Ked tu fczbkk uverejnuje niektoré zo svojich snov, rozhodol som sa ho napredovat.

… do ruky sa mi dostáva ručne písaný plagát o organizovanom večierku môjho bratranca na ktorý ma pozýva moj bývalý spolužiak Edo. Papier sa, ako to s takýmito správami chodí presúva z ruky do ruky, posúva daľej a ja si uvedomím že sedím v zadnom rade prednáškovej auly našej školy. Pozriem dole, čo sa berie, a tam vidím JOPA (Jozef Poláček) ako predvádza nové metódy výuky hudobnej výchovy na dole sediacich prváčikoch. Tý tam hrajú na klarinety, basu a myslím že som tam počul i klavír. Jopo sa zrazu ocitol vedla mna a začal sa prihovárať ženám po mojej ľavici, že ako sa im táto nová metóda páči. V osobách som spoznal moju triednu a učitelku výtvarnej:) JOPO ma už dalej nezaujímal, tak som začal z batohu s výstrojom na potápanie minidisc, že si pustím nejaky ten metal do hlavy. Celý som sa zamotal do šnúry, ked ku mne pribehla triedna s kritikou mojej neposlušnosti. Jediné, na čo som sa zmohol bolo ukázať jej šnorchel, a ona odišla. Veda mna z prava sedeli kolegovia z roboty, a začali sa vypytovať, kedy ideme na to hĺbkove potápanie. Čas sme museli zmeniť, kôli bratrancovmu večierku. Zistil som i to že mi chýbajú plutvy….. Tu sa začína druhá čast mojho sna, alebo je to další sen, to neviem.….

Starší pán mi ro uky strká akýsi zväzok koží s tvrdením že si to mám prečítat, ja ho sprvu odmietam no potom začnem čítat. Išlo o akúsi stredovekú legendu, podľa ktorej mala nastať doba temna a zem ovládnuť krvilační pozostalí baróni a vojvodovia. Dvaja sa mali zjaviť i v pražskej krčme „U Demínky“. Tak sme sa tam i s kolegami (tými istými čo minule) pobrali, s tým že som nevedeli či stihnem večierok. Mal som vlastnoručne ukutý meč, no starec skonštatoval že je z bronzu a ohol mi ho. Ja som si však spomenul na meč ktorý som si kedysi kreslil vo photošope a vytasil som ten. S tým bol už satec spokojný. Tak sme teda šli…..

A zobil ma jeden blbý kohút, ktorého som mal chuť odpraviť každý deň čo som bol na dovolenke