nie celkom dobrý sabdžekt (alebo teda nadpis) pre môj úplne prvý zápis do tohoto blogu a do blogu vôbec…
ešte si niekto môže pomyslieť, že ide o nejaký pokus, či funguje nejaký skript alebo kódovanie „exotických“ znakov alebo tak (ako ľudia občas posielajú do ňúzgrupov či mejliglistov); alebo to možno niekomu pripomína výzvu „vypi ma“, napísanú na fľaštičke, ktorú našla Alica tesne po páde do králičej nory… v každom prípade toto nie je žiaden pokus, ale riadny zápis; či ho budete ignorovať, je na vás;
že ma ľudia ignorujú, je jeden z mojich komplexov; napríklad, keď si niekde v podniku objednám džús a vždy pritom poviem „a prosím vás, nechladený [ak je to možné]“, môžem sa staviť, že mi prinesú chladený (neviem, čo je čudné na nechladenom džúse; nechladené pivo som si ešte nikde nepýtal…)
no nič, človek zatne zuby (aby toľko netŕpli) a chladený džús vypije; horšie je to s kôpkou listov pri okienku… „prvou triedou, prosím vás“… len potom človek dostáva ímejly z Ruska po 2 týždňoch, že listy nechodia, až po mesiaci konečne prvý adresát potvrdí, že list prišiel; neviem teda, koľkou triedou v skutočnosti išli, ale to číslo bolo ostro väčšie ako 1,5…
minule mi trikrát po sebe (a v priebehu dvoch dní) v troch rôznych podnikoch priniesli nechladený džús; prestáva ma svet ignorovať? pýtalo sa moje „menšie ja“
ale nie; minule som v meste náhle potreboval niečo „vytlačiť z internetu“, a tak som skočil do istého internet-kafé, kde 1 min stojí 1 SKK; no vytlačil som, idem k pokladni, a na hodinkách (v internet-kafé zapínam vždy stopky) mám 16 minút a nejaké drobné; týpkovi pri pokladni hovorím „mám 2 strany tlače“ a držím ich ostentatívne pred sebou; pozerá inam, robí voľačo iné, potom pozrie na mňa… „16 korún“
tentoraz som skutočne nehľadal odvahu na seba upozorniť :)
ignorujte ma, nech sa páči, ignorujte ma…