, zohnal časopisy a začal zisťovať okolo seba a prijímať rôzne tipy a rady. Nakoniec sa do môjho užšieho „výberového konania“ dostal Olympus 765 UZ, Konica Minolta Z3 a Canon A95. No a k čomu sa chcem vlastne dostať… Väčšina laikov pozerá pri kúpe digitálu na počet megapixelov. Tie sú však pre bežného užívateľa už od štryroch vyššie úplne nepodstatné. Ide o optiku a snímač. Nadarmo má Sony 7,1 mpx, keď celý foťák je iba o dačo väčší ako kinofilmové políčko a do objektívu nevopcháte ani 10 haliernik. Načo sa vedci sto rokov trápili, kým vynašli dokonalú emulziu na čo najvernejšie zachytenie skutočnosti? Aby sme mali na fotkách fialové konáriky, neostré hrany a niekoľko násobne menej farieb? Tak to asi nie. Darmo je…
Film je proste film. Toto som si uvedomil aj ja, nadšenie s nového digitálu rýchlo opadlo a zase som sa vrátil tam, odkiaľ som prišiel ;-) Zobral z poličky moju starú dobrú Prakticu, šiel fotiť nový bratislavský most a namiesto dvadsaťtisícovej Z3jky si vybral Nikon F75 za 13000 a myslím, že som tým nič nepokazil. Digitály sa ešte majú čo učiť…

Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Hmmm, bola chyba nezaradit do vyberu panasonic FZ-10, alebo novinku FZ-20 !!!