Teda vlastne… on ten sen ani tak nebol normálny, ako skôr vybočoval zo zástupu mojich normálnych snov, ktoré síce (v mojom prípade) normálne sú, ale v skutočnosti sú nenormálne. Je to jasné? No nič. Aspoň napíšem, o čom vlastne bol.
Veľká koncertná sieň. Spústa divákov sedí v hľadisku, nakláňajú sa z balkónov a lóží. Na pódiu je koncertné krídlo a vysoká stolička bez operadla.
Prichádzame ja a Christina Aguilera. Obaja sme oblečení veľmi jednoducho: biele tričko, rifle, ona je bosá a ja mám tenicky (pretože musím šlapať na pedály). Ona spieva, ja ju doprevádzam na klavíri a obom nám to ide strašne dobre. Hrajeme nielen jej pôvodné veci, ale aj rôzne kvalitné kúsky od iných interprétov.
Úplne nakoniec, ako prídavok, si ešte dáme duet V slepých uličkách, pričom Christina spieva Marikin part čistou slovenčinou.
Z toho sna som normálne nadšený. Normálne si pamätám celý ten asi dvojhodinový koncert. S klavírom mi to šlo fakt dobre, až som bol prekvapený. Bolo to ohromne pohodové a príjemné.
Len škoda že to nikto nenatáčal. Hrozne rád by som si ten koncert ešte niekedy pozrel.
Sleduj všetky zápisy pomocou RSS
Sleduj všetky komentáre pomocou RSS
Nechápu kde bereš takhle z hlediska děje jednoduché sny. Mně se např. dneska zdálo o stěhování Et Netery, ovšem poněkud smíchaném se stěhováním MASHe 4077, takže vedle lidí z firmy se tam motal Klinger :-) No a další podrobnosti byly velmi zajímavé, třeba jak to stěhování vlastně probíhalo, to bylo obzvlášť absurdní a vůbec nechápu jak takovou kravinu dokázal mozek . Ještě si taky pamatuji, že v jedné z kanceláří v Motole stála červená škodovka stovka a nikomu vůbec nepřišlo divný jak se tam dostala a jak normálními dveřmi vyjede ven, pak přišel Mapix, nasedli jsme a on vyjel ven na chodbu…