Keďže som Hanke pred jej odchodom musel sľúbiť, že na Terminál nepôjdem bez nej, musel som skúsiť niečo iné.
Hellboy bol celkom fajn. Bol som naňho zvedavý, ale nič extra som od neho nečakal (kto by čakal niečo od hollywoodskej komixovej adaptácie, je podľa mňa pako). Celkom dobré hlášky (Red means stop!), pekné trikové akcie, Roden, rozhovor s exhumovaným rusom a tak. Chýbalo už len, aby to bolo celé čierno-biele s dokolorovanými červenými plochami. Určite nejde o nezmazateľný zápis do dejín svetovej kinematografie, ale v kategórii popkornových filmov je to nadpriemer.
Oveľa väčší zážitok mi poskytol film Chronicles of Riddick, aj keď musím vopred upozorniť, že zábava pramenila z rôznych vecí ktoré sa diali počas návštevy kina skôr než zo samotného filmu. Šiel som na to totiž s Cohenom.
A začalo to už keď sme kupovali lístky. Cohen neveril, že je pondelok a teda máme zľavu. Musel som požiadať slečnu čo nám predávala lístky, aby mu to vysvetlila, pretože mne neveril (ani sa mu nečudujem). Na čo tá slečna povedala: „Áno. Je pondelok. Pondelok trinásteho.“
Nakúpili sme si hromadu popkornu, načos so syrovou omáčkou a nejaký chlast. Keď sme sa blížili k tete čo trhá lístky, mali sme všetky ruky (a iné pridružené končatiny) obsadené a ja som začal riešiť problém ako vytiahnuť zo zadného vrecka peňaženku a z nej lístok. Nakoniec nám pohotovo pomohla teta trhačka a ešte sme pritom chvíľu veľmi veselo diskutovali. Nereprodukovateľné.
Konečne sme sa dostali do sálu. Usadili sme, rozmiestnili žrádlo a chlast na patričné držiaky. A ja som pojal podozrenie, že nie sme v správnej sále. Tak som to za Cohenových hlasných protestov šiel prekontrolovať. Moje podozrenie sa nepotvrdilo.
Vrchol bol, keď Cohen ochutnal moje nachos so syrovou omáčkou. Citujem: „Fuj, tá omáčka chutí ako semeno.“ Na môj dotaz, odkiaľ je tak dôverne obozámený s gastronomickými aspektmi ejakulátu, mi odmietol odpovedať. Dodal len, že Bers to má sladké. Hmm… asi konzumuje veľa ananásu. No nič.
Film samotný bol pompézny, patetický a nekonečne hlúpy. Nefungovali tam fyzikálne zákony ani logika. Herci zúfalo prehrávali ako členovia amatérskeho kočovného spolku z konca 18. storočia. Niektorí to vzdali a radšej ani vôbec nehrali (napr. hlavný predstaviteľ, ktorý akurát napínal svaly, tváril sa drsne a metal kozelce). A všetko to bolo prešpikované trikmi, ktoré však v súčasnej dobe – nech už sú akokoľvek dobre technicky zvládnuté – proste nestačia. To ma viac ohúrili jemné triky v Eternal Sunshine etc. (mám na mysli napr. miznutie titulov z kníh v knižnici, chodenie hore-dole po jednom a tom istom konci ulice a pod.). Hlášky chabé. Veľmi chabé.
Najlepší je aj tak Blade Runner, ktorého som si tento víkend opäť pozrel (a nie raz). Už si ani nepamätám koľký krát.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
No asi som divny ale pacil sa mi Hellboy asi tak ako tebe. A z Riddicka som bol tak nadseny ze so si ho v priebehu 3 dni pozrel 2 krat po sebe a ked budem mat cas pojdem na to este aj do kina. Pre mna to bolo po dlhom case konecne nejake sci-fi ktore sa vyrovnalo zazitku so Star Wars, Black Hole a mozno este 1–2 dalsich sci-ficok 70–80 rokov.